wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti
 

Keď som pozerala rôzne obrázky na internete, našla som zaujímavé druhy ovocia a zeleniny a veru som sa aj pobavila, hlavne na Budhových rukách.... Ktoré ovocie máte najradšej? Hrušku, jablko, slivku či mandarínku? V našich končinách je síce celkom veľký výber ovocia, ale pokiaľ vycestujete do exotických krajín, určite už dobre viete, že je to len zlomok toho, čo naša Pani s veľkým "P..." Príroda po celom svete ponúka. Niektoré druhy sú dokonca tak neobyčajné a podivné, že nevieme čo si o ich tvare, forme, chuti a vôni máme myslieť.
Napríklad Budhova ruka je priam strašidelná pochúťka a Hala Aka Puhala akoby spadla na zem z inej planéty... čo poviete?

 

Chlebovník (lat. Artocarpus)

Chlebovník (lat. Artocarpus) je rod rastlín z čeľade morušovitých s veľkými plodmi. Známych je asi 50 druhov z Polynézie a juhovýchodnej Ázie. Najznámejší je chlebovník obyčajný. V Indonézii rastie chlebovník Artocarpus odoratissimus.
Chlebovník obyčajný (Artocarpus altilis) je strom z čeľade morušovité (Moraceae).
Pochádza z ostrovov vo východnej časti Indického oceána a západnej časti Tichého oceána. Pestuje sa tiež v ostatných tropických regiónoch. Prvýkrát ho zozbieral a rozšíril poručík William Bligh ako jednu z botanických vzoriek pozbieraných loďou jej Veličenstva po vzbure na Bounty inou loďou na konci 18. storočia počas výpravy za lacným a vysokoenergetickým zdrojom potravy pre britských otrokov v Karibiku.
Chlebovník dorastá do výšky 20 metrov. Všetky časti stromu obsahujú latex, šťavu podobnú mlieku. Používa sa na utesnenie člnov.
Chlebovník je jednodomá rastlina, samčie aj samičie kvety rastú spolu na tom istom strome. Za sezónu vyprodukuje jediný strom až 800 plodov. Vajcovité plody grepfruitového tvaru majú drsný povrch. Plod sa delí na množstvo nažiek, z ktorých každá je obklopená dužinatým kvetným obalom a rastie na dužinatej stopke. Niektoré selektívne pestované odrody majú bezjadrové plody.
Plod chlebovníka je základnou potravou v mnohých tropických regiónoch. Je to rastlina bohatá na škrob a pred požívaním sa opeká, pečie, smaží alebo varí. Takto tepelne spracovaný pripomína zemiaky alebo tiež čerstvo upečený chlieb (odtiaľ názov chlebovník).
Pretože stromy chlebovníka majú plody zvyčajne len v určité obdobie počas roka, je dôležité ich skladovanie. Jedna z tradičných techník uchovávania je zakopať olúpané a umyté plody do jamy vystlanej listami, kde počas niekoľkých týždňov kvasia a produkujú kyslú lepkavú hmotu. Takto uložený produkt môže vydržať aj viac ako rok. Obsah niektorých jám bol vraj jedlý aj po viac ako 30 rokoch od jeho zakopania.
Väčšina odrôd chlebovníkov produkuje malé množstvo plodov počas celého roka, takže čerstvý chlebovník je vždy dostupný, no mimo sezóny pomerne vzácny.
Tepelne upravený chlebovník sa dá buď priamo jesť alebo spracovať do množstva iných jedál. Bežnou je zmes varenej alebo vykvasenej chlebovníkovej kaše a kokosového mlieka, zapečená v banánových listoch. Celé plody je tiež možné opekať na otvorenom ohni, následne vydlabať a naplniť iným jedlom, napríklad kokosovým mliekom, cukrom a maslom, pečeným mäsom alebo iným ovocím. Takto naplnený plod je možné ďalej tepelne spracovávať, takže chuť plnky prenikne do dužiny chlebovníka.
Na Srí Lanke sa chlebovník bežne používa ako kari. Sušený chlebovník s cukrom sa tiež podáva ako dezert.

Druhy
Artocarpus altilis
Artocarpus blancoi
Artocarpus camansi
Artocarpus chaplasha
Artocarpus communis
Artocarpus elasticus
Artocarpus hirsutus
Artocarpus integer
Artocarpus nitidus
Artocarpus nobilis
Artocarpus rigidus
Artocarpus tamaran
Artocarpus treculianus
Artocarpus rubrovenus
Artocarpus lingnanensis
Artocarpus hypargyreus
Artocarpus heterophyllus
Artocarpus mariannensis
Artocarpus odoratissimus

 

Čínske dlhé fazuľky - Vigna unguiculata (L.) Walp.

