wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

Dostala som e-mailom od netovej kamarátky stručný článok o muche Kloš.
Možná vám to nic neříká, ale pokud chodíte do lesů a hájků, mohl vám na těle přistát malý černý hmyz, který se vás díky plochému tělu a silným nožkám držel, zuby nehty, a nic jste s nim nesvedli . Setřást nešel, plácnout nešel, prsty zvednout, prostě držel na kůži jak přilepený a dokonale běhal. Chvilkami mohl připomínat nenapité klíště. Tak to byl kloš. Kloš ještě s křídly, saje krev především zvířatům.
Člověku prokousne kůži spíše výjimečně, ale troufne na dítě, které ji má slabší, avšak nejraději hoduje na zvířatech včetně vašich domácích miláčků, pokud si je vezmete s sebou na procházku. Jejich štípnutí je kromě červené ranky po vpichu vesměs nesvědivé. Svědění začíná za 1-3 dny. Na kloši je zajímavé, že má křídla dokud si nenajde hostitele. Jakmile jej najde, křídla upustí a žije na zvířeti včetně svých potomků. Odrazuje jej týden odstátý výluh hřebíčku v alkoholu.
 

Viete, že...
Na Slovensku je až okolo 7-tisíc druhov múch a na svete až vyše 120-tisíc?
„Napríklad larvy bzučivky zelenej sa využívajú pri hojení rán,“ mucha, ktorá je považovaná za škodcu, no jej larvy zbavujú rany baktérií a tak prischla bzučivke zelenej prezývka „biologický nôž.

Upíri večierok

Možno sa aj Vám už stalo to, čo mne pred rokmi, keď som chodievala portejblovať s vysielačkou v ruke a batohom na chrbte do kopcov Inoveckého pohoria. Idete si pokojne v lete lesom, máte dobrú náladu a ste v pohode, ale zrazu na vás pristane taký malý "chrobáčik". Mávnete rukou a čakáte, že odletí, no on potvora jedna nie a nie, nechce sa mu. Rukou ho striasate dolu, ale zrazu zistíte, že na vás sadajú ďalšie a ďalšie, oháňate sa okolo seba priam ako zmyslov zbavení. Dobre, snažte sa ich odohnať, lebo práve ste sa dostali na večierok muších upírov, kuklorodiek jeleních. Aká to je predstava? Už predstava nie veľmi príjemná, o čo nepríjemnejšia je skutočnosť, keď sa na vás vyrojí roj týchto mušiek a nedaj Boh, aby ste mali telo obnažené... Ešteže som nosila oblečenie bez obnažených rúk a nôh, no od tejto skúsenosti som už nosila aj na hlave uviazaný jemný ručník alebo aspoň obtočenú pletenú čelenku. Takto to vyzerá na jeleňovi a tak to môže vyzerať aj na vás, keď sa na vás nahrnie roj kuklorodiek jeleních, viď dolu obrázok.

Javí sa vám môj opis prežitej situácie trochu nadsadený? Je to však pravda, pretože kuklorodka jelenia je muší hmyz, ktorý sa živí krvou jeleňov, ale nepohŕdne ani inými cicavcami vrátane človeka, tiež mu nijako zvlášť nevadia ani vtáky. Meria okolo 5 - 7 mm a nahnedastú farbu. K vás kuklorodka jelenia uhryzne spravidla to nepocítite, reakcia na uhryznutie sa u citlivejších ľudí môže dostaviť neskôr, trebárs za tri dni. Miesto pohrýznutia sa môže neskôr sfarbiť a môže ho sprevádzať svrbenie, pálenie a môže to trvať aj niekoľko dní. Môže vás však upokojiť, že kuklorodka jelenia neprenáša na človeka prakticky žiadne choroby.

Niekedy sa kuklorodka jelenia označuje ako "lietajúci kliešť", čo nie je celkom správne označenie, no opisuje sa vcelku trefne. Kuklorodka jelenia sa skutočne trochu kliešťovi podobá, aj keď okrem sania krvi nemajú veľa spoločného. Zaujímavý je tiež fakt, že kuklorodka jelenia po usadení na hostiteľovi stratí svoje krídla, ktoré vlastne potrebovala len preto, aby sa dostala k hostiteľovi. Je tiež pravda, že kuklorodky jelenie sa všeobecne nie dobre vyberajú z vlasov, keďže na nohách majú háčiky, ktorými sa spoľahlivo zachytia a držia sa pevne, takmer ako kliešte. Ešteže som si do hory brávala so sebou "hustý" hrebeň, čiže mal tesne vedľa seba tyčky, takže som si mušky mohla vyčesať z vlasov, ktoré mám dlhé aj dnes a tak bolo s tým trochu viac práce dostať ich von. Faktom je, že hryzú aj cez šatstvo a tak to neradno podceňovať.

