wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti
 

Keď počúvam hlásateľov a moderátorov TV, tak mi je do plaču, ako bastačia náš krásny slovenský jazyk. S ľubozvučnou slovenčinou to nemá nič dočinenie, Rytmika jazyka im už nič nehovorí, vyspevujú ako papagáje bez sluchu! Kde sú časy, keď som počúvala Nedeľné chvíľky poézie a krásny hlas herca a perfektného recitátora Záborského, to bol vždy hlboký kultúrny zážitok, no to dnešné žvatlanie nemôže lahodiť žiadnemu súdnemu človeku a jeho sluchu. Pripomína mi to "nenyky" s rukami vbok, či prekríženými cez hruď, na trhu a nie moderátorstvo a hlásateľstvo.

UMELEC SLOVA

Dielo Sama Chalupku Mor Ho! zostane v jeho prednese Viliama Záborského zrejme navždy neprekonané.

Výrazným spôsobom sa podieľal na vytváraní profilu prvej slovenskej divadelnej scény. Bol vynikajúci recitátor – jeden zo zakladateľov slovenského recitačného umenia. Recitoval na mnohých festivaloch ako Hviezdoslavov Kubín či Neumannove Poděbrady, ako i v rozhlase či televízii. Večerná Nedeľná chvíľka poézie v jeho podaní dávala pocit pekne prežitého sviatočného dňa. Áno, reč je o Viliamovi Záborskom.

Onen zvučný kovový hlas barytonálneho zafarbenia, schopnosť melodickej modulácie, perfektná technická príprava, napokon aj teoretické otázky javiskovej reči a fonetiky slovenčiny doviedli jeho recitačné majstrovstvo k vrcholom nášho interpretačného umenia. Jemu podobní majstri hovoreného slova sú stále veľkou vzácnosťou. Viac TU!

 

 

 

VILIAM ZÁBORSKÝ

(* 9.10.1920, Vráble – † 5.2. 1982, Praha) bol slovenský herec, pedagóg a recitátor. Mal charakteristicky zafarbený hlas spájaný s veršami Pavla Országha Hviezdoslava.

Viliam Záborský vytvoril niekoľko jedinečných TV postáv. Z filmografie: Vlčie diery (partizán François), Katka (referent osobného oddelenia Jožko), Priehrada (farár), Štvorylka (Lálik), Posledná bosorka (richtár), Štyridsaťštyri (Jančiarik), Muž, ktorý sa nevrátil (Malatinský), Prerušená pieseň (nemecký major), Jánošík I-II (dráb Zubor), Smrť prichádza v daždi (Fojtík), Rok na dedine (M. Chvojka), Advokátka (dr. Grznár), Hájnikova žena (rozprávač), Geľo Sebechlebský (Antal Potocký). Viliam Záborský bol členom činohry Slovenského národného divadla.

Bol mnohoročným pedagógom. Herectvo učil v Bratislave na Štátnom konzervatóriu (1944 - 1950) a na VŠMU (1950 - 1982), kde bol postupne vedúcim katedry herectva a réžie (1952 - 1953), docentom (1963 až 1969), profesorom (1969 - 1982) a dekanom divadelnej fakulty (1966 - 1972). Vydal učebnicu "výslovnosti s prednesom" (1965). Bol členom ortoepickej komisie Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, predsedom ZSDU (1977 - 1982) a podpredsedom SČSDU (1978 - 1982).

Získal za "Nepriateľov" a recitáciu Štátnu cenu (1953), Vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu (1960), tituly zaslúžilého (1966) a Národného (1973) umelca, za poéziu Krištáľovú ružu (1972), za Hájnikova ŽENU televízneho Zlatého krokodíla (1973 ), za výkon v hre "Akt uznania" cenu Andreja Bagara za rok 1973 (1974), Národnú cenu SSR (1979) a Rád práce (1980). Viliam Záborský zomrel náhle 5. februára 1982 v Prahe vo veku nedožitých šesťdesiatich dvoch rokov.

