Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

Hovorí sa, že číslo SEDEM je šťastným číslom.
To však neplatí pri siedmych hrobároch charakteru človeka.

Čo je pýcha?
Pýcha je nadmerný obdiv k sebe samému + nezriadená túžba po chvále, obdive a sláve a ku tomu pohŕdanie inými ľuďmi. Pýcha uvažuje asi týmto spôsobom:
Vo vzťahu k sebe = JA som niekto!
Vo vzťahu k iným = Ty si nikto!
A vo vzťahu k Bohu = Teba nepotrebujem!
Opakom pýchy je pokora, ktorú môžeme charakterizovať ako pravdu o sebe. Pokorný uvažuje asi takto:
Ja som slabý a hriešny, ale v Božích očiach som jeho milované dieťa.
Ty si niekto, tiež milované Božie dieťa.
A vo vzťahu k Bohu, Ty si všetko, potrebujem ťa.
V určitom pokročilom štádiu pýchy si človek začína myslieť, že je sám sebe Bohom - tvorí pravidlá a zákon sám pre seba, sám sebe je mierou dobra a zla a ostatní sú pre neho ničím. Preto je Bohu pýcha taká odporná a pokora taká sympatická. Samozrejme, že v dnešnej dobe máme pre pýchu krycie názvy – nazývame ju úspechom a obľúbenosťou, alebo sebadôverou – hanbíme sa ju nazvať pravým menom. Ako by som o sebe povedal ? – som totálne pyšný sebec.
Ako sa môžeme v pýche odhaliť, spoznať?
Pyšný sebec – egoista – kritizuje, klebetí, ohovára, používa ostré slová a kazí dobrú povesť blížneho. Ide mu o to, aby seba vyzdvihol tým, že kazí dobré meno druhých. Ponižovaním iných chce povýšiť seba. Čím si egoista pripadá dôležitejší, tým väčšmi sa hnevá, keď ho iní nevynášajú do neba – nechvália. Pyšný si veľmi zakladá na tom, čo iní hovoria o ňom. Pyšný často predstiera, že je iný, ako v skutočnosti je. Ťažko pripúšťa, že aj iný názor môže byť lepší, ako jeho. Namýšľa si, že je najlepší a ostatní sú nič a nezasluhujú si ani len jeho pozdrav na ulici. V duchovnom živote môžeme byť pyšní i na našu zbožnosť, keď sa porovnávame s inými – ktorých považujeme za menej zbožných. A niekedy môžeme byť dokonca pyšní na to, že sme si uvedomili, že my sme pyšní a tamtí úbožiaci si to ešte nevšimli.
Paradoxom pýchy je, že takýto človek v konečnom dôsledku začne nenávidieť seba samého. Napriek tomu, že sa snaží maskovať svoju úbohosť a hriešnosť pred sebou i pred inými - zisťuje, že sa mu nedarí dosahovať ten ideál, ktorý si v hlave o sebe vysníval. Zisťuje, že tú pyšnú túžbu v sebe – byť ako Boh, sám pre seba – nevie naplniť – a ak nezmení svoje myslenie alebo sa neobráti k Bohu – upadne do depresie a zúfalstva.

Čo je lakomstvo?
Je to nezriadená túžba po majetku. Bohatstvo a luxus je pre lakomca najdôležitejším a to za každú cenu – aj za cenu klamstva, podvodu, krádeže, aj za cenu pošliapania dobrého mena druhých... Je mu všetko jedno, len aby on mal a mal veeeeľa, čo najviaaaaac. To svedčí o duchovnom a charakterovom prázdne takéhoto človeka. Možno si myslí, že čím viac majetku má – tým ma vo svojich očiach i v očiach druhých väčšiu hodnotu.
Viete ako sa hovorí? Komplex menejcennosti si kompenzuje cenou auta, vily, bazénu, zahraničných dovoleniek a podobne...
Lakomstvo si takisto nerado dáva pravé meno – zahaľuje sa slovami ako sú sporivosť, šetrnosť, istota, podnikavosť, priebojnosť...
Ako liečiť lakomstvo? Štedrosťou, skromnosťou, pomocou chudobným...