   

Trochu z odbornej informácie o kuklorodkách jeleních

Anaplasma phagocytophilum (Ap), je obligátne intracelulárna Gram negatívna baktéria, ktorá napáda granulocyty ľudí a zvierat (domáce prežúvavce, psy, kone), čím spôsobuje výrazné hematologické zmeny v organizme a poruchy imunitného systému. Jej kompetentným vektorom je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ale mnohé štúdie poukázali aj na možnosť zapojenia sa iných druhov krv-cicajúcich článkonožcov do jej cirkulácie v prírodnom ohnisku. Zo srsti voľne žijúcich kopytníkov boli odobraté krv-cicajúce dvojkrídlovce, patriace do rodu Lipoptena (rad Diptera, čeľaď Hippoboscidae). Celkovo bolo odobratých 19 kuklorodiek jeleních (Lipoptena cervi) z 12 testovaných zvierat. 594 bp dlhý úsek 16S rDNA Ap bol úspešne amplifikovaný z genomickej DNA dvoch kuklorodiek, ktoré boli odobraté zo srsti jeleňa lesného (Cervus elaphus) a srnca lesného (Capreolus capreolus), z východného Slovenska, v krvi a tkanivách ktorých ale prítomnosť baktérie zistená nebola. Predpokladáme, že kuklorodky sa infikovali počas cicania krvi na infikovanom hostiteľovi, nakoľko srnčia a jelenia zver sú kompetentnými rezervoármi Ap, a následne, počas vzájomného kontaktu zvierat došlo k prestriedaniu hostiteľa, čomu nasvedčuje aj fakt, že jeleň a srnec, z ktorých srsti boli kuklorodky odobraté, infikovaní neboli.

Táto skutočnosť poukazuje na možné riziko mechanického prenosu pôvodcu ochorenia v kvapke krvi na iného vnímavého (sterilného) jedinca v rámci populácie voľne žijúcich zvierat, ako aj na človeka a domáce zvieratá počas pobytu v prostredí s prítomnosťou rezervoárových hostiteľov.
Práca vznikla za finančnej podpory projektov VEGA 2/0128/09, APVV LPP 0341 06, APVV 0108/06, APVV-0267-10 a VEGA 2/055-2011. Bronislava Víchová1, Viktória Majláthová1, Mária Nováková1, Igor Majláth1, Ján Čurlík2, Martin Bona1, Branislav Peťko1 1Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, Košice, 2Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Komenského 73, Košice vichova@saske.sk


 Viete, že...
Drosophila, tzv."Banánové" alebo "Ovocné mušky", sú využívané ako laboratórne zvieratá alebo krmivo, ale predovšetkým ako najrozšírenejšie modelové organizmy v biológii a v genetických štúdiách, fyziológii a evolučnej biológii?
Drosophila melanogaster (Octomilka či banánová muška) - dvojkrídlovce (Diptera).
Druhové meno pochádza z gréčtiny a znamená "čiernobruchá". Zástupcovia čeľade vrtulovité (Tephritidae) sú tiež označované ako "ovocné mušky", čo môže viesť k nedorozumeniam (táto čeľaď patrí k významným škodcom na pestovanie ovocia).
Pre laboratórne a chovateľské (krmivo) účely sa z praktických dôvodov často používa bezkrídla mutácia.
Pôvodná (divoká) forma octomilky všeobecnej (vínnych mušiek) má jasne červené oči a je dlhá 2 až 3 mm. Vyskytuje sa na kvasiacom ovocí, marmeláde, ovocných šťavách a pod. Beznohé larvy sú dlhé približne 7 mm a žijú v hnijúcej dužine ovocia.
Octomilky, ktorým chovatelia hovoria "vínne mušky" sú dôležitým zdrojom potravy pre dravý hmyz, niektoré ryby, žaby a mláďatá malých druhov jašterov. Známe sú dve formy octomiliek - klasická, okrídlená, a so zakrpatenými krídlami (používa sa častejšie, je vhodnejšia ako pre chov tak na manipuláciu).
Optimálna teplota pre ich chov je 25°C, je možné ich chovať aj pri izbovej teplote, ale ich vývoj sa predlžuje. Naopak pri vyššej teplote, t.j. 30°C a viac, začínajú degenerovať!

K chovu možno využiť ľubovoľný pohár s objemom 0,2 l až 0,5 l. Hrdlo pohára prekryjeme poréznou tkaninou a zaistíme napr.gumičkou. Na dno pohára dáme živnú pôdu do výšky 1 až 2,5 cm.
V profesionálnych chovoch sa pripravuje táto pôda:
1. agar 11g
2. sušené pivovarské kvasnice 24 g
3. nerafinovaný trstinový cukor 40 g
4. bioklein 24 g
5. kukuričná múka 80 g
6. kyselina benzoová 2 g
7. kyselina sorbová 0,5 g
8. voda 1000 g
POSTUP: Zložky 1.-5. pridáme do zložky 8. a rozvaríme za stáleho miešania, 6. a 7. rozpustíme v denaturovanom liehu, oboje zmiešame a mierne, krátko povaríme.
Za horúca plníme do chovných nádob, ktoré ihneď uzavrieme vatovým tampónom. Po vychladnutí a stuhnutí pôdy pridáme zložený filtračný papier a násadu.

V domácich podmienkach je receptúra nasledovná:
1. agar 1 g
2. cukor 5 g
3. detská krupica 5 g (alebo kukuričná múka 20 g)
4. voda 100 ml
POSTUP: V 70 ml studenej vody rozpustíme cukor, rozmiešame vo vode a rozvaríme vo vodnom kúpeli priamo v chovných nádobách. Po stuhnutí zalejeme povrch kvasnicami rozpustenými vo vode. Potom umiestnime filtračný papier a násadu octomiliek. Pri optimálnej teplote trvá ich vývojový cyklus 8-10 dní. Z vajíčok sa larvy liahnu do 24 hodín, za 4 dni sa 2x vyzliekajú, potom sa zakuklia a za 4 dni sa liahnu dospelí jedinci. Ich jedinou nevýhodou je krátka životnosť.