 

Nasleduje HOAX,
ktorý som dostala minimálne10 x v e-mailoch

Konzorcium Jazykovedcov z celého sveta

27. septembra 2009 sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov z celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.
Ústav jazykovedcov, ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov, ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími, ale všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové. Hahaha...
Skôr než prejdem k tým desiatim najťažším jazykom, spomeniem

Desať najľahších jazykov
10. mongolčina
09. aramejčina
08. gréčtina
07. nórčina
06. taliančina
05. rumunčina
04. chorvátčina
03.bulharčina
02. angličtina
01. najľahší jazyk na svete, ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom svete je španielčina.

Desať najťažších jazykov na tejto planéte:
10. nemčina
09. francúzština
08. čínština
07. japončina
06. jazyk oboch Kóreí je rovnaký, takže kórejčina
05. perzština
04. arabčina
03. fínčina
02. maďarčina

01. najťažším jazykom, akým sa hovorí na tejto planéte je SLOVENČINA.

A to pre jej gramatickú štruktúru a “mobilitu slov a slovných spojení” ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé “i, y” , skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová.
Špecifiku tvoria slovesá. V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.

Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
* osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
* číslo (jednotné číslo, množné číslo)
* čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
* slovesný rod (činný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor

ROZDELENIE SLOVIES
plnovýznamové

1. činnostné – pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
2. stavové – pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli pomocné nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
1. modálne (spôsobové) – vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej chcieť,
môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa
2. fázové – vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať
3. limitné – vyjadrujú blízky začiatok deja ísť, mať
4. sponové – fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi byť, stať sa.

Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody : mužský, ženský a stredný.
A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie , toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte (!) . Toto je len tak na okraj, čo sa týka gramatiky slovenského jazyka.


Jeho gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov, kým by sa naučil kompletnú gramatiku a to nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách.
Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tými vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie .

Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie, ale len málokomu sa podarí dosiahnuť to čomu my jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto spisovne. Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom. Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to platí aj pre nás.
Cudzinci, ak chcú, musia prísť k nám a my, ak sa chceme naučiť inú reč, musíme ísť do krajiny, kde sa tou rečou, ktorú sa učíme, hovorí.

Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, a le to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.
S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.

 

