wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

"Marec, poberaj sa starec..." tak hovorí jedno staré slovenské... je tu už apríl, no bolesti starých kostí stále ešte neustúpili a tak nasledovala nútená nadranná prechádzka po záhrade, aby som bolesť vyhnala od seba a rozhýbala kostru. Predstavte si v nadrannom tichu záhrady praštiace pazvuky kolenných kĺbov pri každom mojom kroku, znelo to ako spotvorená hudba a pritom to bolelo ako keď sa červ vŕta v strome... no na nálade mi to neuberalo, keďže som sa dočkala ranného vychádzania slnka na oblohu mysliac pritom samozrejme na Japoncov, ktorí sa všeobecne dožívajú vyššieho veku ako zbytok sveta a či aj im tak staré kosti vŕzgajú, ako mne... hahaha...

V myšlienkach som akosi zabehla do starých čias, kedy som čítala o Japoncoch a ich silnej vôli,  sebaovládaní a pevnej spoločenskej hierarchii so zmierlivým náboženským presvedčením a následne aj takými istými zmierlivými povahami. Keď som však videla nakreslených samurajov, akosi mi to nešlo do hlavy s ich zmierlivosťou... no slová vtedajšej "súdružky" učiteľky mi zostali v pamäti dodnes a to, že sa máme čo učiť od nich, pretože ich kultúra bola na zemi tisíce rokov pred našou dnešnou (ne)kultúrou. Tam deti nikdy svojim rodičom neodvrávajú a nesťažujú sa a starých ľudí si ctia  a vážia, čo je dôležité, pretože tak si uctievajú korene svojho vlastného národa a pritom preberajú dôležité informácie a aj praktické skúsenosti svojich predkov. V tomto zmysle nám to súdružka rozprávala, zjavne obdivovala japonský národ a jeho kultúru. Po rokoch som nadobudla podobný pohľad na národ vychádzajúceho slnka. Keď u nás kvitnúce čerešne pomaly zamŕzajú pri prízemných jarných mrazíkoch, v Japonsku otvárajú dvere jari a tešia sa veľkej obľube. V duchu  som sa preniesla pod kvitnúce stromy sakúr a hľadela na nebo ožiarené vychádzajúcim slnkom a akosi som pritom prestala cítiť bolesť a počuť prašťanie starých kostí... Pomyslela som si, že z obrázkov, čo mi netovky na príchod jari poposielali aj s dobroprianiami, vytvorím stránku. Samozrejme, že som obrázky dotvorila a dala do rámikov a ku tomu píšem aj o svetoznámych okrasných japonských čereniach s lupienkami padajúcimi na zem v ružových obláčikoch a japonských zvyklostiach.
Vychádzajúce slnko u nás som nefotila, nemala som v záhrade fotoaparát, to ma pri tých bolestiach ani omylom nenapadlo vzviať si ho so sebou.
Prajem Vám zdravé kosti, dobrú vôľu k životu a čo najviac prebudení sa do nádhery vychádzajúceho ranného slnka.

Dievčence, ďakujem Vám za obrázky a dobropriania ku nim, čo ste mi poslali.

V Japonsku cisár Akihoto

Japonský cisár Akihito je dnes jediným cisárom na svete pochádzajúcim z dynastie, ktorá je vôbec najstaršou vládnucou monarchiou na svete. Tradičné označenie japonských panovníkov je „Tenno“ teda „vládca nebies”. Tento titul súvisí s mýtami o nebeských božstvách, bohyni slnka Amaterasu, ktorej priamym potomkom mal byť prvý cisár Džimmu, ktorý začal vládnuť v roku 660 pred n. l. Pri nástupe na trón japonskí cisári dodnes dostávajú meč, drahokam a zrkadlo.