Embryonálny vývoj
Telesná segmentácia je zo všetkých živočíchov asi najrozvinutejšou u článkonožcov a podrobne skúmaná bola u octomilky ("muchy" rodu Drosophila). Octomilky sú obľúbeným modelovým organizmom genetikov a preto nie je divu, že tu bol priebeh segmentácie popísaný práve z molekulárneho hľadiska. Výraznú úlohu hrá v segmentácii tela hmyzu gén bicoid, ktorý umožňuje už veľmi skoro po oplodnení vajíčka rozlíšiť budúcu prednú a zadnú časť embrya. Tento morfogen riadi spúšťanie ďalších génov v jednotlivých telesných článkoch, tieto gény sa označujú gap gény. Postupne sa tým spúšťa čím ďalej jemnejšia kontrola nad jednotlivými oblasťami embrya. (Voľný preklad z článku Drosophila melanogaster v angl.Wikipédii.)

Co je štěstí? Muška jenom zlatá...

Drosophila melanogaster - octomilka, octová muška, ovocná muška je snáď organizmus, ktorý najviac využili a poznali biológovia, lekári celého sveta. Je ochotná sa v zajatí ľahko množiť, má rýchly reprodukčný cyklus. Génoví inžinieri sa na tejto malej muške doslova vyšantili a výskum pokračuje ďalej. Obrazne sa dá povedať, že je to taký muší "pokusný králik". Okrem uvedenej je aj Drosophila funebris a Drosophila hydei. Novák uvádza zlatú formu s bielymi očami, tureckú - afgánsku formu, druh Drosophila buzzatii, Drosophila muelleri. Obsahujú v sušine 51 % bielkovín, 36 % tukov, veľmi malé množstvo sacharidov, 5 % minerál­nych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Drozofily sú krmivom nielen pre ryby, ale aj pre vtáky a plazy. Anglicky hovoriaci svet ju pozná pod pomenovaním fruit fly, prípadne vinegar fly.

Ovocné mušky sa orientujú podľa oblohy

Science Daily
Hmyz, ktorý má zložené oči, dokáže zachovať nezmenený kurz aj tisíce kilometrov. Vedci ukázali, že ovocné mušky zachovávajú smer na základe polarizácie prirodzeného svetla oblohy, čo podporuje presvedčenie, že podobnú schopnosť majú mnohé druhy hmyzu.

„Ak chcete vidieť, čo vidí hmyz, choďte na pole, ľahnite si a pozerajte na oblohu,“ povedal prof. Michael Dickinson z Washingtonskej univerzity. „Hmyz zažíva tento pohľad neustále.“ Dickson je jeden z autorov článku v časopis Current Biology, v ktorom vedci popisujú schopnosti hmyzu zachovať konštantný smer letu.
Vedci skúmali správanie octomilky (Drosophila melanogaster), bežne nazývanej ovocná muška, v podmienkach vonkajšieho osvetlenia a špeciálne navrhnutej „aréne“ na vrchole budovy, ktorá bola vyššia než okolité stromy a iné orientačné body.

Pomocou lepidla pripevnili hmyz na kovovú spinku, ktorá pôsobením magnetického poľa prirodzene sa pohybovať a otáčať, pričom sa ale nepohli z miesta. Pomocou digitálnych kamier sledovali smer letu.
Počas hodiny pred východom a po západe slnka zaznamenávali vedci smer mušiek vzhľadom na pozíciu arény počas 12 minút. Aréna sa každé tri minúty otočila o 90 stupňov a ak vedci nezmenili optickými filtrami prirodzené svetla, dokázali mušky rotáciu kompenzovať a zachovali si rovnaký smer. Keď vedci zakryli arénu polarizačným filtrom, nedokázali sa mušky prispôsobiť rotáciám arény.

Výsledky naznačujú, že ovocné mušky - octomilky majú schopnosť koordinovať funkcie mozgu a oka pre navigáciu pomocou polarizačných vzorov. Vedci teraz chcú zistiť, prečo si mušky vyberú určitý smer. Doteraz o týchto procesoch nevedia veľa, pretože im v ríši hmyzu chýbal vhodný laboratórny model.
Moreplavci využívali na mori niekoľko tisícročí na orientáciu len pozíciu slnka. To ale mnoho dní nebolo vidieť. Polarizačné videnie tento problém rieši, pretože aj malý kúsok jasnej oblohy môže muškám pomôcť určiť správne svoju polohu.

Táto schopnosť je vzhľadom na mozgovú kapacitu mušiek obdivuhodná. V ich mozgu je 300 000 neurónov a ekvivalentné množstvo neurónov v mozgu človeka je porovnateľné s 300 000 jedincami.

Biele mušky

V roku 2013 sa objavila správa: "Obyvatelia bosnianskej metropoly Sarajeva si teraz, na začiatku mája, pripadajú ako uprostred zimy. Vzduch je plný drobných bielych mušiek, ktoré z diaľky pripomínajú snehové vločky. Aj na fotografiách to vyzerá, ako by zasa padal sneh, upozornil Sarajevský denník Dnevni Avaz.
V tých častiach mesta, kde sa hmyz objavil, pred ním nie je úniku. Ľudia majú mušiek plné ústa. Hmyz im zalietava do uší a keď má príležitosť, prenikne aj do bytov. Podobnú záplavu vraj nepamätajú ani najstarší Sarajevčania. Hasiči, ktorým znepokojení obyvatelia volajú, majú jedinú radu: zatvoriť okná. Mušiek sa totiž netreba báť. Podľa veterinárnej inšpekcie nie je hmyz nebezpečný, len sa skrátka mušiek kvôli náhlym vysokým teplotám, ktoré sa blíži k 30 stupňom Celzia, vyliahlo naraz veľké množstvo. Sarajevčania pritom bielej záplave nečelia na Balkáne sami, pred pár dňami podobnú inváziu hlásilo Kraljevo na juhu Srbska."

