wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

Spôsoby odstraňovania inváznych druhov popisuje Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a metodické materiály MŽP SR a ŠOP SR.

Mechanický spôsob odstraňovania:
♣Vykopávanie
♣Vytrhávanie
♣Pastva
♣Sekanie
♣Kosenie a mulčovanie
♣Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí
♣Chemický spôsob odstraňovania
♣Kombinovaný spôsob odstraňovania.

Invazívne rastliny

Najrozšírenejšie invazívne rastliny
Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum)
Pohánkovec sachalínsky (Fallopia sachalinensis)
Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia)
Netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera)
Slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus)

Pohánkovec český (Fallopia x bohemica)
Pohánkovec japonský (Fallopia japonica)
Zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis)
Zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea)

Informácie o Najrozšírenejších invazívnych rastlinách sú na odkaze:
http://cezmina.wz.sk/Kulturnepamiatky.htm


Rozšírený zoznam inváznych druhov

No pozrite si, aké sú krásne!
Sumach pálkový (Rhus typhina)






Agát biely (Robinia pseudoacacia)

Agát rastie na Slovensku najmä v južných teplejších oblastiach, ale aj na lokalitách podhorského stupňa. Je stredne vysoký strom s nepárno perovitými listami. Pozornosť upúta najmä od mája do júna bielymi, silne voňavými, medujúcimi kvetmi usporiadanými v strapcoch. Plodom je charakteristický ploský struk. Uvedený druh, aj keď má mnohostranné hospodárske využitie, spôsobuje nemalé problémy z hľadiska prírodoochranného, pretože tam, kde sa raz agát rozšíri, už nielenže nič nerastie, ale aj jeho prípadná eliminácia je takmer nemožná. Druhová pestrosť v jeho porastoch klesá na minimum, pretože prítomnosťou agátu sa výrazne zhoršuje kvalita pôdy na danom stanovišti. Aj keď agát biely patrí dnes už medzi zdomácnené druhy, o jeho likvidácii sa neuvažuje, hoci obnova agátových porastov smerom k prirodzenému drevinnému zloženiu by bola vítaná. O agáte ešte možno povedať, že jeho drevo slúžilo ešte za prvej republiky chudobným ľuďom na kúrenie a preto u nás doma bol agát v záhradách povedľa potoka a každoročne vyrubovaný na uvedené účely. Za dedinou bol aj agátový háj a to bol každoročný jarný raj pre včely a včelárov. Mali sme viac ako 10 úľov včiel...













Pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima)

Pajaseň žliazkatý sa radí medzi splanené, naturalizované adventívne dreviny, ktoré sa vyznačujú najväčšou intenzitou prirodzeného rozširovania a preto predstavuje značné nebezpečenstvo najmä pre teplejšie oblasti Slovenska. Je považovaný za burinovú drevinu, ktorá dokáže v krátkom čase obsadiť opustené plochy, kamenité stráne, zárezy, násypy a iné plochy. Pajaseň žliazkatý je rýchlo rastúci strom pochádzajúci z Číny a dosahujúci výšku približne 15 metrov za 25 rokov. Dokáže rásť vo veľmi náročnýcj podmienkach, napríklad v škárach popri plotoch a budovách. Aj keď sa v menšom množstve využíva ako okrasný strom (najmä v náročných výsadbových podmienkach), jeho nevýhodou zostáva prílišné a často nežiadúce rozširovanie sa semenami.Predpokladom masového šírenia sú tieto jeho vlastnosti: široká fyziologická amplitúda s nízkymi nárokmi na pôdu, tolerancia voči suchu, soliam a znečisteniu ovzdušia, rezistencia k poškodeniu, vysoká generatívna a vegetatívna reprodukčná schopnosť (vysoká produkcia semien), rýchly juvenilný rast. Považuje sa za bioindikátor koncentrácie ozónu v ovzduší. Pri vysokých koncentráciách sa na jeho listoch objavujú škvrny a postihnuté listy následne opadávajú.
Prevencia: Zabrániť výsadbe druhu pre okrasné účely. Potrebná je tiež pravidelná kontrola území na ktorých bol predtým odstránený (hojná tvorba koreňových výhonkov).




 


Ježatec laločnatý (Echinocystis lobata)

Ježatec laločnatý bol k nám dovezený začiatkom 20.stor. ako okrasná rastlina zo Severnej Ameriky. Táto jednoročná, jednodomá popínavá rastlina (liana) býva dlhá aj 8 m. Má holú byľ s 3-7 dľaňovito laločnatými na báze srdcovitými listami svetlozelenej farby. Samčie kvety sú usporiadané v metlinách, samičie kvety sú jednotlivé v pazuchách listov. Sú zelenkasto-biele a objavujú sa v júli - septembri. Najnápadnejšou častou tejto byliny je plod v podobe valcovitej, dlho ostnatej, zelenej alebo žltej bobule s priemerom do 5 cm. Výraznejšie je rozšírený na vlhkých stanovištiach, rumoviskách, v priekopách, ale najmä v sprievodnej vegetácii tokov a v na lemoch lužných lesov, kde často vytvára nepriechodné súvislé zárasty. Pomocou rozkonárených úponkov sa dokáže vyšplhať až do korún stromov. Predstavuje vážnu hrozbu pre pôvodné ekosystémy.
















Beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa)

Až 4 m vysoký, opadavý ker. Konáre priame, borka hladká, sivastá. Listy striedavé, až 30 cm dlhé, lístky celokrajné, krátko rapíčkaté, podlhovasté, vajcovité alebo elipsovité. Kvety usporiadané v úzkych a dlhých strapcoch, korunný lístok iba jeden (pavéza), zvyčajne fialový, zriedka biely alebo červenofialový, krídla a člnok chýba, tyčiniek 10, z toho 9 zrastených nitkami a 1 voľná, všetky výrazne vyčnievajú z kvetu, peľnice žlté. Plodom sú drobné (do 1 cm dlhé) struky obsahujúce len 1 až 2 semená. Kvitne od mája do septembra.
Latinské rodové meno je odvodené od gréckeho "amorfos", ktoré znamená šparný alebo tiež beztvarý či "bez podoby". Toto označenie sa týka kvetov beztvarca, ktorým do typickej "podoby" kvetov rastlín čeľade bôbovitých chýbajú dve dôležité súčasti, tj. Krídla a člnok.

Beztvarec krovitý - je málo rozkonárený dekoratívny ker pochádzajúci zo Severnej Ameriky a prinesený pôvodne v roku 1724 do Anglicka. Beztvarec krovitý sa k nám dostal ako okrasná drevina v druhej polovici 19.storočia, odkedy sa pestuje najmä v parkoch a záhradách. Pestoval sa tiež ako pôdoochranná drevina. Charakterizuje ho hladká čiernosivá kôra, mnohojarmové, nepárno perovito zložené listy dlhé až 30 cm. Kvety, ktoré rozkvitajú v júni sú usporiadané v 7-15 cm dlhých strapcoch s 30-80 kvetmi svetlofialovej alebo bielej fary. Plodom je nepukavý struk. Rozmnožuje sa semenami, ale i vegetatívne. Každý kúsok výhonka vložený do zeme sa ujme. Pretože veľmi dobre znáša priemyselne znečistené a prašné ovzdušie, býva vysádzaný aj v okolí tovární, cementární alebo diaľnic, kde zvyčajne dobre prosperuje aj ako súčasť stredného zeleného pásu oddeľujúceho oba diaľničné smery. Vzhľadom k tomu, že má veľmi pevnú koreňovú sústavu, hodí sa aj k spevneniu rôznych eróziou ohrozených svahov a násypov.
Názor včelára: Beztvarec krovitý je pre včely hojným zdrojom oranžového peľu a neustále sa dopĺňajúceho nektáru. Kvitne viackrát do roka na pár týždňov. Beztvarec krovitý nie je invazny ker, odpovedam tým, čo to tvrdia, pestujem ho a mám s nim len dobre skúsenosti. Včely lietaju naň aj keď je horšie počasie a med je veľmi kvalitný, tmavej farby. Ochranári ho moc nechcú, ale veď nám už zničili takmer všetky lesy momentálne idú po včelách. Odporúčam ho rozumne pestovať.















Astra kopijovitolistá (Aster lanceolatus)

Astra kopijovitolistá pochádza z východnej Ameriky a pôvodne bola pestovaná u nás ako okrasný druh v záhradkách. Rastliny sú s výškou 60-120 cm a charakterizuje ich plazivý podzemok, vzpriamené byle, ktoré sú v hornej časti rozkonárené s kopijovitými sediacimi listami a bledofialovými kvetmi so žltým stredom usporiadanými v úboroch cca 15mm. Kvitne v auguste až októbri a rozširuje sa pomocou plazivých husto rozkonárených podzemkov. Rastie okrajoch ciest, na rumoviskách, skládkach, v nábrežných krovinách potokov a riek. Plošné zárasty sú aj v medzihradzových priestoroch lužných lesov. Príbuznými druhmi sú Aster laevis, Aster novi-belgii, Aster patulus, Aster tradescantii a ich krížence, ktoré sa postupne rozširujú a postupom času môžu plošnými zárastami vytláčať naše domáce pôvodné rastlinstvo.
















Roripovník východný (Bunias orientalis)

Roripovník východný má pôvod v juhozápadnej Ázii, konkrétne v Arménii. Prvé záznamy o jeho výskyte u nás na Slovensku pochádzajú zo 60.rokov 19.storočia z južného Slovenska. Je to 2-ročná až trváca, 120 cm vysoká bylina, ktorej byľ je v hornej polovici bohato rozkonárená, žliazkatá a listy prízemnej ružice sú zvyčajne perovito laločnaté, byľové listy sú kopijovité a zúbkaté. Kvitne v máji až auguste, žlté kvety sú v hustých, rozkonárených strapcoch a plod je nepukavá šešuľka. Osídľuje hlavne cestné a železničné násypy, okolia skladov, prekládkové stanice, rumoviská, prístavy a pod. Jeho výskyt zatiaľ ešte nie je tak veľký ako u iných inváznych rastlinách takže vhodná starostlivosť o miesta, na ktorých sa vyskytuje, ako aj jeho likvidácia by mohli zamedziť inváznemu šíreniu.








Rudbekia strapatá (Rudbeckia liciniata)

Rudbekia strapatá je trváca rastlina pôvodom zo Severnej Ameriky. K jej rozšíreniu prispelo pestovanie v parkoch a záhradách. Dorastá aj do výšky 250 cm. Byle sú priame, hore rozkonárené, listy má dolu jednoduché a hore 2x perovito strihané. Najdekoratívnejšou časťou sú zlatožlté kvety s veľkými úbormi (7-12 cm) so žltozeleným alebo červenohnedým terčom a kvitnú od júla do októbra. Často rastie na násypoch železničných tratí, v blízkosti vodných tokov, v lužných lesoch a okolo vodných nádrží. Príbuzným druhom je rudbekia srstnatá (Rudbeckia hirta), s výškou asi 1m a s chudobne rozvetvenou štetinatou byľou v hornej časti s nedelenými listami. Terč je polguľovitý vypuklý čierno až červenohnedý. Berme na vedomie, že oba druhy vytláčajú pôvodnú vegetáciu a ich šíreniu možno zabrániť mechanickým ničením porastov ešte pred rozkvitnutím, čím sa obmedzí produkcia semien.
 