Vyjadrenie odborníka

Nie je totiž pravda, že slovenčina je najťažším jazykom

 
Po internete „plachtí“ list s názvom 10 najťažších jazykov na svete, v ktorom sa tvrdí, že najťažším jazykom je práve náš jazyk. V posledných dvoch dňoch prišlo do Jazykovedného ústavu niekoľko desiatok listov s otázkou, či je to pravda a či má s tým niečo spoločné Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV.
Ale ako môžeme mať s tým niečo spoločné, keď je list plný trápnych jazykových chýb? Pisateľ, ktorý sa podpísal ako prof. Doc. Vladimír Trnka nevie, že my jazykovedci sa píše s tvrdým y, nie s mäkkým i (mi), že v slovenčine sa nepíše tým, ale tím, že máme byť hrdí na to (nie nato), že spisovne je fínčina, kórejčina, aramejčina (nie fínština, kórejština, aramejčtina), že gramatika je taká (nie tak) komplikovaná. Nikto z jazykovedcov by to takto nenapísal, nehovoriac o čiarkach, ktoré sú pre pisateľa španielskou dedinou. Nie je to teda jazykovedec. Ale kto to je? Nevieme. Dosť však o ňom vypovedá sama forma i obsah listu. Obsahovo je to úplný bluf, či ako by povedal Vajanský, blúznica, kým naši mladí by to nazvali totálnou haluzou. Nie je totiž pravda, že slovenčina je najťažším jazykom na svete a že by sa na tom mali dohodnúť nejakí vedci z Paríža alebo že by to mal už osem rokov skúmať nejaký „Ústav jazykovedcov“ v Berlíne. Pravda je taká, že slovenčina patrí skôr medzi najľahšie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk.
Ak si spomenieme na to, aké množstvo nepravidelných slovies je v románskych a germánskych jazykoch (francúzštine, nemčine a i.), zistíme, že slovenčina ich má len poskromne (napr. typ jesť, jedia). Slovenčina nemá ani také množstvo časov ako napr. južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina. Má menej skloňovacích vzorov ako napr. čeština. V 1. osobe prítomného času má na rozdiel od staršieho stavu zovšeobecnenú slovesnú koncovku -m (napr. oproti češtine, kde je -u, -i aj -m: vedu, píši, volám).
Pomerne jednoduchý je aj náš fonologický systém. Čo sa týka pána Trnku, ktorý uvádza súpis („rubriku“) najľahších a najťažších jazykov, dá sa o tom povedať len to, že sú tu len „nacápané“ jazyky bez ladu a skladu, jazyky, o ktorých počul alebo ich nejakým spôsobom pozná. Keby bolo jeho poznanie jazykov sveta na vyššej úrovni, určite by pri ľahkých nezabudol na indonézštinu a pri „ťažkých“ zasa na baskičtinu, predindoeurópsky jazyk, ktorý sa nevedel naučiť ani jeden z najväčších polyglotov všetkých čias Wilhelm von Humboldt, a nemohol by vynechať ani írčinu, gruzínčinu, príp. severoamerické indiánske či eskimácke jazyky. Ale aj tak: uvedené jazyky sú zložité len z nášho pohľadu. Je známe, že deti sa naučia všetky jazyky sveta za približne rovnaký čas, čiže všetky sú rovnako ťažké či ľahké.
Dalo by sa súhlasiť s tým, že komplikovanými jazykmi z hľadiska zvládnutia pre cudzincov sú čínština, japončina, kórejčina a arabčina, ku ktorým pristupujú aj špecifické písma. Ale prečo sa sem dostala aj fínčina a maďarčina, vôbec nie je jasné. Pripomína to skôr žart, ktorý možno nájsť v nemeckom variante na internete:
V Európe existujú dva extrémne ťažké jazyky: maďarčina a portugalčina. A maďarčina je dokonca taká ťažká, že ju neovládajú ani Portugalci.

Perzštinu zasa možno považovať za ťažkú len v dôsledku množstva cudzích (arabských) slov, ale to iste platí aj o turečtine. Azda netreba vyvracať všetko, čo pisateľ v tomto texte uviedol, pekná je však cifra, že slovenčina má 465 výnimiek, a zaujímavý je aj údaj, že cudzincovi trvá dvanásť rokov, kým si osvojí slovenčinu.
Čo je to „mobilita slov a slovných spojení?“ Že by sme mali sedem pádov naozaj len my? A je našich pádov naozaj sedem? Grafémy y a i takisto nie sú našou výnimočnosťou, tie má aj ruština, čeština a poľština. Skloňovanie podstatných a prídavných mien je známe zo všetkých slovanských jazykov s výnimkou bulharčiny a macedónčiny. Rody poznáme z viacerých európskych jazykov, stačí si len na ne spomenúť. Prečo by malo byť spodobovanie iba výsadou slovenčiny? Že by slovenčina bola jediným jazykom s dvojhláskami? Má ich napr. taliančina a rumunčina.
Čitatelia, ktorí sa chcú dozvedieť objektívne fakty o type slovenského jazyka, mali by skôr siahnuť po štúdiách Ľudovíta Nováka, Jozefa Ružičku a Viktora Krupu, ktoré sa nachádzajú v zborníkoch Studia Academica Slovaca, príp. aj po staršej publikácii K. Horalka Úvod do studia slovanských jazyků a po novších publikáciách Jazyky sveta (Bratislava: Veda 2005) a Písma sveta (2000) Viktora Krupu a Jozefa Genzora. Ak si chcú prečítať o mýtoch, ktoré vznikajú okolo nášho jazyka i iných jazykov, môžeme odkázať na príslušnú kapitolu v knihe Mýty naše slovenské autorov Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejoviča (Bratislava:Academic Press 2005), elektronicky na
www.saske.sk/cas/2-2005/teftbar.html .
Slavomír Ondrejovič
riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

 


 

4.11.2014 Slovakia Cezmín