wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti


Maslenica

Obdobie Fašiangov poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "Maslenice". Už samotný názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom bolo treba poriadne sa nasýtiť. Dopisovala som si s viacerými Ruskyňami a tie mi písali o ich sviatkoch, ktoré sa v čase komunistov často už nekonali, no doma na dedine ich dodržiavali aj tak, vďaka starým rodičom. Písali mi o Maslenici tak z dnešného Ruska, ako aj z Ukrajiny, Bieloruska, Azerbajdžánu, Kazachstanu, Estónska, Litvy, Lotyšska a ďalekého Sachalinu. S malými odchýlkami to malo spoločný základ, keďže tí, s ktorými som si dopisovala, boli pravoslávni kresťania. Maslenica sa oslavuje v týždni predchádzajúcom pôstu. Každý deň Maslenice bol venovaný osobitným rituálom. Palacinky sú základné občerstvenie a symbol maslenice - fašiangov. Pečú ich každý deň od pondelka, ale predovšetkým od štvrtka do nedele. Tradícia palaciniek bola v Rusku od čias uctievania pohanských bohov. Koniec koncov, Boh Slnka, Jari vyzval všetkých k vyhnaniu zimy a okrúhla červená palacinka je veľmi podobná slnku.

PONDELOK

Pondelok Maslenice bol vítaný. V mestách všade bolo plno stánkov so sladkosťami. V tento deň ľudia robil zo slamy postavu oblečenú v starom ženskom oblečení a za spoločného spevu bola odnesená na sane a vozili ju tak po obci ako aj poza obec. Potom ju vyviezli na zasnežený svah a malo sa za to, že ten, kto sa s ňou zvezie z kopca viac ako raz, bolo pravdepodobné, že bude mať na poli v lete vysoký ľan. Sankovačka bola rituálnym obradom predkov pred privolaním jarného slnka a za bohatú úrodu.

UTOROK

 

Od utorka sa v celej dedine začali najrôznejšie aktivity: dopoludnia sa stretali deti na klziskách, potom pokračovala jazda na saniach, čo bolo v mimoriadnej obľube u detí, ľudové slávnosti, pri ktorých nechýbali zaľúbenci, ktorí mali pred svadbou, cestovanie hercov do dedín, kde robili bábkové predstavenia, cirkusové vystúpenia potulných cirkusantov. Utorok bol aj časom, kedy si mládenci hľadali svoje nastávajúce nevesty a tak bolo všade plno smiechu, vtipkovania, humoru a zábavy. Večer skákali mládenci nad vatrou a predvádzali tak svoju šikovnosť.

 

Všade bolo plno ľudí v karnevalových kostýmoch a maskách zvierat, v ktorých navštívili domovy svojich susedov a priateľov, kde predvádzali improvizované koncerty s garmoškami, balalajkami, bubnami. Do tohto virvaru boli vtiahnutí všetci obyvatelia sela vo vzájomnej veselosti a dobrej nálade. Utorok bol dňom, keď všetci, čo boli oblečení v maskách, ponúkali na ulici ostatných dobrými palacinkami.

 

 


Ruská trojka...

Vo väčšej dedine, či v meste išla ruská trojka s tromi koňmi, ktoré ťahali sane. Niekde bavili dedinčanov cvičenými medveďmi a kaskadérskymi kúskami odvážlivcov a "ľadových medveďov".

Skúška zdatnosti

Sprievod v meste

Dievky a dievčence si pred zrkadlom maľovali do červena líca a ženy sa venovali pečeniu palaciniek.

Každá gazdinka tradične vlastní špeciálny recept na palacinky, ktoré sa dedia z generácie na generáciu po ženskej línii. Pečené placky sú hlavne z pšenice, pohánky, ovsa, kukuričnej múky, pridá sa k nim aj kaša z prosa, zemiakov, jablká a krém.

V Rusku bol zvyk, že prvá palacinka bola vždy k obetovaniu na pamiatku mŕtvych, zvyčajne bola daná na okno pre žobráka. Palacinky s kyslou smotanou, vajcami, kaviár a iné chutné koreniny od rána do večera sa striedali s ďalšími jedlami.

STREDA

Streda otvorila sviatky v domoch s blinami (ruské palacinky) a ďalších pokrmov. Každá domácnosť mala svoje menu s chutným jedlom, zapečenými palacinkami a varilo sa domáce pivo. Tradičný osviežujúci nápoj bol robený z vody, medu a korenín, ku tomu orechové kolieska, medovníčky a napokon všetko zapíjali čajom zo samovaru. V stredu bol stanovený čas na postavenie vysokého stĺpa s kolesom na vrchole, symbolizujúcim pražiace slnko. Pri tomto akte postavenia kolesa nesmeli chýbať tí, ktorí sa zosobášili rok predtým práve po sviatkoch maslenice. Bo to ich deň a vďakyvzdanie. Mnohé mladé páry už prišli aj s potomkom, tým ľudia blahoželali, že boli požehnaní plodnosťou v čase Maslenice.