Samuraj

Samuraji boli cvičení od veľmi útleho veku. Cvičili s drevenými mečmi (bokken) proti svojim spoluštudentom. Už ako desaťročných ich posielali na miesta plné strachu, ktoré museli mladí učeníci prekonať. Medzi také miesta patrili napríklad cintoríny, márnice, husté lesy alebo opustené zrúcaniny budov. Na začiatku samuraji bojovali hlavne s lukom. Až neskôr sa začali zdokonaľovať vo vojenskom umení s mečom (BUŠIDO). Neskôr sa samuraji začali vzdelávať aj na duchovnej stránke a to v oblasti maliarstva, meditácie a rôznych ďalších predmetov slúžiacich na vylepšenie duchovného stavu. Bojová taktika (Sen-jutsu) sa v dejinách Japonska niekoľkokrát zmenila, čomu sa prispôsobovala i dĺžka a tvar čepele meča. Rovný meč získava pri prechode k jazdeckým jednotkám mierne zahnutý tvar, jeho dĺžka a hmotnosť sa zväčšuje. Neskôr pri prechode k peším húfom sa opäť skracuje, charakteristické zakrivenie meča však zotrvalo dodnes.
Ako to bolo s nosením meča. Najstarší a najbežnejší spôsob sa nazýval Tsurumaki Gatame No Shio To. Ten predpisuje pre katanu horizontálnu polohu - ostrím hore. Malo to svoj účel. Pri tasení meča mohol samuraj ihneď viesť úder na protivníka. Krátky meč wakizaši bol umiestnený za opaskom ostrím dolu. Pri boji s dlhým mečom katanou, boli stanovené veľmi prísne predpisy. Týmto mečom bolo možné útočiť iba na hlavu protivníka, na jeho boky zápästia a nohy pod kolenom. Zásah na inom mieste protivníkovho tela bol nečestný.
Úkon vytasenia meča sa nazýval nukicuke. Po zasiahnutí protivníka nechal samuraj v zvislej polohe odkvapkať krv z čepele. Toto sa nazýva čiburi. Potom meč utrie a skryje do pošvy (saya). Tento úkon sa nazýva noto. Všetky tieto bojové „obrady” máme možnosť vidieť v OVA sérii Rurouni Kenshin, približne v prvých minútach prvej epizódy.
Pre samuraja bola vždy najdôležitejšia česť a jeho meč. Katana bola pre samuraja najposvätnejšia vec na svete a bola to časť jeho duše. Napríklad v boji bolo pre neho najhoršie nezomrieť a padnúť do zajatia. V takom prípade by samuraj vždy radšej požiadal väzniteľa, aby si mohol vziať život tradičným seppuku (známejšie je označenie harakiri).
Slovo samuraj je odvodené od starého japonského výrazu "saburau" znamenajúceho “strážiť”, ale aj “byť v niečích službách”. Pôvodne boli samuraji ozbrojenci v službách dvornej šľachty, ktorí strážili Cisársky palác. Neskôr sa toto označenie začalo používať pre všetkých príslušníkov vojenského stavu, pre ktorých bolo navyše typické správanie v boji aj v bežnom živote, ktoré sa riadilo zvláštnymi, presne určenými zásadami a pravidlami. Počiatky samurajov v podobe, v akej sú dnes známe, sú spojené s osobou Joritoma z rodu Minamoto, ktorý sa v roku 1192 stal prvým Šógunom, vojenským vládcom Japonska so sídlom v Kamakure.
Počas dlhých bojov o moc nad Japonskom sa medzi ním a jeho bojovníkmi vytvoril zvláštny vzťah, keď pán poskytoval svojim podriadeným ochranu a oni boli povinní za neho kedykoľvek obetovať svoj život. Práve vtedy bol položený základ morálnych zásad samurajov, ktoré boli najprv zhrnuté v zákonníku Kjúba no miči “Cesta luku a koňa” a neskôr v 18. storočí prepísané do súboru pravidiel Bušidó “Cesta samurajov”.

"Človek je jednota duše a tela"

Tu je dobré pripomenúť, že do všetkých dôsledkov žili samuraji známu kresťanskú dogmu: "Človek je jednota duše a tela".

Údajne zo 14. storočia pochádza nasledujúce krédo samuraja:

1. Nemám rodičov, robím nebo a zem svojimi rodičmi.
2. Nemám domov, robím Saika TANDEN (oblasť brucha) svojim domovom.
3. Nemám zázračnú silu, robím česť svojou zázračnou silou.
4. Nemám prostriedkov, robím povoľnosť svojimi prostriedkami.
5. Nemám magické sily, robím osobnosť svojou magickou silou.
6. Nemám ani život ani smrť, robím umenie regulácie dychu svojim životom a smrťou.
7. Nemám telo, robím stoizmus svojím telom.
8. Nemám oči, robím šľahnutie blesku svojimi očami.
9. Nemám uši, robím citlivosť svojimi ušami.
10. Nemám končatiny, robím pohotovosť svojimi končatinami.
11. Nemám zákonov, robím sebebaochranu svojimi zákonmi.
12. Nemám stratégiu, robím sakkacu jizai (voľnosť na zabíjanie a obnovovanie) svojou stratégiou.
13. Nemám zámerov, robím kisan (plne uchopenie vhodnej príležitosti) svojim zámerom.
14. Nemám zázrakov, robím správne zákony svojimi zázrakmi.
15. Nemám princípov, robím rinki ohen (prispôsobenie sa všetkým okolnostiam) svojim princípom.
16. Nemám taktiku, robím kyojitsu (faloš a úprimnosť) svojou taktikou.
17.Nemám talent, robím toi sokumyo (pohotovosť, dômyselnosť, vynaliezavosť) svojim talentom.
18. Nemám priateľov, robím svoju myseľ svojím priateľom.
19. Nemám nepriateľov, robím neobozretnosť svojim nepriateľom.
20. Nemám brnenie, robím Jing (dobročinnosť a spravodlivosť) svojím brnením.
21. Nemám hrad, robím fudoshin (chladnokrvnosť) svojim hradom.
22. Nemám meča, robím mushin (necitlivosť) svojim mečom.
A ešte k tomu jeden príbeh samuraja...