Vigna (latinsky Vigna) sú mnohotvárne byliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Vigna môže byť jednoročná prípadne vytrvalá strukovina s plazivým, popínavým, prípadne aj vzpriameným rastom. Listy sú páperovito chlpaté. Kvitne v 15-40 cm strapcoch bielymi, zelenkastými, prípadne fialovými kvetmi. Celý rod zahrňuje asi 50 rôznych druhov, ktoré sú začlenené do 4 podrodov. Vigna čínska (rod Vigna, podrod rovnako Vigna). Struky obsahujú 10-16 semien, sú nesploštené, okolo semien vyduté, po dozretí žltkasté. Semená rôzneho tvaru podľa odrody (oválne, vajcovité, prípadne obličkovité), farba je taktiež rozličná. Tu sú niektoré pestované odrody vigny čínskej:

Vigna unguiculata L.- vigna čínska (syn Vigna sinensis (L.) Hassk. (1844), prípadne Vigna catjang). Pravdepodobne pochádzajú z tropickej Afriky avšak dnes pestovaná všade v trópoch a subtrópoch.
Vigna unguiculata odroda cylindrica - označuje sa aj ako catjang má vzpriamené struky dlhé 7-13cm
Vigna unguiculata odroda sesquipedalis - vyznačuje sa luskami dlhými 30-100 cm
Vigna unguiculata odroda unguiculata - struky dlhé 20-30 cm
Vigna Čínska je teplomilná rastlina, nechránenú ju pestujeme len v najteplejších regiónoch. Inde pre dosiahnutie primeranej úrody je nutné pestovať vo fóliovníku, prípadne skleníku. Ak pestujeme vonku potom väčšinou struky nestihnú dozrieť a môžeme zberať len zelené struky. Vysievame, keď teplota pôdy neklesne pod 10st, t.j. najskôr po prvých mrazíkoch, v druhej polovici mája, prípadne začiatkom júna. Vysievame do spony 40x40 cm po 2 semenách do jamky. Na pôdu nie je vigna čínska príliš náročná, pôda môže byť aj ťažšia, nemusí byť príliš bohatá na živiny. Počas vegetácie zabezpečujeme dostatok vlahy, hlavne počas kvitnutia. Ak chceme použiť ako zeleninu zelené struky, zbierame ich, keď sa začínajú struky rozširovať, ak chceme použiť semená, struky zbierame potom, ako začnú zasychať. Použitie je ako pri klasickej fazuli,  použiť môžeme buď nedozreté struky podobne ako zelené fazuľky, prípadne pripravujeme sušené semená. Plody údajne obsahujú toxické látky, ktoré sa ale teplom rozkladajú, takže by sa nemali konzumovať surové, ale vždy tepelne upravené.

Hala Aka Puhala

Hawaiian Name(s): hala, pū hala, lauhala
Scientific Name: Pandanus tectorius
Vernacular Name: screw pine
Family: Pandanaceae
Status: indigenous
Authority: Parkinson ex Z.
Tento druh stromu sa nachádza: Malajzia, východná Austrália, sú pestované na tichomorských ostrovoch.
K dispozícii je krásna vôňa kvetín. Rastlina je druhou najčastejšou po kokosovom ovocí na malom ostrove sa nachádza v Tichom oceáne. Lokálne mená sa líšia, pokiaľ ide o rastlinné rozmanitosti. Konáre a ovocie sa líšia v závislosti na širokej škále typov, ale teraz sa bohužiaľ stáva vzácna rastlina. Dôvody pre tento stav sú:  odlesňovanie, požiare a výstavba elektrárne, urbanizácie novej generácie.
Rastlina sa používa:
-Ovocie môže byť použité ako surové alebo varené.
- Vláknitá štruktúra z plodov slúži ako niť.
- Listy stromu v sladkých pokrmoch, ktoré sa používa pri výrobe džemu.
- olej získaný z listov v liečbe bolestí hlavy. Kvety sa používajú na liečbu zápchy.
- listy na Srí Lanke v kulinárskej oblasti sa používa ako druh karí.
- z rastlín listy na Polynesii sa robia koše, rohože, kanoe, plachtenie so slamenými strechami a sú používané pri výrobe sukne.
-z rastlinných vlákien pokrývajú múry a dá sa na nich štetcom maľovať, aj druh tkaniny používanej na Havaji.
. chutné semená.