ŠTVRTOK

Ľudia išli na koňoch so saňami vždy v smere hodinových ručičiek po dedine a okolo dediny. V tento deň tak pomáhali slnku vyháňať zimu. Štvrtkový sviatok Maslenice v hlbokej podstate na počesť slovanského Boha Volosa - Velesa, staroslovanského boha dobytka, ochrancu stád a pastierov. Bol jedným z hlavných a najstarších božstiev Slovanov, uctievaný všetkými slovanskými národmi, najviac však v Rusku. Uvádzaný je aj ako slnečný boh pre jeho spriaznenosť s Perúnom. Je vládca mŕtvych a pán Podsvetia, ktoré si starí Slovania predstavovali ako šíre pastviny.

Ruskí filológovia na základe porovnávacích štúdií zrekonštruovali mýtus o boji medzi Perúnom a Velesom.
Príčina nepriateľstva medzi Velesom a Perúnom tkvela v tom, že Veles ukradol Perúnovi syna, ženu alebo (najčastejšie) dobytok. Veles sa v podobe draka alebo hada vynára z podsvetia a po Strome sveta sa šplhá do Perúnovho nebeského sídla. Ten však naňho zošle blesky a Veles sa dá na útek, pri ktorom sa premieňa alebo skrýva za skaly, stromy, zvieratá a dokonca ľudí. Perún ho napokon zabije a z Velesovho doráňaného tela sa uvoľní lup v podobe dažďa. V odborných kruhoch je tento mýtus interpretovaný najčastejšie ako striedanie období sucha a dažďa počas roka. Obdobie sucha je spôsobené Velesovou krádežou, ktorá zakaždým uvrhne svet do chaosu. Hromy a blesky predstavujú božskú bitku a po prehre Velesa začne pršať a svet sa vracia k pôvodnému poriadku. Veles ale nezomiera, ako had si zvlieka starú kožu a mýtus sa stále opakuje. Napriek tomu, že Veles v tomto príbehu zohráva negatívnu rolu, nebol vnímaný ako zlý boh. Jeho boj s Perúnom nepredstavuje súboj dobra a zla, ale dualistický princíp v striedaní počasia, ktorý sa opakuje každý rok.

 

Takže vo štvrtok bolo vždy najhorúcejšie, konal sa boj, ktorým si pripomínajú po novom ruskú vojenskú históriu, keď vojaci údajne bojovalI proti každému, kto ohrozoval ich domácu slovanskú kultúru a tradície otcov, štvrtok bol hlavným sviatkom dobrej zábavy, zápasenia chlapov a mládencov, to bolo cieľom tohto dňa v novších časoch počas kresťanstva.
Maslenica bola doba vzájomných návštev rodín, ktoré sa v tomto čase stretávali a srdečne sa spolu nielen porozprávali, ale hlavne spoločne zabavili, pojedli a popili za jednym stolom.

 

 

PIATOK

V pohanských dobách tento deň bol oslavovaný ako sviatok pokánia a očistenia. V piatok bol deň matiek hospodyniek. V tento deň, synovia museli pripraviť matke všetko potrebné pre tvorbu bliny - palaciniek: panvice, čajníky a otcovia priniesli za vrece pohánky a ku tomu maslo. No uvedené veci prinášali aj zaťovia do domu budúcej nevesty, čo im po svadbe zostalo ako svadobný dar v podobe hrncov, čajníkov, panvíc atď. Budúca nevesta predviedla svoje umenie pri príprave palaciniek pre svojho nastávajúceho s jeho najbližšou rodinou. Svadba sa konala potom po pôstnych dňoch. No inde zas v tento deň musela matka budúceho zaťa poslať nové hrnce a všetko čo treba k príprave palaciniek svojej budúcej neveste a zostalo jej to aj s jej nastávajúcim ako spoločný svadobný dar od svokry a svokra. Takže piatok bol sviatkom SVOKIER.

Na Ukrajine v tento deň mali "drdy" starý mládenci. V niektorých ukrajinských dedinách bolo zvykom trestať starých mládencov, ktorí nie sú ženatí, že tým idú proti Božiemu zákonu. Mládenci si museli obuť špeciálne topánky viazané zo slamy a boli nútení chodiť s týmto "štítkom starého mládenca" celý deň.

