wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

Že by existovala závislosť na káve?

Tichá úvaha spred rokov...
Predstavte si situáciu.... po poobednom oddychu v sobotu sa preberiete a akosi automaticky a takmer bezmyšlienkovite idete do kuchyne a ku tomu priam pudovo dáte variť vodu do kanvice a úzkostlivo čakáte na tiché bublanie prezrádzajúce var, ktoré znamená, že už ste takmer pri cieli a naozaj o chvíľku sa nesie priestorom kuchyne príjemne omamná vôňa a preglgnete dúšok úžasného nápoja zvaného káva. V stave vrcholnej blaženosti, s horúcou kávou v rukách a s napätými zmyslami vychutnávajúcimi tento blažený okamžik si uvedomíte holý fakt, že je voľná sobota a máte pohodu. Príjemná predstava, však?

No pred rokmi jedného krásneho dňa som si uvedomila, že jediná vec, po ktorej poobede túžim, je káva. A... nevedela som poobede myslieť na nič iné tak, ako na kávu. A to som vtedy konkretizovala ako závislosť na káve. A chcela som to zmeniť. Na dôkaz mojej slobody v rozhodovaní a kontroly nad sebou samou odvtedy v niektoré dni pijem namiesto kávy bylinkový a iný čaj a kávu iba občas. Podľa môjho jednoduchého uvažovania  a vtedajších vedomostí som usúdila, že čaj obsahuje tiež kopec alkaloidov a teda má účinkovať povzbudzujúco, ale… presvedčiť o tom môj mozog nebolo také ľahké ako sa mi na začiatku zdalo. Podľa starého porekadla, "krv nie je voda" a "čaj nie je káva", hoci čaj je perfektný osviežujúci nápoj a má pri príprave rôzne variácie vôní a chutí, ale... nie je to káva.

Viete, že...: Kofeín je tiež nazývaný guaranínom, ak pochádza z guarany, mateínom, ak z maté a teínom, ak z čaju? Ako to, že kofeín, teín, mateín a guaranín sú to isté? Ako to môže byť tá istá látka? Bola som presvedčená na základe informácií zo školy, že čaj obsahuje kofeín a teín. Kofeín objavil Friedrich Ferdinand Runge v roku 1819, nemecký chemik taktiež vytvoril pojem „kaffein“, doslova, v káve. V čaji bol kofeín objavený v roku 1827 a nakoľko to bola látka izolovaná z čaju, bol pomenovaný ako teín. Neskoršie bol objavený v maté a v mnohých ďalších rastlinách. Nakoniec sa dokázalo, že teín z čaju je totožný s kofeínom z kávy a od pojmu teín sa upustilo.

Nuž, ak čaj obsahuje tú istú látku ako káva, mal by účinkovať rovnako, ale opak je skutočnosťou. V účinkoch prírodných zdrojov kofeínu na ľudský organizmus sú významné rozdiely. Spôsobuje ich skutočnosť, že rastlinné zdroje kofeínu obsahujú taktiež široké množstvo iných alkaloidov, napríklad známe srdcové stimulanty teofilín a teobromín a ostatné látky ako polyfenoly, ktoré môžu tvoriť nerozpustné komplexy s kofeínom. A aké účinky na ľudský organizmus majú najznámejšie kofeínové nápoje? V čom sú podobné a v čom sa líšia?

Káva: Káva obsahuje najmä kofeín. Pitie kávy je vraj nevhodné pri vysokom krvnom tlaku, pri zvýšenej tvorbe žalúdočnej kyseliny, vredovom ochorení žalúdka a dvanástnika, pri ochoreniach žlčníka a pankreasu, (musím súhlasiť s uvedeným, pretože po prestaní pití kávy sa mi ťažkosti postupne vytratili) pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy a niektorých psychických poruchách, najmä pri pocitoch úzkosti a strachu.

Čaj: Čaj sa svojimi vlastnosťami a účinkami na človeka veľmi podobá na kávu, jeho účinky sú však miernejšie, ale dlhšie trvajúce. Obsah kofeínu je v každej šálke pripraveného čaju rozdielny, pričom to závisí od spôsobu prípravy (teplota vody, doba lúhovania) ako aj od druhu použitého čaju, kedy pod pojmom čaj rozumieme lístky čajovníka. V porovnaní s kávou obsahuje jedna šálka čaju v priemere len 1/3 až 1/2 kofeínu ako podobné množstvo kávy. Trochu zavádzajúci je fakt, ak sa obsah kofeínu meria v suchom stave, v káve je nižší ako v čaji.

Maté: Maté sa pripravuje z listov cezmíny paraguajskej. Zo všetkých kofeínových nápojov má maté najlepšiu kombináciu vlastností. Má povzbudzujúce účinky na centrálnu nervovú sústavu, ale nie je návykové. Na rozdiel od kávy nespôsobuje problémy so spánkom, ale pôsobí upokojujúco. Nakoľko je iba slabé diuretikum, je vhodnou zložkou pitného režimu. Maté okrem kofeínu obsahuje aj obvyklé množstvá živíc, vlákniny, prchavých olejov, karoténu, celú škálu vitamínov (A, C, E, H, B 1, B 2 a B-komplex) a minerálov (horčík, vápnik, železo, sodík; draslík, mangán, …). Nápoj sa pripravuje zaliatím sušených drvených listov horúcou vodou. Má plnú horkú chuť a má povzbudzujúce účinky, podobné ako káva alebo čaj. Tradične sa podáva v tekvičke a pije sa pomocou špeciálnej slamky (v španielčine "bombilla", bomba po portugalsky) a považuje sa za nápoj priateľstva, tradične sa totiž pije v kruhu priateľov alebo rodiny z jednej tekvičky. Týmto zvykom je známy Paraguaj, Argentína, Uruguaj, Brazília, ale tento zvyk sa dostal aj do Sýrie či Libanonu.
V dnešnej dobe z tohto súboja porovnaní by mi vychádzal ako víťaz čaj maté. Obsahuje kofeín, čiže by mal byť schopný oblafnúť moje chúťky na kávu a má dostatok pozitívnych účinkov.

Čo vlastne je závislosť? „Závislosť je definovaná ako zneužitie drogy do štádia, kedy zasahuje zdravie jednotlivca a jeho ekonomické a sociálne funkcie. Jej symptómami býva tzv. tolerancia (potreba brať čím ďalej tým vyššie dávky k dosiahnutiu rovnakého účinku) a fyzická závislosť (zmenený telesný stav, ktorý pri vysadení drogy vyvoláva abstinenčné príznaky). Tieto dva symptómy ale k diagnóze závislosti nie sú nevyhnutné ani dostačujúce.

V niektorých prípadoch sa vytvára tzv. psychická závislosť – a tým sa tiež dnešný náhľad líši od starších koncepcií, ktoré mali sklon závislosť stotožňovať s fyzickým návykom. Kofeín má slabé povzbudzujúce vlastnosti a nie sú žiadne dôkazy (alebo veľmi málo) o zvyšovaní dávok kvôli možnému prispôsobovaniu. Vysoké dávky majú pre jedinca už nepriaznivé efekty. Pila som v dobe minulej viac bylinkových čajov plus čaj šípkový a  dnes pijem tak bylinkové, ako aj čierne a zelené čaje, najviac mi chutí cejlónsky a anglický čaj.
Vychutnanie si šálky kávy je popísané ako pravidelný zvyk a nemalo by sa to zamieňať s termínom návyk.“ Takže nebola to u mňa závislosť v dobe minulej, ako som si to pre seba definovala, ale môj každodenný zvyk vychutnať si šálku horúcej voňavej kávy. No aj tak pijem pravidelne čaj a už iba občas kávu. Pri písaní mi zovrela voda, tak si pre zmenu jedno "kafe" idem zaliať!

Viete, že pre niektorých je strašiak menom káva? Myslím si, je to omyl, pretože pri rozumnej konzumácii je káva zdravá! Podráždenosť, nespavosť a vysoký krvný tlak? Zabudnite na týchto strašiakov! Podľa vedeckých výskumov, ktoré sa uskutočnili za posledných desať rokov hneď niekoľko, káva nášmu zdraviu skôr prospieva, než škodí a podľa slov špecialistov na výživu má u zdravého človeka pozitívne účinky. Okrem toho napríklad šálka espressa pomôže aj pri bolestiach svalov po cvičení.