Najlepší spôsob umierania

Mladý zenový mních mal za úlohu doručiť do vlastných rúk dôležitý list. Po ceste mal prejsť cez most, tam však stál skúsený samuraj, ktorý zložil prísahu, že prvých sto mužov, ktorí budú chcieť prejsť most, vyzve na súboj. Deväťdesiat deväť ich už zabil. Mních prosil samuraja, aby ho nechal prejsť, pretože musí doručiť veľmi dôležitý list: "Sľubujem, že sa vrátim a budem s vami bojovať, akonáhle list doručím." Samuraj najprv váhal, potom však privolil a mních mohol pokračovať v ceste.
Keď doručil list, vyhľadal mních, pretože si bol istý, že bude čoskoro musieť zomrieť, svojho majstra, aby sa s ním rozlúčil. "
Musím bojovať s jedným veľkým samurajom, a ešte nikdy som nemal v rukách meč. Určite ma zabije."
"Vskutku," odpovedal majster, "zomrieš, pretože nemáš šancu zvíťaziť. Naučím ťa teda, aký je najlepší spôsob umierania: zdvihneš svoj meč nad hlavu, oči budeš mať zatvorené a budeš čakať. Až sa temena tvojej hlavy dotkne niečo chladného, bude to smrť. V tom okamihu uvoľníš ruky a pustíš všetko, čo si myslíš, že máš. To je všetko."
Mních sa poklonil pred svojím majstrom a vydal sa k mostu, kde na neho čakal samuraj. Obaja sa prihotovili k boju. Mních robil presne to, čo mu radil jeho majster. Vzal meč do oboch rúk, pozdvihol ho nad hlavou, zavrel oči a nehybne čakal. To samuraja nanajvýš prekvapilo a zmiatlo, lebo postoj jeho protivníka ani v najmenšom neprezradzoval strach. Zmocnila sa ho nedôvera, opatrne sa približoval k mníchovi, ktorý stál úplne pokojne, sústredený iba na temeno hlavy. Samuraj si myslel: Ten muž je očividne nesmierne silný. Mal odvahu sa vrátiť a bojovať so mnou. Mních tu stále ešte nehybne stál. Samuraj si stále menej vedel rady a náhle dospel k záveru: Tento muž je bezpochyby mimoriadny bojovník. Od začiatku zaujíma útočný postoj, a k tomu ešte zatvára oči! Mních medzitým na samuraja úplne zabudol, úplne sa sústredil na to, aby poslúchol rady svojho majstra a dôstojne zomrel, stál tu odbremenený od všetkých svetských vecí a oslobodený. Samuraj si medzitým už bol úplne istý, že pri najmenšom pohybe bude rozseknutý nadvojo, a začal nakoniec hovoriť plačlivým hlasom:
"Majte so mnou prosím súcit a nezabíjajte ma. Myslel som, že som majstrom umenia meča, ale teraz viem, že som sa dnes stretol s pravým majstrom. Prijmite ma prosím ako svojho žiaka a výučbe ma v ceste umenia meča. "
Múdrosti a príbehy zenu, Marco Aldinger

SAKURA
Sakura je pre Japoncov symbolom jari

Amonogawa - Čerešňa pílkatá bola vyšľachtená v Japonsku, dorastá do výšky 5 metrov a má stĺpovitý tvar so vzpriamene rastúcimi konármi a listami navonok pripomínajúcimi plody. Koruna stromu na jeseň sčervenie a skrášľuje tak záhrady aj v čase jesene. Vhodné je túto čerešňu vysádzať do ulíc či malých záhrad, ale hodí sa aj ako solitér. Táto čerešňa pílkatá je vysoko dekoratívna drevina, vďaka svojím kvetom ružovej farby, ktoré vynikajú rastom v skupinkách.  Nie je veľmi náročná na vlahu, no v jej mladšom veku si vyžaduje častejšie zalievanie. Miluje hlbokú pôdu bohatú na živiny a najviac sa je darí na slnečných stanoviskách.

Kiku - Šidare - Sakura - Čerešňa pílkatá

Táto prekrásna odroda čerešne dorastá do výšky 4 metrov. Konáre prevísajú až po zem, na ktorých sú zelené listy, ktoré na jeseň zožltnú a stáva sa tak ozdobou záhrady aj čase  jesene. Krásne ružové kvety kvitnú v apríli až v máji. Čerešňa pílkatá je vysoko dekoratívna drevina, vďaka svojmu vzhľadu ktorým krášli okolie aj po odkvitnutí. Nemá veľké nároky na zavlažovanie, avšak v mladom veku si vyžaduje pravidelné zalievanie. Bude rásť do krásy, keď ju vysadíte do hlbokej pôdy bohatej na živiny. Potrebuje veľa slnečných lúčov a teplé miesta, teda v záhrade na južnej strane v závetrí. Jej konáre s kvetmi previsajú a vo vetre vlajú ako závoj nevesty....

Čerešňa pílkatá (Prunus serrulata)

Čerešňa pílkatá pochádzajúca z Japonska je krásny veľký strom s rozkonárenou korunou. Typické pre túto čerešňu je to, že konáre môžu rásť už od pňa a keď pučí, listy sú hnedočervené až neskôr sú žiarivozelené. V apríli až máji začínajú kvitnúť kvety, ktoré sú ružové. Pre tento strom je vhodné vysádzanie do skupín iných drevín alebo ako solitér. Čerešňa pílkatá si vyžaduje pôdu bohatú na živiny a vôbec nie  je náročná na zalievanie, úplne jej postačia priemerné zrážky. No neznesie premočené pôdy a priam miluje slnečné miesta.

Niektoré druhy

Čerešňa pílkatá (Cerasus serrulata)
Sakura ozdobná a jej odrody

Tento japonský druh začína kvitnúť koncom apríla bielymi alebo ružovými kvetmi na dlhých stopkách. Medzi jej najzaujímavejšie odrody patria:

„Kanzan“ – u nás azda najčastejšie pestovaná odroda japonských čerešní. Spočiatku má vázovitý tvar, neskôr sú konáre rozložitejšie a oblúkovito klenuté.