SOBOTA

Sobotný deň bol venovaný návštevám príbuzných a mladým devám aj ženám. Návštevy príbuzných a priateľov bol práve v tento deň najpríhodnejším dňom na utužovanie vzájomných vzťahov rodín a priateľstiev pri dobrom jedle, pití a humornom naladení. V každej rodine si urobili svoj vlastný program a aj menu, čo sa malo jesť a piť. Samozrejme nesmeli chýbať palacinky, ktoré symbolizovali svojim okrúhlym tvarom a zlatistou farbou príchod jarného slnka, podľa tradície ich starých predkov.

 

 

NEDEĽA

Nedeľa bola pomenovaná "odpustenie". V nedeľu sa rozhodol každý požiadať o odpustenie všetkych členov jeho rodiny a priateľov, ktorí zvyčajne reagovali týmito slovami:, "Boh Ti odpustí!" Takže v tento deň ľudia prosili navzájom o odpustenie za všetky krivdy a ťažkosti, problémy, ktoré nevedomo spáchali.

Takýto akt sa v západných kresťanských rodinách konal vždy v prvý piatok, kedy sa chodilo pravidelne na sväté spovede a prijímanie. Pred každou spoveďou boli deti povinné poprosiť svojich rodičov o odpustenie previnení, ktorých sa voči rodičom dopustili a rodičia na znak súhlasu s odpustením povedali: "Nech ti Boh odpustí, v mene Otca, i Syna, i Ducha svätého..." a urobili znak kríža deťom na čelo.   

 

Na posledný deň Maslenice príde rozlúčka s Maslenicou - slávnostné spaľovanie slamenej oblečenej postavy Zimy - nazývanej "Pani Maslenica" alebo "Kostroma". Ľudia hádzali zvyšky palaciniek a jedlo na obrovský oheň, čím osvetľovali duchovne svoje deti, že všetko výživné jedlo zmizlo v ohni, aby ich tak pripravili na pôst. Popol bol "pochovaný v snehu, aby oplodnil úrodu".

Maska s rohami predstavuje VELESA boha dobytka a ochrancu stád a pastierov.

 

Maslenica sa skončila v prvý pôstny deň - pondelok, čo sa považovalo za deň očisty od hriechu a začiatok zákazu jedenia mastných potravín. V pondelok ľudia zvyčajne prali všetko prádlo vo vani; umývali riady, nastalo upratovanie od mastnoty a zvyškov zakázaných potravín.

 

Cтихи Р. А. Менделевича, подводившие итоги московской «широкой» Масленицы:
Воскресенье. День «прощеный».
Эпилог. Последний тост.
На пороге строгий, сонный
Уж стоит Великий пост…
Затихает шум веселья,
Истреблен блинов запас,
В перспективе – боль похмелья,
Редька, хрен, капуста, квас!

МАСЛЕНИЦА https://www.youtube.com/watch?v=SEa-bo5RwXk

Ruska Maslenica https://www.youtube.com/watch?v=mUVV3RlJ5BY

Predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené prejedenie. Našimi slovenskými tradičnými jedlami boli a sú fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.



Rôzne obrázky z prostredia Ruska

Staroslovanský Boh vetrov

Z rozprávky do rozprávky....

 

Odkazy

Potulky po svete, kde možno vidieť veľa zaujímavého a krásneho.
Je to moc pekné - dá sa pritom presedieť celý deň...
Taliansko
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/italie.htm
Bulharsko
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Bulgarie.htm
Rumunsko
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Roumanie.htm
Allemagne
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Allemagne.htm
Španielsko
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/espagne.htm
Kanada
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/canada.htm
Belgia
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Belgique.htm
Japonsko
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/japon.htm
Australia
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/austra.htm
Francia
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/france.htm
Afrika
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Afrique.htm  
U.S.A
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/U-S-A.htm  
Grecko
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/grece.htm
Alaska
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Alaska.htm  
Hongria
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Hongrie.htm
Autriche
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/autriche.htm
Chorvatsko
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/croatie.htm
Portugalsko
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Portugal.htm
Les Cara
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/Caraibes/caraibes.htm
Škandinávia
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/Scandinavie.htm
Južná Amerika
http://www.yvettedefrance.com/Photos-du-monde/A1/amerique_sud.htm


Odkazy
http://cezmina.wz.sk/Maslenica.htm  
http://cezmina.wz.sk/Park.htm  
http://cezmina.wz.sk/Zber.htm  
http://cezmina.wz.sk/Hriby.htm  
http://cezmina.wz.sk/Trojka.htm

 

10.3.2015 Slovakia Cezmín