Proti rakovine: Vedci sa dlho domnievali, že existuje spojenie medzi kávou a ochranou proti rakovine. Vlani bola táto súvislosť pomocou radu testov dokázaná. Kávová zložka zvaná methylpyridinium povzbudzuje krvné enzýmy, ktoré chránia proti rakovine hrubého čreva. Štúdie takisto preukázala, že čím je káva silnejšia, tým je obsah tejto zložky vyšší.

Káva ako zdroj antioxidantov: Zelené kávové zrná obsahujú okolo tisícky antioxidantov a ich praženie účinky ešte zvyšuje. Káva má až štyrikrát vyšší obsah týchto látok než zelený čaj. Ich obsah sa však líši šálka od šálky v závislosti od typu kávového zrna, spôsobu prípravy a tiež množstvo kávy. A ako pôsobí na zdravie? Antioxidanty, ktoré obsahuje, neutralizujú molekuly známe ako voľné radikály, ktoré útočia na našu DNA. Takýto proces potom vedie k predčasnému starnutiu, poruchám mozgu a rakovine.

Káva je aj ako nepriateľ zubného kazu: Obsiahnuté látky v pražených kávových zrnách majú tiež schopnosť ničiť v ústnej dutine baktérie, ktoré sa podieľajú na vzniku zubného kazu. Šesť lekárskych štúdií preukázalo, že u ľudí, ktorí pijú kávu pravidelne, je rozvoj Parkinsonovej choroby znížený až o 60%.
Káva ako prevencia cukrovky: Výskum Harvardskej školy preukázal spojenie medzi kávou a prevenciou cukrovky. Štúdia sledovala po dobu 12 až 18 rokov viac ako sto tisíc ľudí a zistila, že káva môže riziko tejto choroby znížiť u mužov až o polovicu au žien o 30%. Výsledky tiež ukázali, že nápoje, ktoré tiež obsahujú kofeín, nechránia toľko ako skutočná káva. Bezkofeínová káva chráni v menšej miere a bezkofeínový čaj neposkytuje ochranu žiadnu.

Lži o nespavosti: Káva pri umiernenej konzumácii riziko kardiovaskulárnych chorôb nezvyšuje. Rozumnú konzumáciou sa myslí do 300 mg kofeínu. Tiež na vysoký krvný tlak nemá kofeín zásadný vplyv. Na krátku dobu sa u niekoho môže zvýšiť, ale nie je to dlhodobé. Káva môže ovplyvniť spánok pri dávkach vyšších ako 200 mg. To sa však môže považovať za pozitívum, keď potrebujete byť hore.

S kávou aj do telocvične: Tím vedcov z univerzity v Illinois vykonal výskum, ktorý dokázal, že kofeín dokáže blokovať bolesť vo svaloch. Pitie kávy pomáha proti bolestiam, ktoré vznikajú vo svaloch po dlhšom cvičení. Výskum sa uskutočnil na ženách, ktoré si po dni strávenom v telocvični vzali kofeín a potom ďalej cvičili. Výsledky ukázali, že u žien sa pri maximálnom výkone svalová bolesť znížila o 48 percent.
Keď sa pije s rozumom: Dôležitý je váš zdravotný stav, z akého druhu kávy si nápoj pripravíte a koľko šálok denne vypijete. "Za primerané považujem štyri až šesť šálok, čo je zhruba 300 miligramov kofeínu," tvrdí odborník na výživu Pavel Kohout. Všetkého veľa škodí, preto aj kávu treba piť s mierou a rozumom.

Kávovník arabský - (káva arabica) Kávovník tohto druhu zaujíma vysokou kvalitou svojich plodov najvýznamnejšie miesto v pestovaní kávy, 65% svetovej produkcie kávy pochádza z arabského kávovníka. Jeho domovom je Etiópia (Kaffa a Narea) a Južná Afrika (Mozambik a Angola); z Etiópie sa dostal v 15. storočí do Arábie, koncom 17. storočí na Jávu, začiatkom 18. storočia na Cejlón a do Brazílie. V najväčšom meradle sa pestuje arabský kávovník v Brazílii, ďalej na Jáve, Sumatre a v Strednej Amerike.
Je to malý strom s krátko stopkovými, proti sebe postavenými listami. V divokom raste dosahuje výšku až 6 - 8 m. Za priaznivých podmienok je strom celý rok zelený. Snehobiele kvety, ktoré vyrastajú v úžľabí listov v skupinách po päť až dvadsať kvietkov, príjemne jazmínovo voňajú. Prechádzka kvitnúcou kávovou plantážou je pôžitkom. Plod kávovníka arabského sa podobá na čerešňu, má krátku stopku a je nazývaný kávovou čerešňou (bobuľa). Plody sú zelenej farby, ktoré dozrievaním žltnú, červenejú, až sa nakoniec zafarbia na jemne fialovo. Niektoré odrody kávovníka arabského majú plody biele alebo žlté (kávovník botucato).

Plod sa skladá na povrchu z kožovitej šupky, ďalej zo šťavnatej sladkastej dužiny bohatej na cukor a z tuhej pergamenovej šupky, obsahujúcej jednotlivé kávové zrná (semená). Vnútorná šupka tvorí dve puzdrá. Na vnútornej ploche semena je vždy pozdĺžna ryha, ale jeho vonkajšia plocha je vypuklá a hladká. Každé semeno je obalené voľným osemenením nazývaným striebristá blanka, ktorá sa dá veľmi ľahko zlúpnuť. Plod kávovníka obsahuje spravidla dve ploché semená, niekedy sa však vyvinie v semenníku iba jedno semeno a druhé zakrpatie. V takomto prípade je semeno celé zaoblené, takmer oválne a je nazývané perlovým zrnom a káva týchto zŕn kávovou perlou. Mladé kávovníky majú len asi 5% perlových zŕn, avšak u starších kávovníkov, pestovaných na suchých pôdach, sa vyskytuje až 25% týchto zŕn, niekedy aj viac. Kvalita perlových zŕn nie je však lepšia ako pri normálnych zrnách.

Arabica káva - ideálne priemerné teploty na pestovanie kávy Arabica sa pohybujú medzi 15 až 24 ° C. Všeobecne platí, že káva potrebuje ročné zrážky od 1500 do 3000 mm, pričom Arabica znesie aj mierny pokles tohto optima. Striedanie daždivých a suchých období je však dôležité pre jej rast a začiatok kvitnutia. Zrná predĺženého oválneho tvaru dozrievajú v období 7 - 9 mesiacov od kvitnutia. Nadmorská výška, v ktorej káva Arabica dosahuje najlepšiu kvalitu zrna a plné rozvinutie chuťových atribútov je 1000 – 2000 metrov. Kávovníky pestované v takejto nadmorskej výške sú náročnejšie na starostlivosť, čo má za následok vyššiu cenu kávy Arabica v porovnaní s Robustou. Ďalšou nevýhodou kávy Arabica z pohľadu ceny je jej nižšia odolnosť voči niektorým škodcom a chorobám. Je citlivá na parazitické huby Hemileiu vastatrix a Pelliculariu koleroga, ktorým Robusta odoláva. Škodcami sú napádané aj koreňové systémy. Druh kávy Arabica má dve prirodzené odrody – Typica a Bourbon, šľachtením ktorým boli vyvinuté ďalšie, napr. Blue Mountain, San Ramon, Maragogipe, French Mission, Kent, Cattura či Mundo Novo.

Robusta káva - znáša teplotne vyššie rozmedzie - medzi 24 až 30 ° C. Všetky druhy káv sú náchylné na poškodenie mrazom, Robusta pomerne zle znáša teplotný pokles pod 15° C. Môže byť pestovaná v nadmorskej výške 0 – 800 metrov. V období 11 mesiacov od kvitnutia dozrievajú semená menšieho zaobleného tvaru, ktoré pražením získavajú v porovnaní s Arabicou horkastý nádych. Z tohto dôvodu sa káva Robusta používa na miešanie zmesí.
Liberica káva - rastie ako veľký silný strom s veľkými kožovitými listami, pestuje sa prevažne v Libérii a Pobreží Slonoviny. V porovnaní s Robustou poskytuje takmer dvojnásobnú úrodu, zrná sú však nižšej kvality. Jej produkcia je popri Arabice a Robuste viac - menej zanedbateľná.