„Amanogawa“naozajstná pekná a zaujímavá solitéra, vhodná do menších a užších priestorov, ktorá dobre vyniká pred tmavými stenami a ihličnanmi. Kvitne svetloružovými poloplnými kvetmi.

„Asano“ – nízky strom s typickou lievikovitou a husto rozkonárenou korunou. Najviac sa hodí ako solitér do trávnikov v blízkosti chodníkov. Veľké a plné kvety v odtieni ružovej farby relatívne dlho kvitnú.

„Fugenso“ – pomaly rastúca odroda so širokou plochou korunou svoje uplatnenie naplno nachádza nad lavičkami, v trávniku alebo na spevnených plochách. Má bohato kvitnúce ružové kvety usporiadané v dlhých, previsnutých strapcoch.

„Gioiko“ – Je to atraktívna solitéra do voľného priestranstva v blízkosti chodníkov a odpočívadiel. Je to nízky strom s trojfarebnými kvetmi, od bielej až po zelenkastú s vínovočervenými korunnými lístkami.

„Hisakura“ – najznámejšia sakura so širokou až takmer guľovitou korunou. Najplnšie vyniká vo voľnom trávniku, ale aj v poraste pôdopokryvných drevín, prípadne ako alejový strom. Zakvitá jednoduchými ružovkastými kvetmi, ktoré sú usporiadané vo zväzkoch po dvoch až štyroch.

„Kiku-shidare-sakura“ – Pestujeme ju ako solitéru, ktorú môžeme vysadiť aj do predných partií stromových skupín. Je to nižší strom smútočnej formy s prevísajúcimi konármi a tmavoružovými plnými kvetmi, ktorý sa u nás často predáva pod menom „Shidare-sakura“.

„Shirotae“Svojimi bielymi kvetmi krášlí oddychové a stolovacie priestory.

Čerešňa "Prunus subhirtella"

JJe často používaným druhom okrasných čerešní. Má pravidelnú vajcovitú až kužeľovitú korunu, ktorá sa na jar odeje do svetloružovej nádhery z drobných kvetov usporiadaných do zväzkov po dvoch až piatich.

V okrasnej výsadbe sa vyskytujú odrody:

„Autumnalis“ kvitnú od jesene až do jari.. Je široko rozkonárená nižšia odroda vhodná do menších záhrad. Má hrubo pílkovité listy a čiastočne plné biele kvety so svetloružovým nádychom.

„Pendula“Je strom s nádherne prevísajúcimi tenkými konármi  hodný na pritienenie detských pieskovísk, záhradných zákutí s lavičkami, čiže odpočívadiel. Prináša bohaté svetloružové kvety už veľmi skoro na jar a z

Menej známe čerešne

Niekoľko druhov okrasných čerešní vhodných do rodinných záhrad.

Prunus incisa
– hustý vysoký ker s guľovitou korunou. Jeho listy sú elipsovité, dvakrát pílkovité, často až laločnaté, na vrchnej strane trochu chlpaté. Drobné biele kvety sú usporiadané vo zväzkoch po dvoch až troch kusoch. Tento nenáročný druh na pôdu a výživu je dobré vysádzať na suché až kamenisté miesta.

Prunus niponica
–  V apríli až máji kvitne drobnými kvetmi na krátkej stopke, vo zväzkoch pod dvoch až štyroch. Je to podobný druh ako predchádzajúci.

Prunus yedoense
– má široko rozloženú korunu, preto ju vhodný do väčších voľných priestranstiev a alejí. Má stredne veľké kvety, ktoré rozkvitajú na jar, sú spočiatku ružové, neskôr ostanú biele.

Inak, čerešňové drevo sa vynikajúco hodí na výrobu rôznych vyrezávaných predmetov, nábytku i tlačových dosiek na ručnú tlač. Ale nie preto je čerešňa v Japonsku taká obľúbená. Nie sú to ani jej plody, ktoré by ju preslávili. Japonská čerešňa sa na rozdiel od jej sesterníc v iných častiach sveta vysádza hlavne pre kvety, ktoré si získali srdcia mnohých ľudí. Krásne kvitnúce japonské čerešne možno ľahko rozmnožovať pomocou semenáčov. Práve preto sú vysádzané pozdĺž nábreží a hlavných ulíc, ako aj v mnohých parkoch a záhradách po celej krajine.

Jar v Japonsku
Krajina zasnežená lupienkami sakury

Keď odkvitajú sakury, máte pocit, že padá ružovobiely sneh. Náhle, bez varovania, myriady lupienkov opúšťajú konáre a ladne padajú na zem. Zaujímavosťou je, že lupienky zo sakurí padajú na zem rýchlosťou 5 cm za sekundu. Silný vietor môže spôsobiť hromadné opadávanie kvetov a rozfúkať ich na všetky strany. Japonci nazývajú tento jav sakura fubuki, čiže po našom voľne povedané, je to metelica sakurových kvetov. Zem je vtedy pokrytá nádherným ružovým kobercom a iba máločo v prírode sa vyrovná tejto úchvatnej pokojnej prírodnej scéne, ktorá vzniká pri opadávaní jemných lupienkov.
Ešte malá perlička, počas Hanami keď v správach oznámia, že budú padať sakurové lístky, tak mnohí v ten deň nerobia a v školách sa neučia žiaci, ale sa všetci vyberú do parku pozerať na tú nádheru.