Glejovka americká (Asclepias syriaca)

Glejovka americká pochádza zo Severnej Ameriky. U nás sa začala pestovať ako medonosná okrasná rastlina. Táto trváca sivastá mliečiaca bylina 1 až 2,5 m vysoká má plazivé podzemky a priamu jemnú chlpatú byľ s protistojnými vajcovito podlhovastými celistvookrajovými listami, na báze zaokrúhlenými, na vrchnej strane holými, na rube belavo páperistými. Nápadné je súkvetie a plody. Špinavo fialové alebo ružové, iba na rube páperisté, voňavé kvety sú usporiadané vo vrcholových pologuľovitých okolíkoch. Kvitne od júna do júla. Plody majú tvar podlhovasto vajcovitých mechúrikov s bielo páperistým nafúknutým oplodím. Semená majú chochole bielych lesklých hodvábnych chĺpkov. Je rozšírená najmä v južných častiach Slovenska v medzihrádzových priestoroch tokov, na okrajoch vinohradov a pod. Jej rozširovanie do značnej miery ovplyvňuje vegetatívny spôsob rozmnožovania.
















 

Hviezdnik ročný (Stenactis annua)

Hviezdnik ročný pochádza zo Severnej Ameriky a do Európy sa dostal ako okrasná rastlina, neskôr začal splanievať, spontánne sa šíriť a zdomácňovať. Je to jednoročná zriedkavo až trváca, 0,2-1,5 m vysoká, husto listnatá bylina s okrúhlou hranato ryhovanou, v hornej časti rozkonárenou chlpatou stonkou i listami, ktoré sú svetlo alebo tmavozelené, široko vajcovité. Prízemné listy sú oddialene pílkovité, do stopky klinovito zúžené a v čase kvitnutia často usychajú. Kvitne v júli až v októbri. Úbory tvoria súmerné okrajové kvety bielej alebo fialovkastej farby a pravidelné žlté kvety stredu. Plody sú nažky. U nás je hviezdnik ročný zastúpený tromi poddruhmi (Stenactis annua subsp. annua, S. annua subsp. septentrionalis a zriedkavo zastúpený S. annua subsp. strigosa). Vyskytuje sa od nížin do podhorského stupňa. Osídľuje prirodzené stanovištia a uprednostňuje miesta pri riekach. Rastie aj v pobrežných krovinách a v lužných lesoch ale i povedľa komunikácii. Postupne sa rozširuje aj na lúky a pasienky čím môže ohroziť domáce rastliny.












Čremcha neskorá (Padus serotina)

 Čremcha neskorá je mrazuvzdorný strom s výškou 15-20 (30) m pôvodom zo Severnej Ameriky. Od roku 1629 sa pestuje v Európe ako okrasná drevina, ale aj na produkciu dreva. Koruna je široko rozložená, nepravidelná a listy má kožovité, na líci lesklo tmavozelené, na rube svetlozelené, na okrajoch jemne pílkovité. Na jeseň sú žlté alebo červené. Biele voňavé kvety sú usporiadané do previsnutých, až 15 cm dlhých valcovitých, na kvety bohatých strapcoch, ktoré kvitnú koncom mája a v júni. Plody sú drobné, guľatovité, jedlé kôstkovice červenej, po dozretí tmavopurpurovej farby. Rastie na vlhkých pôdach a obľubuje polotieň. Pestuje sa v parkoch, avšak keď splanie rastie nielen v lesoch, ale aj na pasienkoch a okrajoch ciest.







Dvojzub listnatý (Bidens frondosa)

Dvojzub listnatý sa pôvodne vyskytuje v Kanade a v USA. Sekundárne v Európe, Ázii a na Novom Zélande. U nás je v hojnom počte obzvlášť v nižších polohách pri väčších riekach. Miesta výskytu sú brehy riek, rybníky a priehrady, priekopy, terénne depresie, zamokrené polia, vlhšie miesta pri lesných cestách a rúbaniskách. Vyskytuje sa na vlhkých a na dusík bohatých pôdach. Byliny sú vysoké až 180 cm. Stonka vzpriamená, niekedy vystúpavá, rozkonárená, nevýrazne štvorhranná, bohaté olistenie, tmavozelená, veľmi často s fialovým odtieňom. Listy stopkaté, nepárno perovito, čepele v obryse vajcovité, tmavozelené. Úbory asi 10-20 mm v priemere, listene vonkajšie dlhšie ako kvety. Kvety väčšinou rúrkovité, hnedozlaté, niekedy vyvinuté v menšom počte, jazykovité kvety žltej farby. Nažky ploché, s mnohými hrboľmi, tmavohnedé s riedkymi chlpmi, dvojzubé.