MUCHNIČKA

Muchničky Meloe proscaraeus síce nevypijú veľa krvi, ale ich štípance bývajú bolestivé. Miesto bodnutia opuchne a nepríjemne svrbí a páli. Je to spôsobené tým, že samičky muchničiek pri cicaní krvi vstrekujú do rany nielen látky zabraňujúce zrážaniu krvi, ale aj toxíny, ktoré uľahčujú prienik protizrážanlivých látok zo slín muchničiek do krvi. „U nás ich žije veľa druhov, väčšinou sú to tmavé, asi troj - až štvormilimetrové mušky. Ich larvy sa vyvíjajú v čistej tečúcej vode, a preto ich zvyčajne po povodniach bývajú celé roje. Zaujímavé je, že si medzi sebou rozdeľujú potravu. Keby napríklad všetky druhy bodali popoludní, nemali by jej dostatok, takže to majú rozdelené. Rovnako si dokázali podeliť hostiteľov vertikálne. Niektoré druhy sa špecializujú na oblasť okolo očí, iné okolo genitálií, ďalšie na členky a podobne.
Keďže na tieto mušky veľmi nezaberajú repelenty ani postrek, dá sa proti ním chrániť iba odevom. Prirodzenými nepriateľmi ich lariev sú ryby, vážky, pošvatky, vodné chrobáky a ploštice. Dospelé muchničky sa musia vyhýbať pavúkom, škvorom (Dermaptera, De Geer, 1773 - Forficula auricularia) a niektorým druhom žiab.

Škvor obyčajný je 1 až 2 cm dlhý. Telo je gaštanovo hnedé tmavo hnedé až, končatiny žlté až oranžové. Ich typický znak sú klieštiky na konci zadočku, u samíc sú menšie, u samcov väčšie. Pod krovkami sú zložené pomerne veľké krídla v tvare vejára. Žije v celej Európe. V Česku je jeho výskyt hojný. Žije v ľudských obydliach, na lúkach, v lesoch a poliach.
Je všežravý, aktívny je v noci, cez deň je v úkryte. Krídla sú vyvinuté dostatočne, aby mohol lietať bez väčších problémov. Pri lete škvor nie je obratný, preto lieta len veľmi zriedkavo. Krídla vysúva a zasúva klieštikmi. Samice sa veľmi starostlivo starajú o larvy vajíčka, zvyčajne môžu na jar či na jeseň naklásť do hniezda 20 až 50 vajíčok. Vajíčka pravidelne olizujú a prekladajú, tým udržujú správnu vlhkosť, aby vajíčka nevyschli či neplesniveli. Larvy sú so samicou až do svojho druhého vyzlečenia. Stáva sa, že samica zomrie priamo v hniezde potom slúži larvám ako potrava. Dĺžka života je zhruba až rok a pol.


Čo spája Májku obyčajnú a muchničky?

Májka obyčajná (česky) Májka obecná
Meloe proscarabeus

Nie je to dávno čo moji predkovia nevedeli o predpovediach počasia a predsa boli o nástupe jari informovaní a dovolím si povedať, že často lepšie ako my dnes. Vedeli čítať z knihy prírody, s ktorou boli v každodennom úzkom kontakte zžití. Všímali si život vtákov, rastlín a živočíchov a svoje postrehy zachytili v ľudových múdrostiach a aj pranostikách. Dnes už mnohé pranostiky kvôli globálnym zmenám klímy síce neplatia, no niektoré javy v prírode vnímam stále rovnako.

Za tradičných poslov jari napríklad aj dnes považujeme spevavé vtáky, ktoré sa k nám po zime vracajú z teplých krajín, či kvitnúce čemerice a snežienky. V našej dedinke však môžeme stretnúť pre väčšinu dnešných ľudí neznámych, ale o to zaujímavejších zvestovateľov jari, majú poeticky znejúce meno - májky. Už samotné meno napovedá, že sú poslami jari, máj lásky čas...
Májka obecná slovensky Májka obyčajná (chránená a prudko jedovatá) muchničky - Meloe proscaraeus.

Tento chránechrobák vylučuje z kĺbov a všetkých spojov tela prudký jed CANTHARIDIN. Malé mušky muchničky ho sajú. Jed Májky obecnej vraždil hlavne v talianských lepších rodinách (napr: rod Borgia ho mal vo veľkej obľube). Ale brali ho z chrobáka príbuzného tomuto, teda májke obecnej. Spoznať májky je veľmi ľahké. Ide o prekvapivo nápadné, až 4 cm veľké, kovovo modré až čierne chrobáky, ktorých neobyčajne veľké bruško len zčasti zakrývajú krátke krovky. Kým telo iných chrobákov chráni pevný pancier, májky majú telo mäkké a nedokážu lietať, lebo ich krídla sú redukované. Napriek svojej bezbrannosti sa pomalé a nemotorné májky vôbec neskrývajú pred hmyzožravými živočíchmi. V skutočnosti májky nápadný vzhľad skôr chráni, pôsobí totiž ako výstraha, pretože celé ich telo obsahuje prudký jed kantaridín.

