| ||||||||
![]() | ||||||||
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() | |||
![]() |
![]() |
![]() | ||||||
"Marec, poberaj sa starec..." tak hovorí jedno staré
slovenské... je tu už apríl, no bolesti starých kostí stále ešte neustúpili
a tak nasledovala nútená nadranná prechádzka po záhrade, aby som bolesť
vyhnala od seba a rozhýbala kostru. Predstavte si v nadrannom tichu záhrady
praštiace pazvuky kolenných kĺbov pri každom mojom kroku, znelo to ako
spotvorená hudba a pritom to bolelo ako keď sa červ vŕta v strome... no na
nálade mi to neuberalo, keďže som sa dočkala ranného vychádzania slnka na
oblohu mysliac pritom samozrejme na Japoncov, ktorí sa všeobecne dožívajú
vyššieho veku ako zbytok sveta a či aj im tak staré kosti vŕzgajú, ako
mne... hahaha...
V myšlienkach som akosi zabehla
do starých čias, kedy som čítala o Japoncoch a ich silnej vôli,
sebaovládaní a pevnej spoločenskej hierarchii so zmierlivým náboženským
presvedčením a následne aj takými istými zmierlivými povahami. Keď som však
videla nakreslených samurajov, akosi mi to nešlo do hlavy s ich
zmierlivosťou... no slová vtedajšej "súdružky" učiteľky mi zostali v pamäti
dodnes a to, že sa máme čo učiť od nich, pretože ich kultúra bola na zemi
tisíce rokov pred našou dnešnou (ne)kultúrou. Tam deti nikdy svojim rodičom
neodvrávajú a nesťažujú sa a starých ľudí si ctia a vážia, čo je
dôležité, pretože tak si uctievajú korene svojho vlastného národa a pritom
preberajú dôležité informácie a aj praktické skúsenosti svojich predkov. V
tomto zmysle nám to súdružka rozprávala, zjavne obdivovala japonský národ a
jeho kultúru. Po rokoch som nadobudla podobný pohľad na národ vychádzajúceho
slnka. Keď u nás kvitnúce čerešne pomaly zamŕzajú pri prízemných jarných
mrazíkoch, v Japonsku otvárajú dvere jari a tešia sa veľkej obľube. V duchu
som sa preniesla pod kvitnúce stromy sakúr a hľadela na nebo ožiarené
vychádzajúcim slnkom a akosi som pritom prestala cítiť bolesť a počuť
prašťanie starých kostí... Pomyslela som si, že z obrázkov, čo mi netovky na
príchod jari poposielali aj s dobroprianiami, vytvorím stránku. Samozrejme,
že som obrázky dotvorila a dala do rámikov a ku tomu píšem aj o svetoznámych
okrasných japonských čereniach s lupienkami padajúcimi na zem v ružových
obláčikoch a japonských zvyklostiach.
Dievčence, ďakujem Vám za obrázky a dobropriania ku nim, čo
ste mi poslali.
Japonský cisár Akihito je dnes jediným cisárom na svete pochádzajúcim z
dynastie, ktorá je vôbec najstaršou vládnucou monarchiou na svete. Tradičné
označenie japonských panovníkov je „Tenno“ teda „vládca nebies”. Tento titul
súvisí s mýtami o nebeských božstvách, bohyni slnka Amaterasu, ktorej
priamym potomkom mal byť prvý cisár Džimmu, ktorý začal vládnuť v roku 660
pred n. l. Pri nástupe na trón japonskí cisári dodnes dostávajú meč,
drahokam a zrkadlo.
Samuraj
Samuraji boli cvičení od veľmi útleho veku. Cvičili s drevenými mečmi (bokken)
proti svojim spoluštudentom. Už ako desaťročných ich posielali na miesta
plné strachu, ktoré museli mladí učeníci prekonať. Medzi také miesta patrili
napríklad cintoríny, márnice, husté lesy alebo opustené zrúcaniny budov. Na
začiatku samuraji bojovali hlavne s lukom. Až neskôr sa začali zdokonaľovať
vo vojenskom umení s mečom (BUŠIDO). Neskôr sa samuraji začali
vzdelávať aj na duchovnej stránke a to v oblasti maliarstva, meditácie a
rôznych ďalších predmetov slúžiacich na vylepšenie duchovného stavu. Bojová
taktika (Sen-jutsu) sa v dejinách Japonska niekoľkokrát zmenila, čomu
sa prispôsobovala i dĺžka a tvar čepele meča. Rovný meč získava pri prechode
k jazdeckým jednotkám mierne zahnutý tvar, jeho dĺžka a hmotnosť sa
zväčšuje. Neskôr pri prechode k peším húfom sa opäť skracuje,
charakteristické zakrivenie meča však zotrvalo dodnes.