Coffea arabica - Kávovník arabský, yellow bourbon
Káva je jednou z najvýznamnejších plodín a celkom určite jednou z najobľúbenejších pochutín ktoré tropické oblasti poskytujú. Zvyk pitia kávy je starý viac ako tisíc rokov. Hoci sa presne nevie kedy ľudia ochutnali po prvý krát tento lahodný nápoj s najväčšou pravdepodobnosťou sa to stalo v Etiópii v provincii Kaffa. Tradujú sa dva príbehy o pôvode kávy. Jeden hovorí o arabskom lekárovi menom Rhazes, ktorý okolo roku 900 n.l. opísal kávu ako liek. Ten druhý, známejší hovorí o etiópsom pastierovi kôz ktorý si všimol, že jeho kozy sú po požití červených plodov istého kra mimoriadne čulé. Spomenul tieto účinky mníchom z neďalekého kláštora, ktorí začali tieto bobule jesť počas večerných modlitieb a zistili, že bobule im dodávajú nevídanú energiu. Po náhodnom spadnutí zrnka káva na okraj ohniska začala sa šíriť sýta lákavá vôňa kávy a tak sa mnísi dostali k samotnému nápoju. Ešte aj dnes v Etiópii rastú viaceré divo rastúce druhy kávovníkov.

V 13. Až 14. Storočí sa odtiaľ kávovník dostal do Jemenu, kde sa začal cielene pestovať. Pestovanie kávy bolo až do konca 18. storočia výsadou obyvateľov južnej časti Arabského poloostrova, kde sa stala významným zdrojom príjmov. Už v 15. Storočí sa otvorila v Istanbule v Turecku prvá kaviareň v Európe vôbec. Na rozšírení kávovníka do celého sveta majú najvýznamnejšiu zásluhu Holanďania, ktorí v 17. storočí v tajnosti prepašovali niekoľko semien z Jemenu a mladé rastlinky ktoré z nich vyrástli začali pestovať vo svojich zámorských kolóniách v Indii a v Indonézii.

V roku 1714 si francúzsky panovník Ľudovít XIV., ktorý bol vášnivým konzumentom kávy, nechal priviezť jednu malú rastlinku priamo z Jávy. Tento ker, ktorý zasadili v zámockej oranžérii sa stal pramatkou všetkých kávovníkov, ktoré sa teraz pestujú v Strednej a Južnej Amerike. Po svojom mecenášovi dostala táto odroda názov Bourbon. Medzičasom sa z tohto kultivaru vyšľachtilo množstvo nových a ešte úrodnejších foriem, jednou z nich je aj Bourbon, ktorý má plody žlté, na rozdiel od červených plodov pôvodného kávovníka. Táto odroda označovaná aj ako „Yellow Bourbon“ sa s obľubou pestuje najmä na ostrovoch v Karibiku, v Kolumbii, Venezuele a Brazílii. Konáriky sú v čase kvitnutia kvetmi doslova obsypané, a z každého kvetu sa vyvíja plod, preto tento kávovník patrí medzi najúrodnejšie a najvýnosnejšie kultivary kávy. Tieto vlastnosti si zachováva aj pri pestovaní v bytových podmienkach. Nie je zriedkavosťou, že už 4 až 5 rokom môžete z dobre vyvinutého kríka obrať pol kila až kilo vlastnej kávy. Proces spracovania plodov je jednoduchý. Z bobúľ sa vylúpu jednotlivé kávové zrná, zbavia sa mechanicky zvyškov dužiny a nechajú sa usušiť.

Po usušení sa káva praží, priemyselne v špeciálnych pražiacich strojoch. Doma sa dá vlastná čerstvá káva upražiť na panvici jemne potretej olivovým olejom pri 200 až 250 °C počas 8 až 20 minút. Zrná treba neustále kontrolovať, aby sa pri procese praženia neprepražili. Po upražení sa káva melie podľa spôsobu použitia na rôzne hrubé častice, ktoré sa používajú pri príprave espressa, zalievanej kávy, mokka, latté, frappé, capucina a iných voňavých kávových lahôdok.
Kávovník vyžaduje pri pestovaní polotienisté stanovisko, najlepšie sa mu darí vo vzdialenosti asi pol metra až meter od okna orientovaného na juh, juhovýchod alebo juhozápad, kde dosahuje najvyššiu úrodnosť. Bude však rásť aj v miestnostiach orientovaných na sever, plodov však bude o niečo menej. Kávovník vysádzame do kyslej pôdnej zmesi založenej na báze rašeliny, ale s prídavkom živín. Zalievame bohato, ale rastlina by nemala vo vode permanentne stáť. Kvitnúť začína táto odroda už od výšky asi 70 centimetrov.

Kofeín má obľubu až u 90% Európanov stredného a vyššieho veku, čiže sa dá povedať, že by sme mali o káve a kofeíne vedieť čo najviac. Hlavným dôvodom prečo ľudia konzumujú kávu je, že v nich kofeín odstraňuje únavu a ospalosť, čo je spôsobené tým, že kofeín vie dobre stimulovať nervový systém. Avšak nie na každého kofeín pôsobí rovnako, je dokázané, že ľudia, ktorí nekonzumujú kávu často a využijú jej známy účinok v nutnosti, sa často krát dostanú do stavu, kedy pociťujú útlm a ešte väčšiu ospalosť, pretože nie sú na kofeín navyknutí a ten v nich vyvolá utlmujúce účinky. Kofeín ovplyvňuje kardiovaskulárny systém, najmä zvýšením krvného tlaku, čo sa dá využiť pri problémoch s nízkym krvným tlakom. Má i diuretické vlastnosti, preto nikdy nezabudnite po vypití kávy vypiť 2dcl čistej alebo minerálnej vody, aby ste stratené tekutiny po „kávičkovaní“ doplnili.

Pitie kávy dokáže zrýchľovať metabolizmus, tým že kofeín vyvoláva väčšiu sekréciu adrenalínu, preto je vhodné piť kávu pri redukcií telesného tuku ľuďmi, ktorí majú spomalený metabolizmus. Ďalšou veľmi pozitívnou stránkou pitia kávy je, že káva obsahuje veľmi dôležité a zdraviu prospešné látky – antioxidanty. Z antioxidantov majú v káve najväčšie zastúpenie polyfenoly, ktoré dokážu veľmi schopne zhasínať voľné radikály, čím zabránia poškodeniu buniek, tkanív a nakoniec celých orgánov. Zdraviu prospešné látky, ktoré sú v káve obsiahnuté sú ale vo veľkej miere negatívne ovplyvňované prísadami, ktoré sa s veľkou obľubou pri pití kávy využívajú. Preto je najvhodnejšie kávu piť s najkvalitnejších zŕn arabiky, bez pridania cukru a mlieka. Práve cukor repkový a mlieko negatívne ovplyvňujú najmä antioxidanty obsiahnuté v káve.
Pozitíva: nabudenie metabolizmu, inaktivovanie únavy, ochrana pred voľnými radikálmi.
Negatíva: diuretické vlastnosti, zvyšuje krvný tlak a návykovosť.

Káva je druhá najdôležitejšia komodita na svete hneď po rope. Spolu s vodou a čajom je jedným z najviac konzumovaných nápojov. V každom kúte sveta ju môžeme nájsť s inými tradíciami, ktoré sú s ňou spojené. Káva totiž hrala dôležitú úlohu v histórii našej spoločnosti. Dnes veľa hovoríme o mnohorakých druhoch kávy a o tom, ako všemožne sa dá pripravovať. Ale ako sa káva spája s našou kultúrou? A ako sa spája s nami?
Pitie kávy sa v 15. storočí rozšírilo z arabského sveta do Indie a odtiaľ do Európy a Ameriky. Prvú šálku kávy vypil v Etiópii Sheik Omar, ktorý ju nazval zázračnou drogou s liečivými účinkami. Káva sa v tej dobe servírovala v porcelánových šálkach, ktoré sa podávali od jedného človeka k druhému. V Európe sa najskôr udomácnila v Taliansku, ktoré je dodnes synonymom dobrého espressa.