Jedovatá žltkastá tekutina - krvomiazga, ktorú májky pri ohrození vylučujú z kĺbov nôh, má odpornú chuť a nepriateľa odstraší. Jed však nie je vždy účinný. Nepôsobí napríklad na kurovité vtáky, len sa ukladá v ich tele. Takisto jež, netopiere a žaby sú voči nemu odolné. Naopak, veľmi prudko jedovatý je pre kačice, králiky, psy a mačky. Pre človeka je smrteľne jedovatý už v množstve 0,03 gramu. U ľudí vyvoláva vznik nebolestivých pľuzgierov na koži, dráždi nervovú sústavu a pohlavné orgány a silne poškodzuje obličky. Aby sa prejavili príznaky otravy, stačí jesť neumytými rukami, v ktorých sme predtým držali májku. Zvyčajne sa to však skončí len bolesťou brucha bez ďalších následkov, pretože obsah jedu v tele májok je pomerne nízky.

Majka obyčajná...
►= Meloe atratus Meyer, 1793
►= Meloe brunsvicensis Meyer, 1793
►= Meloe crispatus Fairmaire, 1884
►= Meloe cyanella Brullé, 1832
►= Meloe cyaneus Mulsant, 1857
►= Meloe exaratus Faldermann, 1832
►= Meloe gallicus Baudi, 1878
►= Meloe incertus Tauscher, 1812
►= Meloe megacephalus Fischer von Waldheim, 1842
►= Meloe pannonicus Baudi, 1878

Májka fialová (Meloe violaceus) je chrobák z čeľade májkovité (Meloidae). Má skrátené krovky, ktoré len z časti zakrývajú zadoček. Vylučuje prudko jedovatú tekutinu. Májka je veľmi vzácna a vyskytuje sa skoro na jar. Vývoj májky je dosť komplikovaný a spôsobuje, že májky sú pomerne vzácne.
Z vajíčka, ktorých samička nakladie až 10 000, sa vyliahne malá larva (triungulinus), ktorá sa, najčastejšie na kvete, prichytí k nejakému hmyzu, obyčajne k včele alebo čmeliakovi. Toto štádium májky bolo pôvodne nesprávne pomenované ako samostatný druh - včelia voš. Larva sa živí včelími vajíčkami. Potom sa premení na larvu druhého štádia. Tá sa živí larvami včiel a medom. Dvakrát sa zvlieka. Neskôr sa premení na na larvu 3. štádia, ktorá prezimuje. Na jar nasleduje premena na štvrtú larvu, ktorá sa zakuklí a z kukly sa vyliahne dospelý chrobák. Dospelá májka sa živí rastlinnou potravou.

Májka patrí na Slovensku medzi chránené živočíchy. V prílohe č. 6 k vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je zaradená medzi druhy národného významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca je 90 eur. U nás v Chlebanoch som našla tento rok (2015) na jar Májku pri jednej z ciest z obchodu a zájdení na poľnú cestu za obcou, no nemala som fotoaparát so sebou, čo mi je ľúto. No je to na pohľad veľmi pekný chrobák a som rada, že som ho po rokoch znovu mohla naživo vidieť. Voľakedy v rodnej obci ich bolo pomerne veľa a nezabudnem, ako ma babka ihneď odvliekla k lavóru a musela som si riadne mydlom vydrhnúť ruky, hovorila mi, že je jedovatý a už nikdy aby som tohto chrobáka nebrala do rúk. Takže mám od detstva rešpekt pred týmto pekným chrobákom.

Pľuzgiernik lekársky


(Lytta vesicatoria)

Naopak, vysoký obsah kantaridínu v tele má blízky príbuzný májok - pľuzgiernik lekársky. Je to náš najjedovatejší chrobák. Paradoxne, už od staroveku bol jeho jed v malých množstvách používaný ako liek. Ako tzv. „španielske mušky“ boli pľuzgierniky dokonca dlhé stáročia používané ako afrodiziakum. Kantaridín bol ale tiež jednou z hlavných zložiek povestného stredovekého jedu „aqua tofana“, ktorým v Taliansku najmä šľachtická rodina Mediciovcov nenápadne odstraňovala svojich vznešených odporcov. Z novších dejín sú známe aj prípady vrážd pomocou jedla, pripraveného z hydiny, ktorá bola zámerne kŕmená pľuzgiernikmi!

Pľuzgiernik lekársky (Lytta vesicatoria) - Puchýřník lékařský je 12 - 20 milimetrov veľký podlhovastý chrobák. Klasická varianta je nádherne zelená, existujú ale aj inak sfarbené poddruhy. Vyskytuje sa od Španielska cez celú Európu až na Kaukaz. V susednej Českej republike sa vyskytuje lokálne hojnejšie v nížinách, inak pomerne vzácny, predovšetkým na južnej Morave.

Dospelé sa objavujú od mája do júla predovšetkým na xerotermných biotopoch, ako sú stepi a lesostepi, exponované svahy so solitérnymi stromami. Dospelé jedince možno uvidieť, ako obžierajú listy najrôznejších kríkov a stromov, predovšetkým jaseňa (Fraxinus spp.), Orgovánu všeobecného (Syringa vulgaris), zemolezu (Lonicera xylosteum) a vtáčieho zobu (Ligustrum vulgare). Čas od času sa pľuzgierniky premnožia a spôsobujú holožery na týchto rastlinách. Ako je u Májok zvykom aj pľuzgiernik lekársky potrebuje pre svoj vývoj rôzne druhy blanokrídlovcov zemných včiel. Samičky kladú vajíčka do pôdy a larvy (triungulini) podľa literatúry aktívne vyhľadávajú hniezda včiel, v ktorých potom paraziticky žijú.