Čo je smilstvo?
Je to nezriadená túžba po uspokojení tela v sexuálnej oblasti. Znova si tu môže človek nahovárať, že to nie je hriech a ani nič zlé, ale že to je úplne normálne – no už tá snaha a úsilie silou mocou presvedčiť seba a druhých, že je to v poriadku – svedčí o tom, že to celkom v poriadku nie je.
Liečiť sa dá cvičením sa v zdržanlivosti a sebaovládaní.

Čo je závisť?
Závistlivý človek nerád vidí, že sa inému darí, že sú iní šťastní, akoby ho tí iní okrádali svojím šťastím a úspechom o to, čo chcel dosiahnuť on a čo mu, podľa neho samého, patrí. Nemôže zniesť, že tá chvála a všetko okolo toho nepatrí jemu, ale iným... Keď niekto vyhrá v hokeji – závidíme im, že to nie sme my...
Keďže si závistlivý človek nevie uznať – a súvisí to aj s pýchou, že nie je taký šikovný, či múdry ako iný, tak sa snaží zmenšiť úspech druhého aspoň tým, že ho zosmiešni alebo poníži. Poznáte to, niekedy stačí jedno slovo - Bifľoš... Kocka... Degén... Šplhúň...
Závisť začína tým, že sa snažíme zničiť dobrú povesť iného tajným donášaním - počul som o ňom, že..., klebetami, ohováraním, ba priam osočovaním.

Čo je ožerstvo, opilstvo?
Nemiernosť v jedení a pití. Človek nedokáže ovládať v sebe chuť na jedlo a pitie tak, až sa dostane do závislosti. Ale nie všetci, ktorí sú plnoštíhlej postavy, páchajú hriech obžerstva, môže to byť aj dôsledok zdedených génov, liekov a podobne.

Čo je hnev?
Je to prudká túžba potrestať iných. Tu nejde samozrejme o spravodlivý hnev, ako bol hnev Ježišov, keď vyháňal kupcov z chrámu, alebo hnev otca a matky, ktorí pre lásku k svojmu dieťaťu sú na neho prísnejšími a tvrdšími, ale o neoprávnený hnev, priam nenávisť, ktorá druhého nenávidí a chce mu ublížiť. Prejavuje sa výbuchmi hnevu, zúrivosti, krv sa ženie do hlavy, nasleduje prudká gestikulácia, rozbíjanie vecí okolo seba, túžba po pomste, dokonca po fyzickom ublížení a niekedy až zabití.
Dôvodom môže byť, že naše sebecké JA nestrpí, aby sa odporovalo splneniu jeho sebeckých požiadaviek. Mnohí z nás ani netušia, koľko je v nás zlosti a hnevu, kým nás niekto nevyprovokuje.

Čo je lenivosť?
Lenivosť je chorobou vôle človeka. Jej následkom je zanedbávanie svojich povinností. Prejavuje sa aj ako: záhaľčivosť, nečinnosť, odkladanie naliehavých povinností na potom, ľahostajnosť, odpor k akejkoľvek námahe ako je práca, škola, domáce povinnosti... pohŕdanie sebadisciplínou, poriadkom, nechuť aj v duchovnej oblasti napr.k osobnej modlitbe i všetkému duchovnému, napr. vzdelávať v duchovných veciach... Lenivý si radšej prečíta obrázkový časopis, ako by si prečítal literatúru, ktorá formuje charakter a postoje (a ani ho to veľmi nezaujíma). Lenivosť si na zamaskovanie volí pekné slová, pojmy – napr. bude hovoriť, že je plná znášanlivosti, tolerancie, veľkorysosti, a to len preto, lebo nemá dostatok duchovnej sily a odvahy objavovať a hľadať pravdu napr. serióznym štúdiom. Preto radšej lenivosť povie, že je tolerantná.

Skúmanie seba samého pod zorným uhlom týchto siedmych hrobárov charakteru človeka nám odhaľuje našu malosť a v katolíckom duchu hriešnosť. Je jasné, že nie veľmi radi sa takto skúmame a dokonca o to viac neradi sme usvedčení, že sú to aj naše slabosti. Ale čím väčšmi človek takto odhaľuje a spoznáva seba samého, tým viac cíti, že potrebuje vyššiu moc, teda Boha a tým väčšmi sa takejto duši Boh ukazuje a dáva sa jej pochopiť. Nemá to viesť k beznádeji a depresii – ale k dôvere vo vyššiu moc, teda v Boha.

5.8.2015 Slovakia Cezmín