Z Talianska sa káva cez Benátky vyvážala ďalej do celého sveta. Napomohol tomu aj pápež Klement VIII., ktorý ju označil za nápoj kresťanov.
Kým v Arábii sa pitie kávy spájalo so stretnutiami politikov a rozprávaním príbehov, typické európske kaviarne sa na scéne objavili až o niečo neskôr. V 17. storočí sa o ich vznik zaslúžilo Uhorské kráľovstvo, ktoré bolo na mape Európy medzičlánkom medzi Osmanskou ríšou a Talianskom. V roku 1675 bolo v Anglicku už viac než 2000 kaviarní, ktoré sa tam stali miestom stretávania sa intelektuálov. V takejto kaviarni boli dokonca položené základy prvej encyklopédie. V Amerike sa po dovezení káva hitom nestala tak rýchlo ako v Európe. Až keď Angličania počas Vojny za nezávislosť odrezali Američanom prísun čaju, nechali sa ňou otcovia zakladatelia konečne zlákať. Kaviarne dlho fungovali v mestách iba na lokálnej úrovni a vyznačovali sa osobitou atmosférou, ktorá z nich vyžarovala. Celosvetový fenomén v podobe kávových reťazcov odštartoval svoju éru až po roku 1990 kaviarňami Starbucks.

Pestovateľské krajiny: V dnešných časoch sa vypestuje približne 110 miliónov vriec kávy ročne z toho dve tretiny sú predmetom exportu z pestovateľských krajín. Štandardná váha vriec je 60 kg. Približne 60 krajín sveta pestuje kávu, najdôležitejšími sú: Krajiny Južnej Ameriky: Brazília drží prvé miesto vo svete, ale Venezuela, Kolumbia a oblasti okolo Ánd na strane Tichého Oceánu (Ekvádor, Peru, Bolívia), taktiež pestujú kávu. Vo vnútrozemí sa káva pestuje v Paraguaji, na severe je to Guayana a Surinam. Stredná Amerika a ostrovy: v týchto oblastiach môžeme ochutnať úrodu z Veľkých Antíl (Kuba, Dominikánska republika, Haiti, Jamajka a Puerto Rico), kávu z Malých Antíl (Guadalupe, Trinidad a Tobago) a ešte z krajín pri ústiach riek (Guatemala, Honduras, El Salvador, Nikaragua, Panama a Costa Rica). Južnejšie sa káva pestuje iba v Mexiku. Afrika: produkcia sa sústreďuje v oblastiach: Pobrežie Slonoviny, Guinea, Sierra Leone, Libéria, Ghana, Togo, rovníková Guinea, Gabon, Kamerun, Zaire, Stredoafrická republika, Kongo, Etiópia, Uganda, Tanzánia, Rwanda, Burundi, Angola, Réunion a Madagaskar.

Ázia: Orient si veľmi dlho držal prvenstvo v pestovaní kávy. Patrí sem Vietnam, kde sa v poslednom čase produkcia kávy výrazne zvýšila a poskočil na tretie miesto v celosvetovej produkcii. Významná je taktiež výroba kávy v Indonézii, Jemene, Indii, Sri Lanke, Filipínach a Malajzii. Oceánia: len pár ostrovov produkuje kávu, najdôležitejší z nich je Nová Guinea.
Približne 36% z celosvetovej produkcie kávy tvorí „praná“ Arabica. Pestuje sa vo všetkých krajinách Strednej Ameriky a v severnej časti Južnej Ameriky (Kolumbia, Peru a Ekvádor), v Afrike (Kamerun, Etiópia, Keňa, Tanzánia) a v Indii. „Prírodná“ Arabica tvorí asi 25% produkcie a pestuje sa predovšetkým v Brazílii, na Kube, Haiti, v Etiópii a Indii.
Robusta predstavuje zvyšných 38% svetovej produkcie a pestuje sa v Afrike (Kamerun, Pobrežie Slonoviny, Stredoafrická Republika, Togo, Uganda a Zaire), Brazílii, Indonézii a Vietname.

Čo je to zelená káva a aké špeciálne látky obsahuje
Zelené kávovníkové zrno je v podstate dozretá kôstka čerešne, ktorá bola spracovaná istým spôsobom a predáva sa ako komodita, aby ju potom odborník upražil a aby v nej prebehli procesy, ktorých výsledkom je akoby nový produkt so svojou vlastnou hodnotu (kyseliny, obsah esenciálnych mastných kyselín, chuť, antioxidanty, atď).
Zjednodušene povedané, v zelenej káve ostávajú zachované kyseliny. V tomto prípade najmä kyseliny chlorogénové, ktoré majú preukázané silné antioxidačné účinky. V doplnkoch výživy zaručujú koncentráciu týchto kyselín najmä dva patentované výťažky: Svetol od francúzskej spoločnosti Naturex a GCA od Applied Food Sciences Inc, USA. Tieto látky majú v tenkom čreve isté biologické účinky, ktoré dokážu silno ovplyvniť metabolizmus glukózy. Bolo preukázané, že kyselina chlorogénová inhibuje činnosť glukózy-6-fosfát, ktorá hrá kľúčovú úlohu v metabolizme glukózy. Na druhej strane je však kyselina chlórogenová dosť nepríjemná pre žalúdok, čo môžeme registrovať pri nesprávne pražených alebo nedopražených kávach. Tie sa prejavujú tak, že mnohým ľuďom spôsobujú tráviace problémy, pálenie záhy, či sťahovanie žalúdka. Pozor, káva môže byť chuťovo kyslá, a pritom v poriadku. Veľmi záleží na forme praženia, príprave aj type kávy, ktorý si vyberieme. Ako teda správne chápať zelenú kávu a nedať sa zmiasť úžasnými benefitmi sľubujúcimi chudnutie?
Pri samotnom nákupe je oveľa lacnejšia ako pražená káva. Podstatou kávy je práve praženie. Ide o proces, ktorý káve pridáva na hodnote pravdepodobne najviac. Pokojne sa totiž môže stať, že človek úplne pokazí aj špičkovú zelenú kávu – nedopraží ju, prepraží, spáli, a tak podobne.

Ešte o káve...
"Káva" je odvodená od slova qahwah, jedného zo slov používaných pre víno. Kávové zrná sa pôvodne iba žuvali, než sa zistilo, že môžu byť zomleté a varené vo vode. Prvé zmienky o káve sa zachovali v rozmanitých bájach a rozprávkach.

O šejkovi Omarovi
Istá legenda z 13. Storočia hovorí o šejkovi Omarovi z Jemenu, kňazovi a lekárovi, ktorý bol vyhnaný z rodnej Mokka pre nezhody s panovníkom. Na ceste juhom arabského poloostrova si náhodne uvaril odvar z bobúľ kríkov, nachádzajúcich sa v okolí jeho nocľahu. Bol veľmi prekvapený chuťou, vôňou a zdravotným účinkom nápoja. Pri svojich ďalších putovaniach ho veľmi často podával chorým a v krátkej dobe sa o jeho liečivých schopnostiach dozvedel aj sám vladár. Ten sa rozhodol udeliť mu milosť a vyzval ho k návratu do svojej krajiny. Tu mu bol časom postavený chrám a popíjanie kávy sa začalo šíriť do sveta.
Moslimskí mystici, Sufi, objavili, že káva zaháňa spánok a povzbudzuje duševnú činnosť. Ich každodenným popíjaním sa káva rozšírila do mestských centier. Tu sa šírila miestnymi nomádskymi kočovníkmi a obchodníkmi, až sa nakoniec objavila vo všetkých častiach islamského sveta.