Iva voškovníkovitá (Iva xanthiifolia)

 Iva voškovníkovitá je jednoročná sivastozelená bylina, pôvodom zo Severnej Ameriky. Na Slovensku známa od r. 1958 a má byľ priamu, jednoduchú alebo rozkonárenú s výškou viac ako 3 m. Listy sú protistojné, dlho stopkaté s nepravidelne zúbkatým okrajom, na rubovej strane sivasté. Jej kvety sú usporiadané v drobných úboroch (priemer 2-4 mm) a kvitne od augusta do októbra. Plody –nažky sú sivastej, hnedožltej až čiernej farby a dozrievajú v neskorej jeseni. Vysoká produkcia nažiek a pomalé vysemeňovanie až do jari podmieňujú reprodukčný úspech. Vyskytuje sa v teplejších oblastiach Slovenska, preniká do poloprirodzených rastlinných spoločenstiev pri riečnych tokoch. Je často masová na tzv. mestských úhoroch, ale aj na poľnohospodárskych plochách, povedľa železničných tratí a ciest. Odporúča sa obmedziť alebo likvidovať výskyt ručným vytrhávaním, kosením porastov pred obdobím kvitnutia. Pri masovom výskyte treba použiť aj vhodné herbicídy.












Astra novobelgická (Aster novi-belgii)

Astra novobelgická je trvalka, ktorá má kvety karmínovočervenej, bielej, fialkovej a inej farby, kvitne od augusta až do októbra. Dosahuje výšku od 40 až do 90cm. Ľahko a rýchlo rastie, láka motýle a krásne sa vyníma na okrajoch záhonov a vo výsadbách. Je obľúbená, keďže kvety strihané do vázy majú obzvlášť dlhú životnosť. Dobre sa jej darí v akejkoľvek priepustnej pôde. Pochádza z Ameriky a je obľúbenou rastlinou aj v skalkách, na okrajoch záhonov, v parkoch, no možno ju vidieť už aj pri potokoch a na okrajoch lesov.


















Kustovnica cudzia (Lycium barbarum)

Kustovnica cudzia je opadavý, ozdobný ker pôvodom zo Stredomoria. U nás vysádzaný asi od r. 1900. Je súčasťou živých plotov a stien a rastie na svahoch, násypoch, ale i na rumoviskách. Dorastá do výšky 2,5 m. Má dlhé prevísajúce, prútnaté konáre, riedko tŕnisté i bez tŕňov. Listy sú elipsovité až kopijovité, celistvookrajové, lysé. Lievikovité, dlhostopkaté kvety vyrastajú vo zväzkoch začiatkom leta a sú ružové až purpurové. Staršie kvety zhnednú na farbu bielej kávy. Plod je bobuľa oranžovej alebo červenej farby. Rastlina je mrazuvzdorná. Odoláva tiež dymu, chudobnými, málo výživnými, dobre priepustnými, vápenatými a suchými pôdami. Rozmnožuje sa vegetatívne (napr.odnožami alebo drevnatými) aj generatívne (plodmi). V súčasnosti sa šíri na hrádzach, pozdĺž ciest a v rôznych spoločenstvách bylín, kde veľmi často vytvára nepreniknuteľné porasty.













Veronika nitkovitá (Veronica filiformis)

Veronika nitkovitá je rozšírená v západnej a východnej Európe, Malej Ázii. Druh má pôvod na Kaukaze a v Malej Ázii, kde prirodzene rastie na vysokohorských lúkach a v horských lesoch. Prvý krát bol zaznamenaný v Anglicku v roku 1780. Na Slovensku je údaj o výskyte z 20.storočia. K rozšíreniu druhu dochádza zväčša vegetatívne, v našich podmienkach nie je schopný vytvárať semena. Rozširuje sa predovšetkým pričinením človeka. Na niektorých lokalitách pokrýva spodnú vrstvu porastov až na 90%. Rastie v oblastiach s mierne teplou klímou a vysokou vzdušnou vlhkosťou po celý rok. Viaže sa na vlhké, výživné, humózne pôdy, väčšinou na polozatienených, aj veľmi zatienených stanovištiach. Rastie vo vlhkých záhradách, sadoch, nekosených úhoroch, vlhkých okrajoch ciest, v prírodných parkoch. Na Slovensku sa vyskytuje najmä v dolinách väčších tokov východného Slovenska, a rastie až do cca 1300 m n. m., napr. pod Kráľovou studňou. Ide o invázny druh. Je to trváca bylina. Byľ spravidla plazivá, až 50 cm dlhá, chabá, tenká, v čase zrelosti plodov vystúpavá, na uzloch intenzívne zakoreňujúca, občas červenkastá, často dvojradovo husto odstávajúco alebo naspäť zahnuto chlpatá, v súkvetí s vtrúsenými žliazkatými chlpmi alebo len žliazkatá. Listy protistojné, krátkostopkaté, okrúhlasté na báze okrúhlasté alebo srdcovité, hrubo plytko vrúbkované, na vrchole tupé, svetlozelené, matné, na líci i rube odstávajúco chlpaté až lysavejúce. Súkvetie je strapec. Kvety v pazuchách striedavo postavených listovitých listeňov. Stopky kvetov (i plodov) nitkovité, 2–4-krát dlhšie ako listeň, 4–6-krát dlhšie ako kalich, v čase zrelosti plodov nadol ohnuté, krátko odstávajúco chlpaté s vtrúsenými dlhšími žliazkatými chlpmi. Diely kalicha podlhovasto elipsovité, na vrchole tupé, 3–4 (– 5) mm dlhé, chlpato žliazkaté. Koruna svetlomodrá, tmavšie žilkovaná, dolný lalok občas bielo sfarbený, v ústí krátkej korunnej rúrky žltý prstenec. Peľnice modré. Čnelka 1,5 mm dlhá, na zrelom plode esovito zahnutá, blizna polguľovitá. Tobolky zriedkavo vyvinuté, zboku stlačené, trochu širšie ako dlhšie, výrazné sieťovito žilkované, zväčša pravouhlo až tupouhlo vykrojené, žliazkato chlpaté. Semená vajcovité alebo elipsoidné, ploské, hladké až jemne hrboľkaté.
 

