V Japonsku rastie približne 200 druhov sakury – líšia sa tak počtom okvetných lístkov (sú napríklad 5-lupienkové, 20-lupienkové, ale vraj i viac lupienkové!), ako i farbou kvetov (od bielej, cez žltú až po ružovú) či listov (od zelenej až po medeno-hnedú). Vo svete je známe, že k najpopulárnejším miestam už po stáročia patrí na sledovanie kvitnúcich sakúr hora Yoshino, nakoľko je celá porastená práve sakurami, ktorých je na jej úpätí viac ako tridsať tisíc!

 Cherry blossoms blizzard

Pohorie Yoshino (viď obrázok dolu!) je známe práve bielymi čerešňovými kvetmi. V tejto oblasti sú štyri veľké háje s vyše 100 000 čerešňami. Jedna časť dostala názov "Hitome Senbon", čo znamená‚ "pohľad na 1000 čerešní". Kam ľudské oko dovidí, je svah pokrytý bielymi kvetmi, takže vyzerá, akoby bol zasnežený. Preto niet divu, že sem každoročne príde viac ako 350 000 ľudí, aby si užili úžasný pohľad na krásu, ktorá netrvá dlho — stromy bývajú v plnom kvete len dva či tri dni. A v závislosti od počasia to môže byť ešte kratšie.

NÁDHERA....

 Moments in Kyoto - Sakura | Real Beauty Cherry Blossoms Kyoto Japan

Zima je preč, ale sneh je tu opäť. Tento však nie je studený, v bielych a ružovkastých odtieňoch rastie na čerešňových stromoch. Jar je krásna všade na svete, ale japonské čerešne ju priviedli do úplnej dokonalosti. Na festival čerešňových kvetov cestujú každoročne tisícky turistov, ktorí si potom fotoalbumy na internete napĺňajú tými najromantickejšími a nádhernými snímkami.
Sakura je pre Japoncov symbolom jari, inak povedané, rozkvitaním japonských čerešní začína pre Japoncov pravá jar. Práve ich parky sú preplnené týmto druhom stromu a na jar sú čarovne ružové priam rozprávkové.
Kvitnutie prísne sledujú japonské média. Začiatok kvitnutia sa oficiálne oznamuje po tom, čo sa odsledujú určité špeciálne stromy určené práve na mapovanie situácie kvitnutia. Keď sa jar "dostaví", parky sa postupne začnú zapĺňať ľuďmi, ktorí tam chodia na pikniky a sledujú padajúce ružové lupene. Táto zábava relax sa nazýva "Hanami". Napríklad v Kjóte, kde je budhistické centrum je park, kam chodia Japonci pozorovať padajúce lístky tradične iba jeden konkrétny deň v roku.
Len tak na margo... Nemusíte mať hneď celý strom, ak nechcete, no môžete si vypiť z neho lahodný zelený čaj, lahodnú vôňu, získava, keď sa čajové lístky prekladajú kvetmi.

SAKURA

 

Tento zvyk sviatku hanami - oddávania sa relaxu a zábave pod kvetmi obťažkanými konármi sa čoskoro rozšíril v komunite samurajov a v období Edo (1603 – 1868, obdobie šógunátu) bola táto tradícia už aj medzi obyčajnými ľuďmi. Tokugawa Jošimune (1684 – 1751) nechal dokonca vysadiť týmto stromom celé oblasti, aby podporil túto tradíciu. Najobľúbenejším druhom sakury je somei-jošino (v Japonsku sa vyskytuje vyše 200 kultivarov), podľa dediny Somei (dnes časť Tošima v Tókiu), ktorého kvety sú takmer čisto biele, len pri stonke jemne zafarbené najsvetlejším odtieňom ružovej. Rozkvitnú a zvyčajne aj opadajú v jednom týždni.

Japonská história a kultúra je úzko spojená so sakurami. Tento námet sa opakovane objavuje v literatúre, poézii, v divadle i v hudbe. Počas stáročí umelci zachytávali krásu kvetov japonskej čerešne na rôznych umeleckých predmetoch od keramiky cez látky až po zvitkové obrazy.
Aj samurajov zaujala sakura. Samuraji považovali čerešňové kvety za symbol krátkosti života. V diele Kodansha sa píše: „Keďže kvety čerešne kvitnú veľmi krátko a potom ich lupienky opadnú a sú rozptýlené, stali sa vhodným symbolom krátko trvajúcej krásy, ktorú si Japonci tak cenia.“

KVETY UME

V období Nara (710 – 794) došlo zrejme k zlomu, keď kvety ume ustúpili do úzadia a nahradili ich sakury, ktoré viac lahodili ľudskému zrakovému vnemu svojou až ostentatívnou krásou. Do začiatku obdobia Heian to už teda bola sakura, ktorá vzbudzovala viac pozornosti a hanami sa spájalo s týmto stromom. Ktovie, či k tomu neprispel aj fakt, že posedenie pod rozkvitnutým stromom je príjemnejšie koncom marca, respektíve začiatkom apríla, ako niekedy v januári a februári, keď kvitnú ume. Sklon k poetickosti pri posedeniach pod sakurou sa prejavil aj v Japonsku a nie je prekvapením, že počas týchto slávností sa zložilo niekoľko krásnych básní. Takúto scénu približuje aj Karel Fiala vo svojom preklade japonského starovekého románu Příběh prince Gendžiho v kapitole „Hostina pod sakurovými květy“.