V 15. storočí už bola káva veľmi rozšírená a začala sa šíriť svetom. Nebolo to vôbec jednoduché, pretože Arabi svoje tajomstvo pevne strážili, rovnako ako Číňania svoj čaj. Kávu do Európy začali privážať Holanďania a s veľkým nadšením ju predstavovať západnému svetu. Ľudia pokladali kávu za príjemné povzbudenie k rozhovorom a tak začali vznikať prvé kaviarne. kým nevznikli prvé kaviarne, predávala sa káva v lekárňach.
Ľudovít XIV. bol tiež vášnivým konzumentom kávy. Holanďania mu priamo z Mokka priviezli jednu rastlinku Coffea arabica. Táto malá rastlinka sa stala najplodnejším kríkom kávy v histórii a vzišlo z nej veľa kávových kríkov, ktoré teraz rastú v Strednej a Južnej Amerike. Káva sa rozširovala po celom svete rýchlosťou blesku, ako sa francúzski, nemeckí, talianski a holandskí obchodníci snažili predháňať konkurenciu v tom, kto vytvorí najviac kávových plantáží vo svojich kolóniách. Čoskoro sa káva stala dostupnou v každom obchodíku po celom svete, obľúbili si ju najprv európski obchodníci, inteligencia a nakoniec aj mnoho ďalších ľudí.

Zber kávy: Zberači kávy prechádzajú plantážami a ručne zbierajú bobule kávy. Zbierajú len zrelé, tmavo červené plody, ktoré nejavia žiadne známky poškodenia. Týmto spôsobom sa zbiera len lepšia káva typu arabika, pretože ručný zber kávových bôbov je veľmi nákladný. Káva je zabalená vo farebnom oplodí, pod ktorým je ešte niekoľko ďalších vrstiev. Tie sa musia všetky odstrániť, než sa pred vaším zrakom objaví zelené kávové zrno.
Ďalším spôsobom, akým je kávu možno zbierať, je za pomoci česacích strojov. Tento spôsob je oveľa rýchlejší, ale poškodzuje kríky a nemožno ním zozbierať kvalitnú, rovnorodú kávu.
Po zozbieraní dennej várky sa ešte v ten istý deň káva ďalej spracováva. Triedi sa, umýva, a odstraňujú sa všetky prebytočné nečistoty, ako sú vetvičky, lístky a šupka. Potom sa káva necháva sušiť na slnku, v sušiarňach alebo v chudobných krajinách na kamenných podlahách, či rohožiach pred domami. Kávové bôby sa čas od času obracajú hrabľami, aby nedošlo k nežiaducim procesom. Po troch týždňoch tejto dôkladnej starostlivosti sa takmer vysušená káva olúpe tak, aby zostalo len malé zelené kávové zrnko.

Ak plantážnici chcú dosiahnuť kvalitnú kávu, použijú tzv. mokrý spôsob, kedy je káva spracovávaná trochu komplikovanejšou metódou, ktorá je šetrnejšia ku kávovému zrnu a ktorej výsledkom je čistá, veľmi aromatická káva. Výsledkom všetkých týchto náročných krokov je svieže, čisté, žiarivé kávové zrno, ktoré sa roztriedi podľa veľkosti a je pripravené na zabalenie do vriec a transportu k obchodníkom, kde sa ešte praží. Nakoniec, po tomto takmer až umeleckom výkone, je káva pripravená na predaj.
Praženie kávy je veľkým umením a najcitlivejšou časťou úpravy kávy vôbec. Čerstvé kávové zrná majú zelenú, šedozelenú, modrozelenú, až žltohnedú farbu, s jemnou, slabou vôňou. Chuť kávy sa plne vytvorí až po upražení. Svoju charakteristickú farbu a arómu rozvíja káva práve pražením.
Pomenovanie kávy sa odvíja od spôsobu jej praženia. Káva s dlhou dobou praženia získava všeobecne tmavšiu farbu a menej výraznú vôňu. Najkvalitnejšie kávové zrná, pestované vo veľkých nadmorských výškach, majú jemnú kyslú príchuť, ktorá sa ešte umocňuje krátkym svetlým pražením. V niektorých krajinách sa pri pražení do kávy pridávajú ďalšie ingrediencie: škorica, klinčeky, zázvor a iné, ktoré potom výrazne menia celkovú arómu kávy.

Naozajstným umením pri pražení je miešanie jednotlivých kávových zŕn a vytvorenie delikátnej kávovej zmesi, kde nestačí len zmiešať jemnú kávu s kávou aromatickou či kávu kyslú s horkou. Je nutné, aby sa všetky ingrediencie navzájom dopĺňali a spolu dohromady tvorili harmonický celok chuti a vône.
Na začiatku pestovania bola káva len čisto odrodová a pochádzala výlučne z jednotlivých plantáží. Rozvoj obchodu s kávou zapríčinil miešanie kávy rôzneho pôvodu. Dnes je káva veľmi často zmesou jednotlivých druhov z plantáží celého sveta, aby sa docielila určitá špecifická chuť. Mnoho labužníkov zastáva názor, že až kompozícia jednotlivých odrôd s ich danými špecifikami vytvára skutočne dobrú kávu, v ktorej nachádzame jemnú chuť jednej odrody, kyslosť druhej a kvetnatú vôňu tretej. Takáto káva sa dá nakoniec nazvať dokonalou.

Svetlo pražené kávové zrnká sú najlepšie pre kávu podávanú s mliekom, tmavšie zrnká sú vhodné pre čiernu kávu a najdlhšie pražené zrná sa užívajú pre klasické espresso.
V dávnych dobách bolo mletie kávových zrniek veľmi pracné. Káva sa mlela medzi dvoma plochými kameňmi, podobne ako obilie. Neskôr sa rozbíjala paličkou v mažiari. Z Blízkeho východu k nám prišli ručné valcové mlynčeky, väčšinou z mosadze. V Európe sa vyrábali mlynčeky s drevenými zásuvkami, rôznymi prevodmi a kľučkami, ktoré zabezpečovali dokonalé zomletie. Na kávovom mlynčeku totiž veľmi závisí výsledná chuť nápoja. V dnešnej dobe samozrejme dominujú elektrické mlynčeky. Káva chutí najlepšie, keď je čerstvo zomletá, teda tesne pred prípravou nápoja. Mletá káva si udrží svoju výbornú arómu len niekoľko dní. Každý spôsob prípravy kávy vyžaduje inak zomleté zrno. K príprave zalievanej kávy je najvhodnejšia hrubo mletá káva, veľmi jemne mletá káva sa hodí pre prípravu espressa a kávy prekvapkávanej. (kava.cz)

Druhy zelenej kávy
Strong Nature Zelená káva - nápoj v prášku
Strong Nature Zelená káva - nápoj je výrobok zložený z troch významných produktov - instantnej kávy, sušeného sójového mlieka a výťažku zelenej kávy (Svetol). Káva ako táka je súčasťou života ľudskej civilizácie už po stáročia. Svojou podporou nervového a srdcovocievneho systému uľahčuje ľuďom každodenný život. Zelená káva obsahuje instantnú kávu, ktorá obsahuje kofeín a výťažok zo zelenej kávy (Svetol). Svetol významne redukuje vstrebávanie glukózy v tenkom čreve a podporuje reguláciu glukózového metabolizmu. Aktívnymi látkami výťažku zo zelenej kávy sú chlorogénové kyseliny a to kyselina kávová a chínová. Obsah kyselín zvyšuje význam zelenej kávy na prospešnosť ľudského zdravia a pomoc pri redukčných diétach.

Strong Nature Zelená káva vyrobená z najkvalitnejších kávových zŕn
Osoby bez zdravotných problémov sa po užívaní výživového doplnku Strong Nature Zelená káva nápoj cítia lepšie a po jeho dlhodobom užívaní pocítili aj mnoho ďalších pozitív.
- je významným zdrojom chlorogénových kyselín - kyseliny kávovej a chínovej
- podporuje ľudské zdravie a vitalitu počas celého dňa
- pomáha zvyšovať energiu a povzbudzuje organizmus
- má významný vplyv na reguláciu glukózového metabolizmu
- zlepšuje toleranciu glukózy
- pozitívne pomáha pri redukčných diétach
- pomáha zvyšovať spaľovanie tukov
- 100 % prírodný produkt s lahodnou a jemnou chuťou.
Zloženie Strong Nature Zelená káva - nápoj: instantná káva, sušené sójové mlieko, bezkofeínový výťažok zo zelenej kávy - Svetol. Balenie obsahuje 14 vreciek. Strong Nature Zelená káva - nápoj dávkovanie: 1 vrecko denne počas minimálne 60 dní. Vrecko zaliať 100 ml teplej vody alebo mlieka a vypiť 20 minút pred najvýdatnejším jedlom dňa. Ustanovené odporúčané dávkovanie sa nesmie prekračovať. Výživový doplnok sa nesmie používať ako náhrada pestrej stravy. Ukladať mimo dosah detí. Nie je vhodné pre deti do 16 rokov, tehotné a dojčiace ženy.