Pľuzgiernik je lesný škodca, ktorý pri dotyku na kĺbe, medzi holeňou a stehnom, vylučuje žltkastú tekutinu a z úst zažívací sekrét, ktorý obsahuje kantaridín spôsobujúci pľuzgiere. Odtiaľ pochádza jeho meno. Táto látka je prudko jedovatá, používal sa v stredoveku ako silný jed. Tento jed používali lekári Hippokrates a Galenus ako liek na ochorenie obličiek a vylučovacích orgánov.

Májky sa vyskytujú v teplých oblastiach Slovenska, vyhovujú im najmä trávnaté stepné biotopy, kde žijú ich hostiteľky - samotárske včely. Vzhľadom k stále intenzívnejšiemu poľnohospodárstvu takýchto miest u nás ubúda a májky sa stali ohrozenými a vzácnymi. Preto niet divu, že všetkých 13 našich druhov Májky chráni zákon.




Melanogaster aerosa (Loew, 1843)
Melanogaster hirtella (Loew, 1843)
Melanogaster inornata (Loew, 1854)
Melanogaster nuda (Macquart, 1829)
Melanogaster tumescens (Loew, 1873)
Melanogaster parumplicata (Loew, 1840)
Melanogaster nigricans (Stackelberg, 1922)
Melanogaster pollinifacies (Violovitsh, 1956)
Melanogaster stackelbergi (Violovitsh, 1978)
Melanogaster curvistylus Vujic & Stuke, 1998
Melanogaster jaroslavensis (Stackelberg, 1922)
http://www.bionet-skola.com/w/Syrphidae_(Diptera)_kao_oprašivači

Polietes meridionalis

Mucha Fera Muchu

Mucha Fera Muchu, ktorú ako prvý na Slovensku objavil a zdokumentoval v Malej Fatre. Je z čeľade muscidae a jej názov je Polietes meridionalis. Pán Mucha sa zaujíma o muchy v Malej Fatre, prečítaj si článok TU! ► http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/303243-mucha-sa-zaujima-o-muchy-v-malej-fatre
http://diptera.info/forum/viewthread.php?thread_id=50213&pid=216340 ; http://www.tuin-thijs.com/vliegen-muscidae-engels.htm

Polietes meridionalis. Genus Polietes. Subfamily Muscinae. Genus Musca. Family House flies (Muscidae).

Rôzne výroky, myšlienky, vtipy a iné o muchách...

Zákony sú pavučiny, ktorými veľké muchy preletia, ale malé sa do nich zapletú.
Ani hovno nie je dokonalé, každé má svoje muchy
No, veď vy sa všetci dostanete do pomykova, ako muchy koňovi pod chvost!
13. Júl. Margita muchám vrece rozväzuje.
13. Júl. Margita sype muchy za humná.
Ani muche neublíži.
Muchy majú tú vlastnosť vycítiť hovno na sto honov.
Reklama: Jednou ranou dve muchy: Úrazové poistenie aj sporenie na štart do života.
Orol nechytá muchy.
Čaká na smrť ako pavúk v škáre na muchu.
Chuck Norris nikdy neudrie dve muchy jednou ranou. Chuck Norris zabije všetky muchy jednou ranou.

Vtip: Prečo sú na cigánskej svadbe torty z hovna? Aby na nevestu muchy nesadali.
Letia dve stíhačky a jedna nestíha. Letia dve muchy, jedna okolo druhej druhá o pol tretej.
Narazil som do telefonického stĺpa, pretože som chcel zabiť muchu.
Čert v čase núdze aj muchy žerie.
Dievčatá, nám doniesli sladkú bábovku. Ani muchy ňou nepohŕdali a vrhli sa na ňu spolu s nami.
„Škola pavúka nie je pre muchu.“
Výrok decka: Po celej tvári má bodky, ako keby si na nej muchy urobili veľkú potrebu.
Keď ja som spal, muchy ma svrbili.
Mama vraví, že chlapi a muchy by nemali byť
(Smršť otázek ohledně života vodního pavouka). Terka H.: „A co voni tam dělají, pod tou vodou?“
Dominik: „Tam chytají mouchy!“.
.... Aha, vidím, veľa muchy. (včely)

Ak február muchy vymámi, marec ich podlávi.
Deťom lezú muchy až do úst, potulujú sa v blate osady, takmer holé.
Jedného dňa si na jarmoku kúpil jednoduchý zväčšovací prístroj, ktorý vtedy volali „blšie sklo“, lebo pod ním vyzerali blchy ako muchy.
Spory sa vyrojili z pracovného prostredia ako muchy zo zdochliny.
To, čo je normálne pre pavúka, je chaos pre muchu.
O konci sveta: Ľudia budú umierať ako muchy.
Cirkev i ľudia ho nazývajú otcom na nebesiach. A on vynašiel muchu a poslal ju, aby roznášala tieto poľutovaniahodné zdĺhavé útrapy, melanchóliu, chorobu a skazu telesnú i duševnú úbohým divochom, ktorí vôbec neublížili Veľkému Vinníkovi.
(M. Twain – Listy zo Zeme)
Jej vôňa síce láka dotieravé muchy, no jej páľava ich zaháňa na útek.
Môžeme si predstaviť vedomie muchy – muchy hľadajú iné veci.
Copak tyhle výroky Thatcherové a Albrightové nejsou typický: "Pre nich je ľudský život a spokojnosť národa menej ako exkrement muchy."
Je tu riziko intolerancie, pretože hnoj niekedy priťahuje muchy, larvy ktorých môžu napadnúť rastliny.
„Tu zrne reku, žebi nás muche tavo ňezapľuľi. "
Staré porekadlo:” Poďte do môjho salónu, povedal pavúk muchám.