Zamilovaný pár v tokijskom parku Kasai Rinkai.

Sakurový strom je v Japonsku silným japonským národným symbolom v ktorom sa metaforicky odráža povaha japonskej kultúrnej tradície, spájanej s buddhistickým vplyvom o prchavej povahe života. Predstava pominuteľnosti sakurových kvetov, ich extrémna krása a rýchla smrť zodpovedá myšlienke mono no aware (pojem, ktorý po prvý krát použil učenec Motoori Norinaga vo svojej literárnej kritike klasického diela Murasaki Šikibu v 18. st., "Príbeh princa Gendžiho"), vnímanie pominuteľnosti vecí a s tým spojený akýsi slastnobôľny pocit z ich odchodu.

Sakurový kvet sa považuje aj za osudové znamenie šťastia, je symbolom lásky a reprezentuje jar. Sakurové kvety sú svojou povahou trvalou metaforou pre prchavú povahu života a ako také dali podnet pre mnohé umelecké prejavy. A nielen umelecké. Čerešňové kvety sú mimoriadne symbolické a často využívané v japonskom umení, už či v populárnych manga, v scénach filmov, napr. film Gejša alebo ako súčasť hudobných predstavení, kde decentne a efektne dotvárajú umelecký výjav. Sú nekonečnou inšpiráciou pre umelcov už v heianskej dobe (794 – 1185), keď sa výraz hana (kvet) spájal v japonských básnických dielkach tanka a neskôr (od 17. st.) aj haiku s kvetmi sakury.

Sakura bola tiež vďačným námetom pre ľudové alebo moderné piesne. Snáď najznámejšou je starobylá pieseň Sakura sakura, ktorá je veľmi často interpretovaná tradičnými japonskými nástrojmi bambusovou flautou šakuhači a strunovým nástrojom koto.


Na mieste je možnosť uviesť úryvok starej japonskej básne, ktorá stelesňuje pocit Japoncov z krátkej nádhery sakúr. Napísala ju Ono-no Komači v 9. storočí:


Obraz: Ono no Komači - autor Kanó Tanjú, 1648

...
ach už vybledla
farba kvetu sakury!
kým som hľadela
ako moja mladosť mi
spŕcha dažďom márnosti.

(preklad Ivan R. V. Rumánek in Kvety srdca. Petrus, Bratislava 2004)

Motív sakury nájdeme aj na viacerých konzumných tovaroch v Japonsku (nádherné hodvábne látky, známe kimono a najviac známe papiernické predmety, kuchynský riad...). K úplnému výpočtu oblastí bežného života, v ktorých sakura inšpirovala tvorcov, treba spomenúť japonskú kuchyňu. Kurzy varenia cudzích kuchýň v Japonsku sa tešia veľkej obľube. Spôsobuje to aj skutočnosť, že japonská žena nikdy príliš nebojovala za „emancipovanosť“ v tom zmysle, že by musela „drieť ako chlap“, ako to je u nás a na celom západe, a bola spokojná s rolou domácej panej, ktorá sa stará, aby mala rodina vždy navarené, dom aby bol čisto uprataný a okrem toho má voľno pre osobné záľuby.
Keďže Japonci sú fantazijne „exteriérový“ národ, radi sú stále vonku, chodia do reštaurácií, do divadiel, na všelijaké krúžky, kultúrne akcie, výlety. U nich nie je vyvinutý zmysel pre „pohodlné slovenské zašívanie sa vo svojom dome“. Sršia energiou, sú aktívni,  rozmýšľajú, čo by zlepšili a ako by zdokonalili seba aj svoje okolie a to je veľké pozitívum pre sviežosť tela a mysle.
Na rozdiel od nich, my sme ako večne unavení znechutení starci. Majú môj stály obdiv práve pre tento holý fakt spôsobu ich myslenia a konania, niečo z tej ich aktivity som prijala za svoje, ale ani zďaleka sa im nemôžem vyrovnať, skrátka moje slovanské lenivé gény sa oklamať nedajú. Určite do značnej miery sú tieto rozdielnosti aj záležitosťou genetiky. „Majú prosto v krvi“, aktivitu a živý záujem o dianie okolo seba, čo nám Slovákom rozhodne chýba!

 

ČEREŠŇOVÉ KVETY

 

Čerešňa pilkatá - Prunus Serrulata
V Japonsku všetci milujú japonskú čerešňu, alebo ju môžete poznať pod názvom Sakura. Je pre nich totižto symbol jari, rozkvitaním japonských čerešní začína pravá jar. Ich parky sú preplnené týmto druhom stromov a keď nastane jar sú čarovne ružové a vyzerajú ako z rozprávky. Kvitnú väčšinou koncom marca, ale existujú aj výnimky, dokonca aj v odtieňoch farieb, pretože Sakura má viacej odrôd. Toto kvitnutie dokonca dôkladne sledujú japonské média. Začiatok kvitnutia sa oficiálne oznamuje po tom, čo sa odsledujú špeciálne stromy určené práve na mapovanie situácie. No a keď sa teda jar povolí, parky sa postupne začnú zapĺňať ľuďmi, ktorí tam chodia na pikniky a sledujú padajúce ružové lupene. Táto zábava (či vlastne relax) sa nazýva Hanami.