Strong Nature Zelená káva PLUS - nápoj v prášku
Strong Nature Zelená káva PLUS - nápoj je produkt vyrobený z instantnej kávy, výťažku zelenej kávy (Svetol) a výťažku z koreňov rastliny Konjac – propolmannanu (glukomanánu). Prispieva k redukcií telesnej hmotnosti, pričom pozitívny účinok sa dosiahne pri príjme 3g glukomanánu denne počas nízkoenergetickej diéty. Zelená káva PLUS je špecifická obsahom výťažku z koreňov Konjac. Konjac (Amorphophallus konjac K. Koch) je rastlina rastúca v subtropických a tropických oblastiach Ázie. Koreň tvorí mohutná hľuza, ktorá sa už po stáročia využíva v Ázijskej kuchyni. Sušená hľuza je zdrojom až 40 % aktívnej látky glukomanánu.
Glukomanán je polysacharid, ktorý sa rozpúšťa vo vode. Má podobné vlastnosti ako vláknina. Počas tráviacich procesov nie je rozložený na jednoduché cukry, ale prechádza traktom v nezmenenej forme. Vzhľadom k tomu, že ľudské telo nedokáže glukomanán rozložiť, jeho kalorická hodnota je pre organizmus prakticky nulová. Glukomanán v žalúdku viaže na seba vodu, napučiava a zväčšuje svoj objem. Tvorí sa viskózna hmota, ktorá zaplní žalúdok, pričom vyvoláva pocity plnosti.
Prítomnosť viskóznej hmoty má vplyv na znižovanie vstrebávania sacharidov. Viaže tuky a odnáša ich z organizmu preč. Zelená káva PLUS obsahuje tiež výťažok zo zelenej kávy - Svetol, ktorý podporuje reguláciu glukózového metabolizmu a významne redukuje vstrebávanie glukózy v tenkom čreve.

Strong Nature - Zelená káva PLUS s glukomanánom
Osoby bez zdravotných problémov sa po užívaní výživového doplnku Strong Nature Zelená káva PLUS nápoj cítia lepšie a po jeho dlhodobom užívaní pocítili aj mnoho ďalších pozitív.
- pomáha pri redukcií telesnej váhy
- je významným zdrojom glukomanánu s nulovou kalorickou hodnotou a chlorogénových kyselín
- prináša pocit nasýtenia
- prispieva k znižovaniu vstrebávania cukrov
- podporuje reguláciu glukózového metabolizmu
- pomocou glukománu viaže tuky a pomáha pri ich vylučovaní
- má pozitívny vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu
Zloženie Strong Nature Zelená káva PLUS - nápoj: instantná káva, sušené sójové mlieko, LuraLean propolmannan (glukomannan) - extrakt z koreňov Amorphopahallus konjac K. Koch ssp. Amorphophallus japonica, štandardizovaný na min. 95 % glukomannanu, Svetol - štandardizovaný sušený výťažok zo zŕn zelenej kávy (Coffea canephora robusta P.) so 45 – 50 % chlorogénových kyselín. Balenie obsahuje 45 vreciek.
Strong Nature Zelená káva PLUS - nápoj dávkovanie: 1 vrecko 3 krát denne. Vrecko zaliať 100 ml teplej vody. Vypiť 30 minút pred jedlom spolu s 1-2 pohármi vody. Ustanovené odporúčané dávkovanie sa nesmie prekračovať. Výživový doplnok sa nesmie používať ako náhrada pestrej stravy. Ukladať mimo dosah detí. Nie je vhodné pre deti, tehotné a dojčiace ženy, osoby s precitlivenosťou na niektorú zložku a takisto pre osoby trpiacich intestinálnou obštrukciou, zúžením hltana a diabetesom typu 1.

Strong Nature Zelená káva - kapsuly s výťažkom zelenej kávy
Osoby bez zdravotných problémov sa po užívaní výživového doplnku Strong Nature Zelená káva kapsuly cítia lepšie a po jeho dlhodobom užívaní pocítili aj mnoho ďalších pozitív.
- je významným pomocníkom pri redukčných diétach
- obsahuje chlorogénové kyseliny, kyselinu kávovú a chínovú
- podporuje redukciu váhy
- pomáha zvyšovať spaľovanie tukov
- má významný vplyv na reguláciu glukózového metabolizmu
- zlepšuje toleranciu glukózy
Zloženie Strong Nature Zelená káva - kapsuly: Svetol - suchý štandardizovaný výťažok zo zŕn zelenej kávy so 45-50 % chlorogénových kyselín, želatína, farbivá oxid titaničitý, pantoténová modrá, sunset žltá, chinolínová žltá, ponceau 4R. Balenie obsahuje 20 kapsúl. Strong Nature Zelená káva - kapsuly dávkovanie: 1 kapsula denne počas minimálne 60 dní. Kapsulu treba zapiť tekutinou 20 minút pred najvýdatnejším jedlom dňa. Ustanovené odporúčané dávkovanie sa nesmie prekračovať. Výživový doplnok sa nesmie používať ako náhrada pestrej stravy. Ukladať mimo dosah detí. Nie je vhodné pre deti do 16 rokov, tehotné a dojčiace ženy.

Strong Nature Zelená káva PLUS kapsuly
Strong Nature Zelená káva PLUS - kapsuly obsahujú dve aktívne látky - Svetol a glukomanán, ktoré pomáhajú pri redukcií telesnej hmotnosti. Svetol sa získava z nepraženej zelenej kávy a je podpornou látkou regulácie glukózového metabolizmu. Glukomanán je výťažok z koreňov rastliny Konjac a pomáha pri znižovaní vstrebávania cukrov.
ZZelená káva PLUS má významné miesto v redukčných diétach. Je zdrojom polysacharidu glukomanánu, ktorý má nulovú kalorickú hodnotu. V ľudskom tele sa správa ako vláknina a v tráviacom trakte sa nerozkladá, ale viaže na seba tuky a odnáša ich preč. Glukomanán absorbuje vodu, pričom vzniká viskózna hmota, ktorá zväčšením objemu dáva pocit nasýtenia. Navyše sa jej prítomnosťou znižuje vstrebávanie cukrov. Svetol je aktívna látka, ktorá má vplyv na znižovanie absorbcie glukózy v tenkom čreve a ovplyvňuje glukózový metabolizmus. Svetol a glukomanán vďaka svojím účinkom podporujú redukciu telesnej váhy, pretože majú vplyv na pokles vstrebávania cukrov, pričom je telo nútené využívať tukové zásoby.

Strong Nature Zelená káva - kapsuly
Strong Nature Zelená káva - kapsuly sú zdrojom významnej látky Svetol, ktorý je výťažkom z nepraženej zelenej kávy. Vďaka tomu si zachováva všetky zdraviu prospešné látky. Svetol pomáha pri redukcií vstrebávania a využívania sacharidov organizme. Pozitívne sa podieľa na redukcii váhy aj pri konzumácii kalorických jedál s vysokým obsahom sacharidov, nedostatku pohybu a podobných situáciach. Svetol podporuje odbúravanie tukovej vrstvy a prispieva k tvarovaniu postavy. Tiež pomáha blokovať glukózový metabolizmus, čím zvyšuje spotrebu tukov v tele, pretože kvôli znižovaniu príjmu glukózy, núti organizmus k využívaniu tukových rezerv.