Tu je dobré pripomenúť, že do všetkých dôsledkov žili
samuraji známu kresťanskú dogmu: "Človek je jednota duše a tela". Údajne zo 14. storočia pochádza nasledujúce krédo samuraja:
1. Nemám rodičov, robím nebo a zem svojimi rodičmi.
Najlepší spôsob umierania
SAKURA
Amonogawa - Čerešňa pílkatá bola
vyšľachtená v Japonsku, dorastá do výšky 5 metrov a
má stĺpovitý tvar so vzpriamene rastúcimi
konármi a listami navonok pripomínajúcimi
plody. Koruna stromu na jeseň sčervenie
a skrášľuje tak záhrady aj v čase jesene. Vhodné je túto čerešňu
vysádzať do ulíc či malých záhrad, ale hodí sa aj ako solitér.
Táto čerešňa pílkatá je vysoko dekoratívna drevina, vďaka svojím
kvetom ružovej farby, ktoré vynikajú rastom v skupinkách. Nie je veľmi náročná
na vlahu, no v jej mladšom
veku si vyžaduje častejšie zalievanie. Miluje hlbokú
pôdu bohatú na živiny a najviac sa je darí
na slnečných stanoviskách.
Kiku -
Šidare - Sakura
- Čerešňa pílkatá
Táto prekrásna
odroda čerešne dorastá do výšky 4 metrov.
Konáre prevísajú až po zem, na ktorých sú zelené listy,
ktoré na jeseň
zožltnú a stáva sa tak ozdobou záhrady aj čase jesene. Krásne ružové kvety kvitnú v apríli až
v máji. Čerešňa pílkatá je
vysoko dekoratívna drevina, vďaka svojmu vzhľadu ktorým krášli okolie aj po
odkvitnutí. Nemá veľké nároky na zavlažovanie, avšak v mladom veku si
vyžaduje pravidelné zalievanie. Bude rásť do krásy, keď ju vysadíte do
hlbokej pôdy bohatej na živiny.
Potrebuje veľa slnečných lúčov a teplé miesta, teda v
záhrade na južnej strane v závetrí. Jej konáre s
kvetmi previsajú a vo vetre vlajú ako závoj nevesty....
Čerešňa pílkatá (Prunus serrulata)
Čerešňa pílkatá pochádzajúca z Japonska je
krásny veľký strom s rozkonárenou korunou. Typické pre túto
čerešňu je to, že konáre môžu rásť už od pňa
a keď pučí, listy sú hnedočervené až neskôr sú žiarivozelené. V apríli
až máji začínajú kvitnúť kvety, ktoré sú ružové. Pre tento
strom je vhodné vysádzanie do
skupín iných drevín alebo ako solitér. Čerešňa pílkatá si vyžaduje
pôdu bohatú na živiny a vôbec nie
je náročná na zalievanie, úplne jej postačia priemerné zrážky.
No neznesie premočené pôdy a priam miluje slnečné miesta.
Niektoré druhy
Čerešňa pílkatá
(Cerasus serrulata) Tento japonský druh začína kvitnúť koncom apríla bielymi alebo ružovými kvetmi na dlhých stopkách. Medzi jej najzaujímavejšie odrody patria:
„Kanzan“ – u nás azda najčastejšie pestovaná odroda japonských čerešní. Spočiatku má vázovitý tvar, neskôr sú konáre rozložitejšie a oblúkovito klenuté.
„Amanogawa“ – naozajstná pekná a zaujímavá solitéra, vhodná do menších a užších priestorov, ktorá dobre vyniká pred tmavými stenami a ihličnanmi. Kvitne svetloružovými poloplnými kvetmi.
„Asano“ – nízky strom s typickou lievikovitou a husto rozkonárenou korunou. Najviac sa hodí ako solitér do trávnikov v blízkosti chodníkov. Veľké a plné kvety v odtieni ružovej farby relatívne dlho kvitnú.
„Fugenso“ – pomaly rastúca odroda so širokou plochou korunou svoje uplatnenie naplno nachádza nad lavičkami, v trávniku alebo na spevnených plochách. Má bohato kvitnúce ružové kvety usporiadané v dlhých, previsnutých strapcoch.
„Gioiko“ – Je to atraktívna solitéra do voľného priestranstva v blízkosti chodníkov a odpočívadiel. Je to nízky strom s trojfarebnými kvetmi, od bielej až po zelenkastú s vínovočervenými korunnými lístkami.