 

Čerešňové kvety, ako aj listy sú jedlé a oboje sa používajú ako prísady v japonskej kuchyni. Za všetky výrobky v ktorých sa kvet sakury alebo sakurový list vyskytuje, možno uviesť napríklad sakurača čo predstavuje v soli nakladané kvety sakury zaliate horúcou vodou, čo je osviežujúci a chutný nápoj, ktorý je zaujímavý svojím estetickým prevedením a to v čírej slankastej vode pláva rozvinutý bieloružový kvet sakury. Nemožno sa ani čudovať, že sa takýto nápoj využíva pri slávnostiach, ako sú zásnuby, kde nahrádza obľúbený zelený čaj.

Šintoistická svadba v Japonsku

Sakury sú dodnes obdivované v celom Japonsku. Na krásnom kimone často vidieť vzory čerešňových kvetov. Sakurové vzory nájdete aj na rôznych predmetoch v domácnostiach, na ozdobných šáloch i na iných kusoch odevu. Tieto kvety sú také obľúbené, že rodičia môžu na ich počesť hrdo pomenovať svoje dievča menom Sakura. Napriek svojej krehkosti kvety sakury ovplyvnili kultúru celého národa. Sú nádherným príkladom jemnej krásy majstrovských diel nášho Pána - Stvoriteľa.

 

"Front čerešňových kvetov"

Kliknutím na mapku sa dostanete na originál webu,
kde je zmapované kvitnutie sakuri v Japonsku....

 

Japonský zvyk „obdivovania kvetov“

Prvé jemné kvietky sakúr rozkvitajú v januári v južnej časti japonského súostrovia na Okinave. Smerom na sever postupne rozkvitajú ďalšie a  ďalšie sakury, až napokon koncom mája zakvitnú aj na ostrove Hokkaido. Toto postupné rozkvitanie sakúr ľudia nazývajú "front čerešňových kvetov". Televízia, rozhlas, noviny a aj internet pravidelne informujú ľudí o postupe tohto frontu. Po správe o tom, že japonské čerešne začali kvitnúť, milióny ľudí prúdia na miesta, kde sa môžu pokochať pohľadom na tú nádhernú ružovo bielu krásu votkanú do lupeňov čerešní sakura.
Zvyk hanami, čiže zvyk „obdivovania kvetov“, existuje v Japonsku od staroveku. Už v období Heian (794–1185) aristokracia usporadúvala stretnutia, na ktorých obdivovala sakury. V roku 1598 vojvodca Hidejoši Tojotomi usporiadal stretnutie s prehliadkou čerešňových kvetov v chráme Daigodži v Kjóte. Všetci feudálni páni i vážení hostia sa zhromaždili pod rozkvitnutými stromami a recitovali básne ospevujúce tieto kvety. Japonské ženy boli oblečené v šatách s estetickými sakurovými vzormi.
V období Edo (1603–1867) prijali tento zvyk aj obyčajní ľudia a začali usporadúvať pikniky pod rozkvitnutými čerešňami. Spolu s rodinou a priateľmi jedli, pili, spievali a tancovali, pričom obdivovali sakurové kvety. Zvyk hanami je obľúbený dodnes a zástupy ľudí stále prúdia na rôzne pokojné miesta, aby sa tam tešili zo záplavy kvetov a spoločných posedení v prírode.

Piknik pod čerešňami zvaný "Hanami"

HANAMI

Sviatok hanami je oslavou krásy čerešňových sakurových kvetov a pre mnohých je to šanca dopriať si trochu oddychu - relaxu v dnešnom hektickom svete a v Japonsku to platí dvojnásobne, keďže pracujú enormne veľa, a užiť si nádherný pohľad na stromy, ktoré pôsobia, akoby šlo o bielo ružové obláčiky na nabi. Ide o istý druh piknikovania pod rozkvitnutými sakurami pokiaľ je pekné počasie, vo februári sa obdobný zvyk piknikovania praktizuje pod rozkvitnutými stromami, kde často v dobrej nálade napríklad v čase obedňajšej pracovnej prestávky konzumujú Japonci svoje "obentó" - obed, alebo vo voľných dňoch popíjajú sake.
V posledných desaťročiach sa však tieto slávnosti využili na neviazané popíjanie, takže to možno prirovnať na naše opíjanie sa počas Veľkonočného pondelka, či za čias komunistov známy sviatok MDŽ, ktorý si dobre pamätáme my skôr narodení. Možno to je u Japoncov vyvolané eufóriou z príchodu jari... Japonci sa jednoznačne radi a vo veľkých počtoch zhromažďujú s rodinou alebo priateľmi pod sakurami v parkoch, svätyniach či v chrámoch. Hanami sa v menšej miere slávi tiež v Číne, Kórei a na Taiwane. Čerešňové stromy obdivujú hromadne aj v niektorých európskych krajinách a tiež v USA, kde oslavujú ich krásu na Národnom festivale čerešňových kvetov vo Washingtone.

Japonci už od staroveku ospevovali krásu sakury, japonskej okrasnej čerešne. Jemné korunné lupienky sú také obľúbené, že tieto kvety zatienili všetky iné kvety a majú zvláštne miesto v histórii a kultúre Japonska. Keď sa v japončine v určitom kontexte spomenie slovo „kvet“, ľudia si v skutočnosti predstavia sakuru. Tieto kvety sa tešia mimoriadnej obľube Japoncov už vyše tisíc rokov. Japonská čerešňa v plnom kvete neustále priťahuje pozornosť ľudí a nielen Japoncov. Keď je zaliata žiarivým slnečným svetlom presvitajúcim cez oblaky, jej pôvabné ružovobiele lupienky priam žiaria a pohľad na celý háj čerešní je fascinujúci.