Pri pražiacom slnku zvyšujú ohne takmer neznesiteľnú horúčosť, ale dym aspoň odháňa otravné muchy a hmyz.
Neff uvádza racionalistu, ktorý hovorí, že možno sa raz budú liahnuť muchy so štyrmi nožičkami a nie šiestimi a čakanky budú rozkvitať až večer a nie popoludní, ale...

Pán zapíska muche, ktorá je v končinách riek Egypta, a včele, ktorá je v krajine Asýr.
"Obraz cisára pána stále osierali muchy, tak som ho dal do depozitu!"

Dvaja robotníci sa zhovárajú na stavbe:
- Ty vidíš tú muchu na konci lešenia?
- Akú muchu?
- Chlapi, končíme, je zlá viditeľnosť.

Sedia dve muchy na lajne a jedna si prdne.
Tá druhá hovorí:
"Fúúj že sa nehanbíš - pri jedle!"

Skočíš na starú (rozheganú posteľ),
pozrieš sa, či ti stojí (auto pred domom)
a nakoniec vystriekaš (muchy biolitom)!

“Zbraň v ruke je lepšia ako policajt na telefóne”. Platón “Dobrí ľudia nepotrebujú zákony aby sa správali zodpovedne, a zločinci si vždy nájdu cestu ako ich obísť” ...

Adult Black Fly (Simulium yahense) with (Onchocerca volvulus) emerging from the insect's antenna.

Muchnička - Simulium damnosum

Dedinčanov z Kokoro živí tok Rieky Biela Volta. Kladú siete do ich vôd bohatých na ryby, na úrodných pobrežných náplavoch pestujú najrôznejšie poľnohospodárske plodiny. Nikto netuší, že životodarný tok rieky prináša aj "riečnu slepotu". V okolie rýchlo tečúcich vôd sa darí muchničkám Simulium damnosum. Tieto drobné krvilačné mušky prenášajú cudzopasného červa - červa kožného. Každým uhryznutím môžu muchničky zaniesť pod kožu napadnutého človeka larvy červa, ktorý nakoniec dorastá až polmetrovej dĺžky. Dospelé samičky červov privádzajú na svet záplavu drobných larviček. Väčšina z nich zostane pod kožou, odkiaľ ich s krvou nasajú ďalšie muchničky. Niektoré larvy putujú telom napadnutého človeka a ukončia svoju púť v oku. Vyvolajú prudký zápal a ten potom pomaly človeka pripraví o zrak.
Boj s riečnou slepotou je obtiažny a zdĺhavý. Lieky zahubia len larvy,  dospelé červy im odolajú. Chorý sa nezbaví cudzopasníka ani po pätnástich rokoch liečby, lieky sa navyše nedostanú ku každému z 200 miliónov ľudí ohrozených nákazou. Odhaduje sa, že červom kožným trpí asi tridsať miliónov obyvateľov tropickej Afriky Latinskej Ameriky 300 000 z nich oslepne.

Možno, že sa už čoskoro bude môcť nákaza vyliečiť. Vlasovec tiež hostí vo svojom tele cudzí organizmus - sú to baktérie z rodu Wolbachia. Tie červovi neškodia, naopak prospievajú mu. Vlasovce sú na wolbachiách úplne závislé, pretože sa bez nich nedokážu rozmnožovať. To sa ukázalo pri použití bežných antibiotík, ktoré wolbachie spoľahlivo zabíjajú aj v tele červa. Červy zbavené wolbachií sú neplodné. Pri výskume spolužitia červa, baktérie a ich nedobrovoľného hostiteľa odhalili vedci ďalšiu prekvapivú skutočnosť: Červy zbavené wolbachie nevyvolávajú v oku zápalovú reakciu!










Zde po ještě suché loňské trávě, mezi keříky trnek lezlo a zelenou mladinu hledalo hned několik majčích obrů-konečně Meloe cicatricosus (největší druh na území bývalého Československa). Veliká krasavice s krovkami jakoby potaženými hadí kůží a s typicky vybíhajícími předními rohy štítu. Fotili jsme ostošest. Když jsme se nabažili, přejeli jsme o pár kilometrů ke Gemerskému Jablonci. A opět – v jednom místě, nějakým způsobem pro brouky vhodném – protáhlá prohlubeň mezi dvěmi svahy, která asi měla stabilní klima a v jejím blízkém okolí, pobíhala spousta majek- cicatricosus, proscarabeus, rugosus. Dokonce se i pářili. Vedle majek zde byli i chrobáci révoví (Lethrus apterus). Vykukovali z děr, kterých tu na svazích byly snad stovky a při našem přiblížení, v nich rychle mizeli. Prostě pastva pro oči. Nafotili jsme a pokochali se těmito skvosty přírody, které jsou na Slovensku celonárodně chráněné a vzhledem k tomu, že se den již chýlil ke svému večernímu klidu, opustili jsme tato skvělá místa a chystali se na večerní klid i my, samozřejmě u pivečka, které ještě více rozproudilo hovor po úspěšném dni. Prečítajte si viac: http://zpcse.cz/hlavni/noticky/majky_cerovka.htm
















Vraví lekár pánu Babicovi:
- Predpísal som vám uhlie v tabletkách.
- Ste veľmi milý, ale ja kúrim drevom!