„Hisakura“ – najznámejšia sakura so širokou až takmer guľovitou korunou. Najplnšie vyniká vo voľnom trávniku, ale aj v poraste pôdopokryvných drevín, prípadne ako alejový strom. Zakvitá jednoduchými ružovkastými kvetmi, ktoré sú usporiadané vo zväzkoch po dvoch až štyroch.
„Kiku-shidare-sakura“ – Pestujeme ju ako solitéru, ktorú môžeme vysadiť aj do predných partií stromových skupín. Je to nižší strom smútočnej formy s prevísajúcimi konármi a tmavoružovými plnými kvetmi, ktorý sa u nás často predáva pod menom „Shidare-sakura“.
„Shirotae“ – Svojimi bielymi kvetmi krášlí oddychové a stolovacie priestory.
Čerešňa "Prunus subhirtella"
JJe často používaným druhom okrasných čerešní. Má pravidelnú vajcovitú až kužeľovitú korunu, ktorá sa na jar odeje do svetloružovej nádhery z drobných kvetov usporiadaných do zväzkov po dvoch až piatich.
V okrasnej výsadbe sa vyskytujú odrody:
„Autumnalis“ – kvitnú od jesene až do jari.. Je široko rozkonárená nižšia odroda vhodná do menších záhrad. Má hrubo pílkovité listy a čiastočne plné biele kvety so svetloružovým nádychom.
„Pendula“ – Je strom s nádherne prevísajúcimi tenkými konármi hodný na pritienenie detských pieskovísk, záhradných zákutí s lavičkami, čiže odpočívadiel. Prináša bohaté svetloružové kvety už veľmi skoro na jar a z
Menej známe čerešne Niekoľko druhov okrasných čerešní vhodných do rodinných záhrad.
Prunus incisa
Prunus niponica
Prunus yedoense Inak, čerešňové drevo sa vynikajúco hodí na výrobu rôznych vyrezávaných predmetov, nábytku i tlačových dosiek na ručnú tlač. Ale nie preto je čerešňa v Japonsku taká obľúbená. Nie sú to ani jej plody, ktoré by ju preslávili. Japonská čerešňa sa na rozdiel od jej sesterníc v iných častiach sveta vysádza hlavne pre kvety, ktoré si získali srdcia mnohých ľudí. Krásne kvitnúce japonské čerešne možno ľahko rozmnožovať pomocou semenáčov. Práve preto sú vysádzané pozdĺž nábreží a hlavných ulíc, ako aj v mnohých parkoch a záhradách po celej krajine.
Jar v Japonsku Krajina zasnežená lupienkami sakury
Keď odkvitajú sakury, máte pocit, že padá ružovobiely sneh. Náhle, bez
varovania, myriady lupienkov opúšťajú konáre a ladne padajú na zem.
Zaujímavosťou je, že lupienky zo sakurí padajú na zem rýchlosťou 5 cm za sekundu. Silný
vietor môže spôsobiť hromadné opadávanie kvetov a rozfúkať ich na všetky
strany. Japonci nazývajú tento jav sakura fubuki, čiže po našom
voľne povedané, je to metelica sakurových
kvetov. Zem je vtedy pokrytá nádherným ružovým kobercom a iba máločo v
prírode sa vyrovná tejto úchvatnej pokojnej prírodnej scéne, ktorá vzniká pri opadávaní jemných
lupienkov.
Cherry blossoms blizzard NÁDHERA....
Moments in Kyoto - Sakura | Real Beauty Cherry Blossoms Kyoto Japan
Zima je preč, ale sneh je tu opäť. Tento však nie je studený, v bielych a
ružovkastých odtieňoch rastie na čerešňových stromoch. Jar je krásna všade
na svete, ale japonské čerešne ju priviedli do úplnej dokonalosti. Na festival
čerešňových kvetov cestujú každoročne tisícky turistov, ktorí si potom fotoalbumy
na internete napĺňajú tými najromantickejšími a nádhernými snímkami.
SAKURA
Tento zvyk sviatku hanami - oddávania sa relaxu a zábave pod kvetmi obťažkanými konármi sa čoskoro rozšíril v komunite samurajov a v období Edo (1603 – 1868, obdobie šógunátu) bola táto tradícia už aj medzi obyčajnými ľuďmi. Tokugawa Jošimune (1684 – 1751) nechal dokonca vysadiť týmto stromom celé oblasti, aby podporil túto tradíciu. Najobľúbenejším druhom sakury je somei-jošino (v Japonsku sa vyskytuje vyše 200 kultivarov), podľa dediny Somei (dnes časť Tošima v Tókiu), ktorého kvety sú takmer čisto biele, len pri stonke jemne zafarbené najsvetlejším odtieňom ružovej. Rozkvitnú a zvyčajne aj opadajú v jednom týždni.