Turanec kanadský (Conyza canadensis)

 Jednoročná až dvojročná bylina s priamou, chlpatou stonkou husto olistenou kopijovitými listami. Horná časť stonky je metlovito rozkonárená a ukončená veľkým počtom žltkastobielych úborov, plod je chocholcovitá nažka. Turanec kanadský pochádza zo Severnej Ameriky a v 17. storočí bol zavlečený do Európy. V záhradách a trvácich poľných plodinách sa považuje za burinu. V lekárstve je však známy od minulého storočia. Zbiera sa nadzemný, kvitnúci výhonok, vňať (Herba erigeronis). Konce stoniek, ktoré práve začínajú kvitnúť, sa ručne odrežú, rozložia na lieskach a rýchlo sa sušia v tieni. V sušiarenských zariadeniach nesmie teplota prekročiť 40 °C. Turanec kanadský pôsobí sťahujúco. Používa sa proti silným hnačkám a na výrobu galenických preparátov v gynekológii. V ľudovom liečiteľstve sa z 5 čajových lyžičiek drogy na štvrť litra vody pripravuje zápar alebo odvar, z ktorého sa denne vypijú tri šálky. Droga ľahko dráždi epitel obličiek, čím sa zvyšuje vylučovanie moču a priaznivo ovplyvňuje látková premena v tele. Silica, ktorá sa získava destiláciou čerstvých rastlín, pôsobí proti črevným parazitom. Obsahuje amíny, silicu, triesloviny, flavóny a cholín.








Hlošina úzkolistá (oliva) (Elaeagnus angustifolia)

Hlošina úzkolistá je rýchlo rastúci opadavý ker alebo malý strom pôvodom zo západnej a strednej Ázie. Pôvodné rozšírenie bolo od juhovýchodnej Európy až po Himaláje. Táto hlošina nie je náchylná na mráz a často prežíva aj mrazy až -45 ° C. Preto ju možno s úspechom pestovať aj v Rusku až k 55. rovnobežke. Ide o druh, s ktorým sa najčastejšie u nás stretávame. Po prvý raz bol pestovaný v Nemecku v roku 1736 a dnes je ako okrasná rastlina rozšírený po celej južnej a strednej Európe, najmä pre svoje voňavé kvety a jedlé plody. Jeho kmene a konáre sú vyzbrojené drevnatými tŕňmi dlhými 2 až 5 cm. Mladé konáriky má spočiatku striebristé a šupinkaté, neskôr s vekom menia farbu na lesklú bledohnedú. Púčiky má malé, strieborno-hnedé, pokryté 4 šupinkami. Kôru má v mladosti hladkú a sivú, neskôr nepravidelne popraskanú a zvráskavenú. Listy má jednoduché, striedavé, kopijovité až oválne, celistvé a dlhé 4-9 cm. Vrchná časť listov je svetlozelená a pokrytá drobučkými striebornými chĺpkami. Ich spodná strana je striebristo-biela a husto pokrytá šupinkami. Kvety hlošiny sú zvončekovitého tvaru, šíria do okolia silnú vôňu a objavujú sa v júni až v júli usporiadané do zhlukov po 1-3 kusoch. Sú dlhé asi 1 cm a majú štvorlaločnú krémovo-žltú kvetnú korunku. Vykvitá v júni drobnými žltými kvietkami, ktoré sú samoopelivé a sú opeľovanie včelami. Z týchto kvietkov sa potom vytvorí drobné oválne jedlé plody veľké 1 cm, ktoré je potrebné nechať poriadne dozrieť, inak bývajú trochu trpké. Plody spravidla dozrievajú od septembra do októbra a obsahujú jedno veľké semeno. Obsahujú bielkoviny, glukózu, fruktózu, draslík a fosfor. Kultúrne odrody môžu mať plody až 2cm dlhé a 1 cm široké. Často sa predávajú na orientálnych trhoviskách. Pre svoj vzhľad a farbu sa im hovorí slovenská oliva. Nemá žiadne zvláštne požiadavky na pôdu a spokojne rastie tak na piesčitých, tak hlinitých aj ílovitých pôdach, ktoré môžu byť ako kyslé, tak zásadité. Dokáže dokonca rásť aj v pôdach chudobných na živiny a tiež v suchých a zasolených pôdach. Dobre rastie ako na slnečných, tak čiastočne tienistých miestach.Plody sú tvaru olivy, dlhé 1-1,5 cm a vznikajú vo veľkom množstve. Najprv sú striebristé a zrelosti postupne hnednú. Sú jedlé a sladké, i keď majú suchú, múčnu konzistenciu. Dozrievajú počas neskorého leta. Radi ich konzumujú z rozširujú mnohé druhy vtákov. Rastliny začínajú kvitnúť a rodiť vo veku 3 rokov. Podobne ako u iných druhov hlošiny, dokážu koreňmi prijímať dusík, čo im umožňuje rásť na čisto minerálnych substrátoch bez akýchkoľvek výživných látok. Dorastajú do výšky 3-8 m.









Lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus)

Lupina mnoholistá (známa aj ako vlčí bôb) pochádza zo západnej časti Severnej Ameriky. Je to trváca až 1,5 m vysoká bylina s hrubými koreňmi. Má priame, rozkonárené a roztrúsené chlpaté byle a dlho stopkaté dľaňovito zložené listy. Kvitne v júni až auguste. Kvety modrej až fialovej farby sú v strapcoch dlhých až 60 cm. Plodom je podlhovasto čiarkovitý struk. Pestuje sa ako okrasná trvalka s kvetmi bielej, žltej, ružovej i červenej farby. Vysievaná býva na okrajoch lesov, na lesných lúčkach (krmovina pre zver), na poliach (zelené hnojivo) a na spevňovanie priekop a železničných a cestných násypov. Osídľuje aj rúbaniská a okraje lesných ciest. Z týchto stanovíšť sa potom rozširuje i do prirodzených a poloprirodzených spoločenstiev. Z príbuzných druhov severoamerického pôvodu sa pestuje ako okrasná rastlina (menej ako zelené krmivo) lupina trváca (Lupis perennis).Obidva druhy sa často zamieňajú.













Javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides)

Pôvodným domovom javorovca je Severná Amerika. Do Európy bol dovezený koncom 17. storočia ako okrasná drevina. Javorovec jaseňolistý dorastá do výšky 20 m, má široko rozloženú korunu alisty sú protistojné, nepárno perovito zložené s 3-7 tvarovo veľmi premenlivými lístkami. Ozdobou stromu sú dvojdomé žltozelené kvety, ktoré kvitnú v marci až apríli, buď pred alebo súčasne s rozvíjaním listov. Samičie kvety sú zoskupené do chocholíkov visiacich na dlhých stopkách a samčie vytvárajú dlhostopkaté strapce. Plodom je krídlatá dvojnažka. Je odolný voči mrazom a nepriaznivým vplyvom mestského prostredia, preto sa často vysádza v parkoch alebo v zeleni sídel. Pre tieto účely boli vyšľachtené aj rôzne farebné kultivary. Nebezpečenstvo predstavuje jeho agresívny rast vo voľnej prírode, kde sa šíri najmä pozdľž tokov a zapríčiňuje zaburinenie nielen sprievodnej vegetácie tokov, ale i lužných lesov. Pri likvidácii tohto druhu z prirodzených spoločenstiev nestačí ani jeho výrub, bohužiaľ.










(kozmopolita)
Žltnica maloúborová  (Galinsoga parviflora)

Ja Žltnica maloúborová (Galinsoga parviflora)do Európy nepatím, nemám tu prirodzených nepriateľov, ktorí by ma trochu obmedzovali v rozlete. Ako všetko s predponou "naj" pochádzam samozrejme z Ameriky (Peru. V roku 1875 ma ktorýsi odborník priviezol na ukážku na botanickú výstavu do Paríža. Tam som sa pekne vysemenila a usilovná upratovačka moje semienka riadne pozametala a vyhodila von, "do prírody". To viete, že nikto netušil žiadnu čertovinu, ale už v roku 1900 bol môj výskyt zaznamenaný na celom území Rakúsko Uhorska a o štvrť storočia neskôr ma našli až na Urale. Hurá! Ale aby ste sa ma iba nebáli, tak sa tiež trochu pochválim, že viem aj niečo iné, než ničiť vašu prácu v záhradkách. Zbiera sa moja kvitnúca vňať, aby pomáhala. Moje farmakologické pôsobenie bolo prevzaté predovšetkým zo skúsenosti amerických indiánov, ktorí ma nazývali Paice-Jully a pokladali ma bezmála za všeliek. Mám antiskorbutické účinky a je vhodné žuť ma počas začínajúcej paradentózy, pretože viem príma spevniť ďasná, aby sa zuby nevykývali. A dievčatá, teda mamy, pozor! Výrazne viem zvýšit sekréciu materského mlieka. Tiež pôsobím hojivo a dezinfekčne, znižujem horúčku a krvný tlak. Viem prečistiť vnútorné orgány, čo sa priaznivo prejavuje v postupnom miznutí ekzémov a iných kožných hriešností. Pri srdcovej slabosti je vhodné ma aplikovať formou horúcich kúpeľov rúk a nôh. Na druhú stranu nie som príliš vhodná do čajù pre tehotné ženy. Ale na kúpele rúk a nôh som priam predurčená. Dokážem mierniť opuchy, hojím bercové vredy a rozličné zranenia.
V súčasnosti je žltnica maloúborová rozšírená na celom svete, na poľnohospodárskej pôde, rumoviskách, pozdĺž ciest atď. Vyhovujú jej bohaté, piesočnatohlinité pôdy, ale taktiež i bohaté vápencové pôdy. Vyskytuje sa vo všetkých druhoch poľných plodín. Žltnica maloúborová je jednoročná dvojklíčnolistová teplomilná burina závislá na dĺžke slnečného svitu. Má hlavný koreň, rozmnožuje sa semenami a je málo mrazuvzdorná. Klíčenie od jari vo viacerých vlnách - vždy po kyprení z hĺbky 10-20 mm. Klíčne listy má okrúhle až elipsovité, na vrchole plytko vykrojené so zúbkom a na báze stiahnuté do plochej stopky v dĺžke čepele, hypokotyl je holý a valcovitý. Listy sú kopijovito vajcovité, krížmo protistojné, horné viac-menej sediace. Stonka je priama byľ, rozkonárená, bočné konáre vyrastajú z pazúch listov, dolu holá, niekedy aj zakoreňuje, 0,10-0,80 m vysoká. Kvet, úbory v pavidliciach, stopky úborov krátko chlpaté, zákrov jeden až dvojradový, listene vajcovité, opadavé. Terčové kvety žlté, jazykové kvety biele, chocholec šupinkovitý, bez ostiniek. Kvitnutie od mája do októbra (niekedy až do prvých mrazov). Produkcia semien v rozpätí od 5 000 do 10 000 semien. Žltnicu maloúborovú je možné ľahko regulovať kultúrnymi opatreniami. Na jej mechanickú reguláciu je možne používať bežné kultivačné opatrenia.

















Netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora)

Netýkavka malokvetá sa do Európy dostala v prvej polovici 19.storočia zo severovýchodnej Ázie. Za pomerne krátky čas splanela z botanických záhrad a začala sa intenzívne šíriť aj prirodzených spoločenstiev a je rozšírená už takmer po celom Slovensku. Vyskytuje sa v podraste lesov, na okrajoch ciest, v pobrežnej vegetácii, v krovinách lesov, ale aj na zboreniskách, mestských parkoch a záhradách. Netýkavka malokvetá je jednoročná bylina vysoká niekedy aj 100 cm a má holú jednoduchú alebo rozkonárenú byľ. Listy sú striedavé, kvety drobné, nenápadné, bledožlté, dolný kalíšny lístok je predlžený do rovnej ostrohy. Plod je tobolka, ktorá po dozretí prudko puká a vymršťuje semená. Vo väčšine oblastí u nás je už celkom zdomácnená i napriek masovému výskytu nie je celoplošne likvidovaná.













Mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium)

Mahónia cezmínolistá je vždyzelená, polotieňomilný, dekoratívny husto rozkonárený 1-1,5 m vysoký ker s červenohnedou až sivastohnedou kôrou. Listy sú trváce, prezimujúce, nepárno perovito zložené, kožovité tmavozelené, lesklé, na rube svetlejšie, matné. Listy sú zložené z piatich až jedenástich lístkov a má žlté drevo. Okraje listov sú vykrajované, ostnato zúbkaté, kvitne od apríla do júna. Kvety sú na vrcholkoch vlaňajších výhonkov v krátkych vzpriamených strapcoch a majú nápadnú sírovožltú farbu. Plod je tmavomodrá vajcovitá až guľovitá bobuľa. Vytvára jedlé bobule modrofialovej farby, ktoré dozrievajú v auguste a na rastline vydržia až do zimy. Šťava z týchto bobullí sa používa na dofarbovanie červených vín alebo na okyslenie ovocných muštov. Tmavomodré dužinaté bobule sú silno osrienené.
Vyžaduje kyslé, vlhké pôdy a polotieň. Vysádzajú sa na jar jednoročné až trojročné rastliny. Staršie so zeminovými balmi. Uplatňuje sa na rezanie do kytíc a váz, a na vence a kytice hlavne v čase Dušičiek. Rastlina je veľmi odolná a rastie dobre aj tam, kde sa iným rastlinám príliš nedarí. Potrebuje polotienisté stanovište, ale hodí sa aj do temných kútov záhrady. Ako okrasná stálozelená drevina, zaujímavá v čase kvitnutia i tvorby plodov, je pestovaná v parkoch, odkiaľ postupne preniká napr. do susediacich lesných spoločenstiev.














Pavinič päťlistý (Parthenocissus quinquefolia)

Drevitá liana pôvodom zo Severnej Ameriky využívaná na zakrytie stien, plotov a záhradných altánkov. Známa aj ako „divé hrozno“ či „psie víno“. Pavinič päťlistý dorastie do výšky až 30 m. Úponky s 5-8 konárikmi na konci s priliepavými platničkami. Listy sú dľaňovito zložené, 5-7 početné, striedavé, na líci tmavozelené, na rube belavozelené. Na jeseň červené až červenofialové, čo prispieva k nádhernej dekoratívnosti tohto druhu. Kvety sú nenápadné, drobné, žlkastozelené, v koncových metlinovitých vrcholíkoch. Kvitnú v júni až júli. Plod je guľovitá modročierna bobuľa. Často splanieva a rozširuje sa hlavne do brehových porastov vodných tokov a lužných lesov. Príbuzným druhom s podobným využitím je aj pavinič trojlaločný (Parthenocissus tricuspidata).















KULTÚRNE PAMIATKY A INVAZÍVNE RASTLINY 1

Klikni na odkaz!

http://cezmina.wz.sk/Kulturnepamiatky.htm
 

V prípade, že Vám to miestne podmienky dovoľujú, zapojte sa do praktického odstraňovania inváznych druhov rastlín z jednotlivých pozemkov, pod dohľadom odborníkov. Podrobné informácie k inváznym druhom rastlín a metodické materiály nájdete na informačnom portály ŠOP SR.

http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php

Najúčinnejšie spôsoby odstraňovania inváznych rastlín uvedených v zozname podrobne opisuje aj príloha č. 2 vyhlášky.
Vyhláška rozdeľuje druhy uvedené v zozname na vegetatívne sa rozmnožujúce, sem patria všetky pohánkovce, na generatívne sa rozmnožujúce - boľševník, a na druhy rozmnožujúce sa vegetatívne i generatívne, t.j. netýkavka a zlatobyle. Podľa uvedeného rozdelenia potom vyhláška odporúča aj najvhodnejší spôsob pri ich likvidácii, a to mechanický, chemický alebo ich kombináciu, a podrobne opisuje aj postup prác a najvhodnejšie obdobie pre ich vykonanie.