Káva patrí do botanickej čeľade Rubiaceae, ktorá má približne 500 rodov a viac ako 6000 druhov. Je to tropická rastlina, ktorá rastie okolo rovníka. Požiadavky na špecifické podmienky prostredia (teplota, zrážky, intenzita slnečného žiarenia, kvalita pôdy a nadmorská výška) sa pre pestovanie kávy líšia v závislosti od pestovanej odrody.
Vždy zelené drevité rastliny kávovníkov môžu mať vzrast od nižšieho kríku po strom nezriedka vyrastajúci do výšky nad 10 metrov v závislosti od druhu a veku rastliny. Rastliny pestované na plantážach na komerčné účely sú zastrihávané do výšky prijateľnej pre zber plodov – cca 1,5 až 2 m. Novo vysadené rastliny začínajú prinášať úrodu po 3. až 5. roku života. Na kávové plantáže sú spolu s kávovníkmi často vysádzané hospodárske plodiny ako banány a rôzne iné palmy, ktoré pomáhajú napodobňovať prirodzené prostredie kávy – regulujú intenzitu slnečného žiarenia a chránia pred vetrom.

Životnosť kávovníka je približne 50 rokov, pričom z hľadiska produktivity kvalitnej kávy je zaujímavé obdobie od 5 do 30 rokov. Rôzne druhy sa líšia vetvením, veľkosťou plodov, veľkosťou a farbou listov, pričom listy predĺženého oválneho tvaru môžu byť sfarbené na žltkasto, alebo tmavozeleno, tiež s bronzovým a fialovým nádychom. Kvety kávovníka majú tvar strapcovitého súkvetia zloženého z drobných intenzívne, sladko voňajúcich okolíkov bielej farby, ktoré po opelení dozrievajú v dužinatú kôstkovicu sýto červenej, až fialovej farby. Veľkosťou, tvarom, farbou a sladkastou chuťou sú podobné čerešni. Vo vnútri dužiny sú proti sebe uložené dve semená – kávové zrnká - pologuľovitého tvaru s typickou ryhou na plochej strane. Majú zelenú až šedozelenú farbu. Typickú zlatohnedú farbu získavajú pražením.
Dvoma ekonomicky najdôležitejšími druhmi kávy sú Coffea arabica (Arabica káva), ktorá predstavuje viac než 60 percent svetovej produkcie - a Coffea canephora (Robusta káva). Ďalším druhom, ktorý sa pestuje v oveľa menšom meradle je Coffea liberica (Liberica káva).

Povzbudzujúce účinky kávy pozná ľudstvo stovky rokov. Podľa povesti žil v Afrike v 9. storočí Pasák kôz, ktorý si všimol, ako jeho kozy prišli domov v „dobrej nálade“. Chcel poznať príčinu a aj ju našiel. Kozy okusovali bobule kávovníka. Konzumenti kávy sú pozornejší, koncentrovanejší, dokážu vytvoriť lepšiu atmosféru a zahnať depresie. Nie je divu, že najviac kávy na obyvateľa sa vypije v chladnej Škandinávii a najmenej v slnečnom stredozemí. Niektorí ľudia si kávu dávajú s obľubou pred spaním pre dobrý spánok. Hoci má káva povzbudzujúce účinky, pred nástupom aktívnej fázy predchádza fáza únavy. Ak túto fázu dobre odhadneme, môže nám káva pomôcť aj k spánku.

"Domáca" káva
Viete o tom, že si kávu môžete dopestovať aj doma? Možno aj vy patríte medzi milovníkov kávy, ktorí si bez niekoľkých šálok nevedeli deň ani predstaviť. Skúste to s kávovníkom...
Kávovník je vždy zelený ker. Jeho listy sú neopadavé, dekoratívne sýtozelené, kožovité, oválne a lesklé a na okrajoch zvlnené. Rastlina je teplomilná a preto sa veľmi dobre hodí do bytu, kde jej nájdeme miesto s rozptýleným svetlom blízko pri okne za záclonou. Rastlina má rada svetlo, polotieň, nie však priame slnko.
Ak sme sa rozhodli pestovať kávovník doma, mali by sme si zaobstarať semená alebo sadeničky. Dopestovať kávovník zo semien je však náročnejší spôsob, pre tých nie príliš skúsených pestovateľov je lepšie použiť sadenice. Semienka, ktoré by sme mali zasadiť do substrátu v hĺbke 1,5 až 2 cm, nám vyklíčia približne za päť týždňov. Najvhodnejšia teplota pre pestovanie kávovníka v lete je 22 stupňov, v noci o 5 stupňov menej a v zime by teplota mala byť najmenej 12 až 13 stupňov Celzia. Korene mladej rastliny sú citlivé na nadmerne vlhkú zeminu a preto často trpia hnilobou. Preto musíme dbať na to, aby sme rastlinu zalievali primerane. Silnejšia zálievka je nutná iba pri tvorbe kvetov a plodov.
Kávovníku musíme pravidelne dodávať všetky živiny, ako je dusík, draslík a fosfor, horčík a menšie množstvo železa a bóru. Rastlinu prihnojujeme raz za štrnásť dní. Nemusíme sa príliš obávať škodcov, kávovník je nimi napádaný menej ako napríklad citrusové rastliny. Počítať však môžeme s voškami alebo puklicami, ktoré rastlinu napádajú najmä v zimnom období.

Kvety kávovníka sú malé, biele, voňavé, rastú vo zväzkoch a sú bohato rozosiate po celej dĺžke konárov. Z kávovníka sa vytvárajú hnedočervené bobule. Tieto obsahujú dve semená, ktoré na seba navzájom priliehajú. V miestnostiach pestované rastliny začínajú kvitnúť v treťom až štvrtom roku pestovania. Ak rastlinám vytvoríme vhodné podmienky, budú nám pravidelne vytvárať plody. Tie dozrievajú približne za päť až deväť mesiacov. Najlepšie na pestovaní kávovníka je, že z jeho plodov si aj doma dokážeme pripraviť vynikajúcu kávu. Stačí len, keď vylúpnuté kávová zrná zbavíme osemenia, usušíme a pražíme, najlepšie na panvici či grile, až nadobudnú typickú tmavohnedú farbu. Stačí ich pražiť asi dvadsať minút, nezabudnite ich však počas praženia stále miešať. Potom vám už nič nebráni, aby ste si vychutnali svoju vlastnú kávu.

Kávovník je tropická stále zelená drevina. Pochádza zo západnej Afriky a južného Hábeša. Rozšíril sa najskôr do Arábie a potom aj do ostatných krajín, najviac do Brazílie, Južnej Ameriky a Ázie.
Botanicky radíme kávovník do čeľade - mareňovité (Rubiaceae). Tvorí nízke kríky alebo stromčeky s vodorovne rozloženými vetvičkami. Kvety sú malé, biele, zostavené vo zväzkoch v pazuchách listov. Kvitne až trikrát ročne. Plody sú malé dužinaté bobule, pri dozrievaní tmavočervenej s jedným, väčšinou dvoma popr. tromi semenami. Tieto vysušené a upražené semená sú známe kávové zrná z obchodov. Mladé rastlinky kávovníka je nutné dostatočne tieniť, opatrne, ale pravidelne zalievať, najmä v lete vyžaduje výdatnejšiu zálievku, najlepšie dažďovou vodou. Cez zimu je nutné zálievku obmedziť. Rastlinu pestujeme v bežnom záhradníckom substráte. Počas rastu je nutné sadenice niekoľkokrát za rok prihnojiť kombinovaným hnojivom. Zasychanie končekov listov je v bytových podmienkach celkom bežné a väčšinou je spôsobené nepravidelnou zálievkou, priamym slnečným svitom alebo prievanom. Kávovník je tieňomilná rastlina ideálna pre pestovanie aj v tmavších bytoch. Plodiť začína vo výške 1 m. Kávovník je v byte po celý rok pekná dekoratívna, stále zelená rastlina, najmä v čase, keď sa obalí čerešňovo červenými plodmi.

Nezabúdajme na 80 miliónov otrokov kávy

Turecká káva, Espresso, prekvapkávaná alebo z french presse, instantná, z kapsúl alebo z džezva. Nech pre svoju rannú či poobednú kávu volíte akýkoľvek druh prípravy, nie je na škodu vedieť holý fakt, že sa konzumáciou tohto nápoja podieľate na obchode, ktorý je hneď po rope tým najväčším na svete.
Kávovníka je po svete asi päťdesiat druhov, ale pre priemyselné využitie sa pestujú v zásade len dva druhy - kávovník arabský a kávovník statný (niekedy tiež kávovník robusta). Kým ázijská Robusta je silnejšia, má o päťdesiat percent viac kofeínu a je menej náročná na pestovanie, Arabica, ktoré sa darí v južnej a strednej Amerike, je vybranejšia, jemnejšia a kofeínu je v nej menej. Robusty sa tiež na zemeguli pestuje oveľa viac - trištvrte produkcie kávy je práve tohto druhu. Z jedného kra zožne miestny pestovateľ kávy vo Vietname, Brazílii alebo Indii dva a pol kilogramu bobúľ, z ktorých sa získa maximálne pol kilogramu kávy.