Japonská história a kultúra je úzko spojená so sakurami. Tento námet sa
opakovane objavuje v literatúre, poézii, v divadle i v hudbe. Počas stáročí
umelci zachytávali krásu kvetov japonskej čerešne na rôznych umeleckých
predmetoch od keramiky cez látky až po zvitkové obrazy.
KVETY UME
V období Nara (710 – 794) došlo zrejme k zlomu, keď
kvety ume ustúpili do
úzadia a nahradili ich sakury, ktoré viac lahodili ľudskému zrakovému vnemu
svojou až ostentatívnou krásou. Do začiatku obdobia Heian to už teda bola
sakura, ktorá vzbudzovala viac pozornosti a hanami sa spájalo s týmto
stromom. Ktovie, či k tomu neprispel aj fakt, že posedenie pod rozkvitnutým
stromom je príjemnejšie koncom marca, respektíve začiatkom apríla, ako
niekedy v januári a februári, keď kvitnú ume. Sklon k poetickosti pri
posedeniach pod sakurou sa prejavil aj v Japonsku a nie je prekvapením, že
počas týchto slávností sa zložilo niekoľko krásnych básní. Takúto scénu
približuje aj Karel Fiala vo svojom preklade japonského starovekého románu
Příběh prince Gendžiho v kapitole „Hostina pod sakurovými květy“.
Zamilovaný pár v tokijskom parku Kasai Rinkai.
Sakurový strom je v Japonsku silným
japonským národným symbolom v ktorom sa metaforicky odráža povaha japonskej
kultúrnej tradície, spájanej s buddhistickým vplyvom o prchavej
povahe života. Predstava pominuteľnosti sakurových kvetov, ich extrémna
krása a rýchla smrť zodpovedá myšlienke mono no aware (pojem, ktorý po
prvý krát použil učenec Motoori Norinaga vo svojej literárnej kritike
klasického diela Murasaki Šikibu v 18. st., "Príbeh princa Gendžiho"), vnímanie pominuteľnosti vecí a s tým spojený
akýsi slastnobôľny pocit z ich odchodu.
Sakurový kvet sa považuje aj za osudové znamenie šťastia, je symbolom lásky
a reprezentuje jar. Sakurové kvety sú svojou povahou trvalou metaforou pre
prchavú povahu života a ako také dali podnet
pre mnohé umelecké prejavy. A nielen umelecké. Čerešňové kvety sú
mimoriadne symbolické a často využívané v japonskom umení, už či v
populárnych manga, v scénach filmov, napr. film Gejša alebo ako súčasť
hudobných predstavení, kde decentne a efektne dotvárajú umelecký
výjav. Sú nekonečnou inšpiráciou pre umelcov už v heianskej dobe (794
– 1185), keď sa výraz hana (kvet) spájal v japonských básnických dielkach
tanka a neskôr (od 17. st.) aj haiku s kvetmi sakury.
...
(preklad Ivan R. V. Rumánek in Kvety srdca. Petrus, Bratislava 2004)
Motív sakury nájdeme aj na viacerých konzumných tovaroch v Japonsku (nádherné
hodvábne látky, známe kimono a najviac známe papiernické predmety, kuchynský riad...).
K úplnému výpočtu
oblastí bežného života, v ktorých sakura inšpirovala tvorcov, treba spomenúť
japonskú kuchyňu. Kurzy varenia cudzích kuchýň v Japonsku sa tešia veľkej
obľube. Spôsobuje to
aj skutočnosť, že japonská žena nikdy príliš nebojovala za „emancipovanosť“
v tom zmysle, že by musela „drieť ako chlap“, ako to je u nás a na celom
západe, a bola spokojná s
rolou domácej panej, ktorá sa stará, aby mala rodina vždy navarené, dom
aby bol čisto uprataný a okrem toho má voľno pre osobné záľuby.
ČEREŠŇOVÉ KVETY
Čerešňa pilkatá - Prunus Serrulata
Čerešňové kvety, ako aj listy sú jedlé a oboje sa používajú ako
prísady v japonskej kuchyni.
Za všetky výrobky v ktorých sa kvet sakury alebo sakurový list vyskytuje,
možno uviesť napríklad sakurača čo predstavuje v soli nakladané kvety sakury zaliate horúcou vodou,
čo je osviežujúci a chutný nápoj, ktorý je zaujímavý svojím estetickým prevedením
a to v čírej slankastej vode pláva rozvinutý
bieloružový kvet sakury. Nemožno sa ani čudovať, že sa takýto nápoj využíva pri
slávnostiach, ako sú zásnuby, kde nahrádza obľúbený zelený čaj.