Čerešňový plod sakuranbo pochádza z iných druhov čerešní. Takže ak Vám budú v obchodoch predávať tovar, ktorý má zaručenú príchuť japonskej čerešne (s nádhernou čerešňou nášho typu na obale), vedzte, že sa nejedná o čerešňu zo stromu sakury. Sakurové stromy majú len zakrpatené plody, bez poriadnej dužiny, ktoré by sme rozhodne nepoužili do žiadnej našej nadýchanej bublaniny, či kysnutého koláča, tobôž na vytvorenie čerešňovej príchute.

Po japonsky slovíčka ovocia
Černica = Burakkuberii (burak'kuberí)
Čerešne = Sakuranbo (sakuranbo)
Melón (vodný) = Suika (suika)
Mandarínka = Mikan (mikan)
Egreš = Guuzuberii (gúzuberí)
Malina = Razuberii (razuberí)
Pomaranč = Orenji (orendži)
Banán = Banana (banana)
Limetka = Raimu (raimu)
Citrón = Remon (remon)
Ríbezle = Suguri (suguri)
Hrozno = Budou (budó)
Marhuľa = Anzu (anzu)
Jahoda = Ichigo (ičigo)
Jablko = Ringo (ringo)
Hruška = Nashi (naši)
Slivka = Ume (ume)
Kiwi = Kiui (kiui)
Melón = Meron (meron)
Mango = Mangoo (mangó)
Čučoriedky = Buruuberii (burúberí)
Ananás = Painappuru (painap'puru)
Grapefruit = Gureepufuruttsu (gurépufurut'tsu)

 

Okvetné ružové či biele lístočky sakurí sú inšpiráciou, keďže v Japonsku sa organizuje aj Festival - ktorý je plný tradičných zvykov, čajových obradov, všetko pod "zakvitnutými strieškami" sakúr, ktoré v noci ostávajú osvetlené lampášmi či lampiónmi.

Večerné osvetlenie kvitnúcich čerešňových stromov vytvára úplne inú atmosféru, ako má toto miesto za dňa.

Cherry blossoms of Kyoto


Japonci sú známi tým, že SLOVO - SLOVÁ vonkoncom nezneužívajú a to predstavuje fakt, že sa neponosujú a ani nenadávajú, ako to bezbreho robíme my, Slováci. S týmto ich zameraním, vážením si SLOVA, súvisí aj to, že v podstate „nemajú nadávky“ ako máme my Slováci od výmyslu sveta, toľko ich u nás počuť nielen na ulici.  Nejaké tie nadávky samozrejme existujú aj v japončine, ale používa ich iba malé percento ľudí a v oveľa obmedzenejšom počte životných situácií. To už musí byť niekto skutočne poriadne nahnevaný, aby sa prestal ovládať a nadal (niekomu) „baka“ alebo nadával (na niečo) „kusottare!“ Dlhé stáročia šintoického a buddhistického vplyvu sa prejavilo v tom, že Japonci majú už vrodenú úctu k všetkému okolo – živému aj neživému a dôležitý zmysel pre udržiavanie čistej mysle - nepestujú si v sebe negatívne postoje a emócie. Tu je zjavný stáročný vplyv buddhistickej meditácie, ktorý sa prejavil v tom, že v Japonsku je všeobecne známy fakt, že negatívne postoje nepomôžu ani „človeku samotnému" a ani okolitému svetu a nič neriešia.
Pri zamyslení... je naozaj zvláštne, že u nás a ani v celej Európe kresťanstvo v tomto smere, nepresadilo a ani nevštepilo do ľudských myslí príliš badateľný vplyv na našu mentalitu, ľudia tu kľajú rovnako, ako kliali aj starí Gréci a Rímania. Myslím, že to je ovplyvnené nielen temperamentnosťou a extrovertnosťou, ale akýmsi vlastníckym nadradeným pohľadom ľudí na svet a prírodu okolo seba, kým Japonci sú umiernení a zvyknutí nechať si svoje ťažkosti pre seba a neventilovať ich navonok, čo je vplyvom meditácií veľmi dôležitý fakt, ako aj pohľad na svet a prírodu v harmónii ducha, duše, mysle a slova.

Odkazy
Legenda Hačiko a Richard Gere: http://cezmina.wz.sk/Hachi-r-gere.htm
Japončina zopár slovíčok: http://otakusekai0.webnode.sk/japoncina
Okrasné ovocné stromy - Čerešňa: http://www.najlacnejsiedreviny.sk/okrasne-dreviny/listnate/ceresna
Višňa japonská Ivensi:
 http://www.najlacnejsiedreviny.sk/okrasne-dreviny/listnate/visna/visna-japonska-ivensii-180-200-cm-prunus-xyedoensis-ivensii-1


Jeseň...

čerešňa - sakuranbo
černica - kuroichigo
ovocie - kudamono
pomaranč - orenji
broskyňa - momo
malina - kiichigo
banán - banana
melón - meron
jahoda - ichigo
hruška - nashi
jablko - ringo
citrón - yuzu
slivka - ume

4.11.2014 Slovakia Cezmín