Nezabúdajme na 80 miliónov otrokov kávy
Hoci je kolískou kávy Etiópia, je dnes najväčším svetovým producentom kávy Brazília. Len tá jej v roku 2009 vyprodukovala dva a štvrť milióna ton! Hneď za ňou Vietnam, Indonézia a Kolumbia. S kávou však nie je spojené len potešenie, ale aj utrpenie. (Ostatne rovnako je tomu s čajom, kakaom či tabakom.) Kvôli tomuto nápoju bolo a v niektorých afrických či juhoamerických krajinách stále je zachované otroctvo. Po objavení Ameriky priviezli bieli kolonizátori z Afriky na Kubu cez milión otrokov, aby pestovali kávu. A aj dnes pracuje na svete kvôli káve osemdesiat miliónov detí, z toho väčšina celý deň, teda bez možnosti chodiť do školy. Aj preto sa posledných dvadsať rokov presadzuje u nás i vo svete takzvaná Fair Trade káva. Teda káva, za ktorú dostali jej pestovatelia, zberači aj pražiači zaplatené tak, ako majú, a ktorá pochádza z plantáží, na ktorých nepracujú deti.

História kávy nie je napodiv tak dlhá ako napríklad história vína či tabaku. Z deviateho storočia pochádza príbeh o pastierovi menom Kaldi, ktorý v etiópske horách pásol kozy, únavou zaspal, a keď sa zobudil, zistil, že kozy utiekli. Vydal sa ich hľadať. Keď ich uvidel, neveril svojim očiam - rozdivočelé a nabudenie kozy tancovali na lúčke. Pastier sa začudoval, čo sa im stalo a potom si všimol, že okusujú plody rastliny, ktorá na tom mieste rástla. Bol to pochopiteľne kávovník a kozy boli len nadopované kofeínom. Kaldi to skúsil tiež a aj on poznal, ako kofeín v káve povzbudzuje organizmus. Táto historka pochádza ovšem z písanej verzie zo šestnásteho storočia, do tej doby sa šírila ústne, a tak nemáme o pestovaní kávy či jej účinkoch na ľudí, nie na kozy, žiadny presvedčivý dôkaz staršieho dáta.

Z Etiópie sa káva rozšírila do Jemenu. Pili ju tamojší mnísi v horskom kláštore Mokh a už oni ju pražili a prelievali vodou. Prvá oficiálna kaviareň bola otvorená na križovatke všetkých vtedajších ciest, v Istanbule. To sa písal rok 1554. Už v osemdesiatych rokoch šestnásteho storočia mali o káve prvé informácie Európania. Zo svojej desaťročnej púte po Blízkom Východe sa totiž vrátil nemecký lekár Leonhard Rauwolf, ktorý do svojich cestovateľských denníkov zapísal: "Káva je čierna ako atrament a pomáha proti rade neduhov, napríklad proti zlému žalúdka. Miestne ju pijú ráno z porcelánových šálok. Pripravujú ju z vody a z plodov ovocného stromu, ktorému hovoria bunny. "

Z moslimských krajín sa káva rýchlo rozšírila do Talianska. Práve v Taliansku bola v roku 1645 otvorená prvá európska kaviareň. Káva, ktorá bola v tom čase označené ako moslimský nápoj a veľká časť kresťanského sveta jej príliš nedôverovala, sa uchytila aj vďaka tomu, že ju začal piť pápež Klement VIII.
Okolo kávy sa toho hovorí a píše veľa. V každej učebnici medicíny sa popisujú jej účinky na srdce a cievy, káva je raňajkovým rituálom mnohých rodín po celom svete, porcelánky chrlia kávové šálky a podšálky, vznikla kultúra pitia kávy. Ísť s niekým "na kafe" nevypovedá nič o tom, čo si aktéri objednajú na pitie, ale o sociálnom kontakte a stretávaní. Jeho prostredníkom je káva. Ostatne, takzvané "coffee break", teda pauzy v práci "na kávu", boli zavedené v amerických kanceláriách už pred sedemdesiatimi rokmi. A traduje sa, že prvá francúzska encyklopédia, tá osvietenská od Denisa Diderota a Jeana-Jacquesa Rousseaua, vznikla v kaviarni.

A na záver perlička


Cibetková káva pre fajnšmekrov

Súčasný hit medzi kávami sa nazýva cibetková káva. Prečo má také výnimočné vlastnosti a je taká drahá?
Nazýva sa cibetková káva zvaná Kopi Luwak (káva cibetka) a v ponuke ju už majú viaceré kaviarne. Odborníci tvrdia, že ide o skvost medzi kávami. Vyniká intenzívnou chuťou, ale aj mimoriadnou jemnosťou, takže po jej vypití necítite na podnebí nepríjemnú pachuť. Za mimoriadnu kvalitu ale treba aj patrične zaplatiť.

Exrementy cibetky po slovensky "hovno"

Prečo má cibetková káva také výnimočné vlastnosti a je taká drahá? Predstavte si, že toto zvieratko - cibetka Palmová (Luwak Hutan), ktoré žije na ostrovoch Jáva, Bali Sulawesi v Indonézii, na Filipínach, rado žerie kávové zrnká, respektíve červené kávové bobuľky. Malá kunovitá šelma tmavej farby s ostrým nosom menom odborne ovíjač škvrnitý, cibetka palmová (Luwak hutan. Na indonézskych ostrovoch Jáva a Bali  domáci jej hovoria luwak. Okrem toho, že sa živí hmyzom, drobnými hlodavcami a vtákmi, veľmi miluje aj kávovníkové bobule. A bude to zrejme gurmán, lebo údajne si dokáže vybrať tie najlepšie zrniečka. Tie potom prejdú jej tráviacim ústrojenstvom a keďže von z tela sa dostanú neporušené, domáci ich zbierajú a predávajú pražiarňam kávy. Cibetka, váži okolo 4 kg. Chudák zviera údajne v žalúdku tieto zrná fermentuje odstraňuje (trávi) Iba vrchnú vrstvu kávového zrna. Rozbory ukázali, že zloženie zŕn menia počas trávenia cibetkine žalúdočné šťavy, takže prejdú vlastne fermentáciou. Vďaka tomu získavajú príjemnú chuť a arómu.
Chov cibetiek v zajatí sa zatiaľ neosvedčil. A tak treba sledovať ich pohyb v prírode, chodiť za nimi, zberať ich trus. To nie je ľahká robota a aj preto patrí cibetková káva k najdrahším. Jej milovník samozrejme platí aj za exkluzivitu. Veď sa jej vyprodukuje len asi 500 kilogramov ročne. Exkrementová káva Kopi Luwak je vraj tak jedinečná aromatická, žé zväčša táto "hovnová" káva patri k najdrahším na svete 1200 $ za kg, čiže 50 $ za jednu šálku. Ak chcete je pri dnešnom kurze cca 850 Kč za jedno kafe. Cibetková káva môže byť z čistej odrody Arabika, alebo zmeskou Arabiky a Robusty. Aj to výrazne ovplyvňuje jej chuť.

ODKAZY
http://sk.wikipedia.org/wiki/Káva
http://cs.wikipedia.org/wiki/Kávovník
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kávovník
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kávovník_arabský
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kávovník_robusta
http://cs.wikipedia.org/wiki/Kávovník_statný
http://www.semenaonline.sk/86-kavovnik
http://www.pressicko.sk/produkcia
http://lepsiebyvanie.centrum.sk
http://www.stoplusjednicka.cz
http://www.zelenykurier.sk
http://biocare.sk/eshop/produkt/zelena-kava-napoj
http://www.garten.cz/a/cz/2989-coffea-arabica-kavovnik
http://restauracie.sme.sk/clanok/cibetkova-kava-pre-fajnsmekrov

4.11.2014 Slovakia Cezmín