Šintoistická svadba v Japonsku
Sakury sú dodnes obdivované v celom Japonsku. Na krásnom kimone často vidieť
vzory čerešňových kvetov. Sakurové vzory nájdete aj na rôznych predmetoch v
domácnostiach, na ozdobných šáloch i na iných kusoch odevu. Tieto kvety sú
také obľúbené, že rodičia môžu na ich počesť hrdo pomenovať svoje dievča menom Sakura.
Napriek svojej krehkosti kvety sakury ovplyvnili kultúru celého
národa. Sú nádherným príkladom jemnej krásy majstrovských diel nášho
Pána - Stvoriteľa.
"Front čerešňových kvetov"
Kliknutím na mapku sa dostanete na originál webu,
Japonský zvyk „obdivovania kvetov“
Prvé jemné kvietky sakúr rozkvitajú v januári v južnej časti japonského
súostrovia na Okinave. Smerom na sever postupne rozkvitajú ďalšie a
ďalšie sakury,
až napokon koncom mája zakvitnú aj na ostrove
Hokkaido. Toto postupné
rozkvitanie sakúr ľudia nazývajú "front čerešňových kvetov". Televízia,
rozhlas, noviny a aj internet pravidelne informujú ľudí o postupe
tohto frontu. Po správe o tom, že japonské čerešne začali kvitnúť, milióny
ľudí prúdia na miesta, kde sa môžu pokochať pohľadom na tú nádhernú ružovo
bielu krásu votkanú do lupeňov čerešní sakura.
Piknik pod čerešňami zvaný "Hanami"
Sviatok hanami je oslavou krásy čerešňových sakurových kvetov a
pre mnohých je to šanca dopriať si trochu oddychu - relaxu v dnešnom hektickom svete
a v Japonsku to platí dvojnásobne, keďže pracujú enormne veľa, a užiť si
nádherný pohľad na stromy, ktoré pôsobia, akoby šlo o bielo ružové obláčiky
na nabi. Ide o istý druh piknikovania pod
rozkvitnutými sakurami pokiaľ je pekné počasie, vo februári sa obdobný zvyk piknikovania praktizuje pod rozkvitnutými stromami, kde často v
dobrej nálade napríklad v čase obedňajšej pracovnej prestávky konzumujú Japonci svoje
"obentó" - obed, alebo vo voľných dňoch popíjajú
sake.
Japonci už od staroveku ospevovali krásu sakury, japonskej okrasnej
čerešne. Jemné korunné lupienky sú také obľúbené, že tieto kvety
zatienili všetky iné kvety a majú zvláštne miesto v histórii a kultúre
Japonska. Keď sa v japončine v určitom kontexte spomenie slovo „kvet“, ľudia
si v skutočnosti predstavia sakuru. Tieto kvety sa tešia mimoriadnej obľube
Japoncov už vyše tisíc rokov.
Japonská čerešňa v plnom kvete neustále priťahuje pozornosť ľudí a nielen
Japoncov. Keď je zaliata
žiarivým slnečným svetlom presvitajúcim cez oblaky, jej pôvabné ružovobiele
lupienky priam žiaria a pohľad na celý háj čerešní je fascinujúci.
Čerešňový plod sakuranbo pochádza z iných druhov čerešní. Takže ak Vám
budú v obchodoch predávať tovar, ktorý má zaručenú príchuť japonskej čerešne
(s nádhernou čerešňou nášho typu na obale), vedzte, že sa nejedná o čerešňu
zo stromu sakury. Sakurové stromy majú len zakrpatené plody, bez poriadnej
dužiny, ktoré by sme rozhodne nepoužili do žiadnej našej nadýchanej bublaniny, či kysnutého
koláča, tobôž na vytvorenie čerešňovej príchute.
Po japonsky slovíčka ovocia
Okvetné ružové či biele lístočky sakurí sú inšpiráciou, keďže v Japonsku sa
organizuje aj Festival - ktorý je plný tradičných zvykov, čajových
obradov, všetko pod "zakvitnutými strieškami" sakúr, ktoré v noci ostávajú osvetlené
lampášmi či lampiónmi.
Večerné osvetlenie kvitnúcich čerešňových stromov vytvára úplne inú
atmosféru, ako má toto miesto za dňa.
Cherry blossoms of Kyoto
Odkazy
Jeseň...
čerešňa - sakuranbo
4.11.2014 Slovakia | ||||||||
![]() | ||||||||
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
![]() |