Základným ustanovením o inváznych rastlinách uvedeným v § 7 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny je, že vyššie uvedené druhy siedmich inváznych rastlín je z a k á z a n é dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami, alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu. Tento zákaz platí pre každého, to znamená, že sa napríklad nemôžu semená týchto rastlín predávať v obchodoch, že sa tieto rastliny nemôžu pestovať v záhradách a parkoch, že sa nemôžu rozmnožovať a tak rozširovať medzi záhradkármi a podobne. Mnohé z týchto druhov sú totiž obľúbenými záhradnými trvalkami, a tak sa väčšinou dostali aj na naše územie, kde sa začali nekontrolovateľne šíriť.

Podľa § 7 ods.3 zákona o ochrane prírody a krajiny je vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa tieto rastliny vyskytujú p o v i n n ý ich odstraňovať spôsobmi, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky, a starať sa o pozemok tak, aby zabránil ich opätovnému šíreniu.
Zákon ďalej ustanovuje, že orgán ochrany prírody, v tomto prípade príslušný obvodný úrad životného prostredia, nariadi rozhodnutím vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku porasteného inváznymi rastlinami vykonať opatrenia na odstránenie týchto inváznych druhov rastlín.

Zákon myslí aj na situáciu, kedy nekontrolované šírenie týchto druhov rastlín už môže spôsobiť vznik škodlivých následkov na prírode, a preto má orgán ochrany prírody, teda príslušný obvodný úrad životného prostredia podľa
§ 7 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny právo sám vykonať odstránenie týchto inváznych druhov. Za týmto účelom sú ním poverené osoby oprávnené podľa § 7 ods. 6 zákona vstupovať na cudzie pozemky. Vlastník (správca, nájomca) pozemku je povinný vstup na pozemok strpieť.

Odstraňovanie inváznych druhov rastlín ako aj všetky ostatné opatrenia na ich odstránenie sa majú podľa zákona vykonávať na náklady pôvodcu ich šírenia, ak je známy, inak na náklady štátu.

Podľa § 90 ods. 1 písm.b) zákona o ochrane prírody a krajiny môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe za porušenie § 7 ods. 2, teda za zakázaný dovoz, držbu, pestovanie, rozmnožovanie, obchodovanie s inváznymi rastlinami, ich časťami, alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť ich samovoľné rozšírenie, pokutu až do 300 000 Sk.

Podľa § 90 ods. 1 písm.l) zákona o ochrane prírody a krajiny môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe za porušenie § 7 ods. 3, teda za to, že si neplní povinnosť odstraňovať invázne druhy zo svojho pozemku spôsobmi uvedenými vo vyhláške a povinnosť starať sa o pozemok takým spôsobom, aby zamedzil opätovnému šíreniu inváznych druhov, pokutu taktiež až do 300 000 Sk.

Podľa § 92 ods. 2 písm b) cit. zákona, môže orgán ochrany prírody uložiť fyzickej osobe za priestupky s vyššie uvedenými skutkovými podstatami, pokarhanie alebo pokutu až do 100 000 Sk.

Informácia

Aký dlhý čas treba na rozklad odpadkov?

Zaiste už všetci viete o tom, že rôzne odpadky sa rozkladajú rôznu dobu. K tomu je preukázané, že rovnaký materiál sa môže rozkladať oveľa kratšiu či dlhšiu dobu, keďže záleží na mieste, kde je odpad umiestnený, na vlhkosti, slnečnom svetle a prístupe vzduchu. Pri organických materiáloch tiež na existencii rozkladania, teda organizmov, ktoré sa odpadom živia alebo v ňom žijú. No okrem uvedeného procesu a potrieb pri rozklade odpadu existuje množstvo novodobých odpadkov, ktoré sa rozkladajú veľmi dlhý čas alebo dokonca sa nikdy nerozložia. Niektoré odpadky, najmä organické, prírode nemusia škodiť, ba môžu jej dokonca prospievať. Na druhej strane, iné odpadky nielenže špatia našu prírodu, ale môžu uvoľňovať vysoko jedovaté látky, preto je pre každého z nás dôležité, keďže sme súčasťou prírody, aby sme si uvedomili, že to, čo po nás môže zostať aj tisícky rokov, zďaleka nie je len to, načo by sme mohli byť hrdí.
Preto...
Môžete sa zakaždým už pri nákupe tovaru pozrieť na značenie obalov výrobkov pre triedený odpad a zistiť, kam čo vyhodiť. Nasledujúca tabuľka ukazuje priemernú dobu rozkladu odpadkov, keď sa váľajú alebo ich vietor rozfukuje po okolí skládok odpadu po povrchu nejakého poľnohospodárskeho pozemku, či lesnej pôdy (mimo zimného obdobia).

Zoradené podľa rokov rozkladu odpadu
Odpad - Približná doba rozkladu
ohryzok jablka, hrušky - 16 dní
papier -
4 mesiace
šupka od banánu -
5 mesiacov
šupka od pomaranča -
1 rok
nové ekologické tašky so samorozkladacím degradabilným plastom -
1 rok
vlnená ponožka -
1,5 roka
krabice od nápoja bez hliníkovej fólie (kefír, čerstvé mlieko) -
7 rokov
struny do kosačky - nové bio struny do -
10 rokov
ohorok cigarety s filtrom -
15 rokov
plechovka -
15 rokov
igelitový sáčok či taška -
25 rokov
žuvačka -
50 rokov
plastový kelímok -
70 rokov
PET fľaša, plastová fľaša -
100 rokov
alobal alebo tetra - neskôr s hliníkovou fóliou -
100 rokov
jednorazové plienky -
250 rokov
sklo -
tisíce rokov (ale možno nikdy)
polystyrén -
desaťtisíce rokov (ale možno aj nikdy)
struny do kosačky -
pravdepodobne nikdy
!

4.11.2014 Slovakia Cezmín