Odkazy
https://www.minedu.sk/data/att/4469.pdf
http://sk.wikipedia.org/wiki/Gregor_Mendel
https://en.wikipedia.org/wiki/Lipoptena_cervi
https://cs.wikipedia.org/wiki/Octomilka_obecná
https://cs.wikipedia.org/wiki/Octomilka_obecná
 
http://www.bio.korsem.sk/bio_1kolo_autS_9.pdf
http://en.wikipedia.org/wiki/Thomas_Hunt_Morgan
http://vetbook.org/wiki/cow/index.php/Simulium_spp
http://www.tuin-thijs.com/vliegen-muscidae-engels.htm
http://jezuiti.sk/blog/zdruzenie/files/apriori-szaniszlo.pdf
http://www.ohoubach.cz/diskuse/zmena-zarazeni/61075
http://www.associazioneanthropos.it/anthropos/news.htm
http://www.southampton.ac.uk/~ceb/Diagnosis/Vol12.htm
http://www.vuvb.uniza.sk/Zoology/zoo_web/hexapoda.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Dominance_%28genetics%29
http://www.pharmanews.sk/sk/2010_03/site/clanek4.html
http://www.vitalia.cz/clanky/blechy-psi-na-cloveka-bohuzel-jdou
Kuklorodka jelenia: http://ianimal.ru/topics/olenya-krovososka
http://tinaturner.rajce.idnes.cz/Oblik_v_roce_2012_21.7.2012
http://aparasiteworld.blogspot.sk/2010/01/onchocerciasis.html
http://ziva.avcr.cz/2014-5/muchnicky-trapici-i-ohrozene-druhy.html
http://www.hledamzdravi.cz/bajecne-leto-uzivate-si-venku-s-hmyzem
http://www.sciencedaily.com/releases/2012/01/120117161432.htm
http://diptera.info/forum/viewthread.php?thread_id=50213&pid=216340
http://www.pouzimerozum.sk/2011/08/05/morgan-muchy-a-dokaz-dedicnosti
http://www.hlohovec.sk/?program=50&module_action__0__id_clanok=14935
http://esciencecommons.blogspot.sk/2012/12/closing-in-on-river-blindness.html
http://www.mordechajkapusta.com/2014/02/stretnutie-washingtons-boys-s.html
Simulium damnosum v Afrike http://www.icp.ucl.ac.be/~opperd/parasites/onch1.html
http://koziafarma.webnode.sk/news/neprijemny-parazit-kuklorodka-jelenia-lipoptena-cervi-
http://www.tvojdom.sk/tipy-triky/octomilka-nevitany-letny-host-ktoreho-sa-chceme-zbavit.aspx
http://www.orbis-pictus.cz/id14936/id14955/id14970/id14974/Muchnicky/Muchnicky.htm
http://zivot.cas.sk/clanok/7927/lietajuce-klieste-muchnicky-sposobuju-vazne-zdravotne-problemy
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hmyz
https://sk.wikipedia.org/wiki/Májka_fialová
http://www.mc-praha.cz/clanek/151-muchnicky
http://www.vitalia.cz/clanky/muchnicky-stipou-i-na-podzim
http://www.photoextract.com/cs/foto/pexlab-8523.html
http://luscinia.blog.cz/0910/troska-z-rise-hmyzu
https://cs.wikipedia.org/wiki/Škvor_obecný
http://www.nahouby.cz/diskuse.php
http://www.phototrip.cz

http://www.dddactiv.sk/index.php?ID=46
http://ianimal.ru/topics/olenya-krovososka
http://www.jean-hissette.de/Oncho_JH_GB.html
http://wildlifefotoforum.cz/viewtopic.php?p=3567
http://svtmarcq.blogspot.sk/2015_01_01_archive.html
http://www.alena.ilcik.cz/1304-pouzdranska-step-kolby.php
http://dolezite.sk/author.php?autor=michal&tripcode=RabyFaso02
https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_ohrožených_živočichů_v_Česku
http://www.meloidae.com/cs/albumy/meloe-proscarabaeus-majka-obecna
https://timpanogos.wordpress.com/2007/09/17/river-blindness-curse-lifted
http://cicociciak.blogspot.sk/2015/06/globalny-prediktor-konceptualna-moc.html

Originál článku http://www.sciencedaily.com/releases/2012/01/120117161432.htm
http://www.zpcse.cz/noticky-terenni/pasouci-se-krasky-na-pastvinach-cerove-vrchoviny.html
http://www.nhm.ac.uk/nature-online/species-of-the-day/scientific-advances/disease/simulium-yahense/distribution-habitat/index.html
http://216.239.39.100/search?q=cache:5phZnPz-KdQC:www-ext.rozhlas.cz/veda/portal/_zprava/36189+Muchni%C4%8Dka&hl=en&ie=UTF-8
Muchničk Simulium damnosum http://www.edvis.sk/diptera2009/preface.htm#3
 

4.11.2014 (doplnene 29.7.2015) Slovakia Cezmín