Plody môžu byť konzumované surové alebo varené a je významným zdrojom potravy v Mikronézii a to najmä v atoloch. To je tiež jedna z tradičných potravín maldivskej kuchyne. Vláknitý charakter plodu slúži aj ako prírodné dentálna niť. Listy stromu sú často používané ako arómy na výrobu sladkých pokrmov, ako je Kaya džem a tiež sa využívajú liečivé vlastnosti. Používa sa v srílanskej kuchynia, kde sa listy používajú na aromatizovanie kari. Listy boli používané Polynézanmi na koše, rohože, kanoe plachty, štice strechy a z trávy sukne.
Veľký ker alebo malý strom nesmierny kultúrny, zdravotný a hospodársky význam v Pacifiku, to je na druhom mieste po kokose na atoloch. Rastie hlavne v divokej prirodzenej vegetácii stanovíšť po celom tropickom a subtropickom Pacifiku, kde môže vydržať sucho, silný vietor a soľné hmly. Množia sa široko z bočných odrezkov miestnymi ľuďmi pre poľnohospodárske podniky a domáce záhrady. Rastie pomerne rýchlo a všetky časti sú použité, výživné ovocie jedlých odrôd a bočné listy v stavebníctve na lišty pre tkanie a girlandy. Rastlina je prominentná v kultúrnej a tradícií, vrátane miestnej medicíny.
Stovky pestovaných odrôd sú známe svojimi miestnymi názvami a charakteristikami ovocia, konárov a lístia. V súčasnej dobe existujú dôkazy, že táto rozmanitosť sa znižuje, určité odrody je čoraz ťažšie nájsť. Medzi dôvody patrí nižšie presádzanie, odlesňovanie, požiare, upadajúce záujem o novú generáciu, a rýchly populačný rast, čo vedie k urbanizácii.

Pečať Punahou School v Honolulu, Havaj ponúka Hala strom, z časti preto, že lauhala, umenie tkanie s listami tohto stromu je kľúčové pre históriu ostrova, so všetkým, čo z domov vykonávajú v tejto móde. Miestna legenda hovorí o veku havajského páru, ktorý žil dávno nad súčasnou Punahou areálu, a musel cestovať ďaleko pre vodu. Modlili sa každú noc na jar, ale bezvýsledne. A konečne jednu noc, v sne dostali odpoveď na ich modlitby, bolo im povedané, aby vykorenili pahýľ starého hala stromu. Urobili, ako im bolo povedané a našli prameň čistej, sladkej vody, ktorý pomenovali Ka Punahou, nový jarný. Podľa legendy, Punahou škola je ľalia rybník, je napájaný rovnako na jar.

Hmyz Megacrania batesii sa živí len na tomto druhu Hala Aka Puhala (Pandanus Tectorius).

Granátové jablko

 Granátové jablko zvané aj granátovník je známe a obľúbené pre dobrú šťavu z plodov a aj atraktívne kvety.
Názov Punica granatum vraj pochádza z púnskeho Kartága, odkiaľ plody vyvážali, a druhé meno je z latinského granum – zrno, čo zdôrazňuje množstvo semien v plode. Granátovník pochádza z Iránu a Prednej Ázie. Podľa odhadu ho pestujú v kultúre viac ako päťtisíc rokov, najmä v krajinách okolo Stredozemného mora a je rozšírené takmer do všetkých subtropických oblastí sveta ako úžitková i okrasná rastlina. Je jednou z mála rastlín, ktoré boli oddávna predmetom bájok a povestí. Už v starom Ríme bol granátovník  zasvätený bohyniam Afrodite a Hére ako symbol plodnosti a lásky. V Španielsku bolo podľa neho pomenované mesto Granada, ktoré ho má vo svojom erbe. Pre podobnosť s tmavočervenou farbou šťavy z plodov boli podľa neho pomenované i české polodrahokamy.
Granátovník je opadavý ker až malý stromček. Dorastá do výšky dvoch až piatich metrov. Na plantážach rodí dlhšie ako štyridsať rokov. Známe sú i dvesto rokov staré kry a stromky. Kvety má obojpohlavné, samoopelivé, korálovočervenej farby. Občas vytvorí v malom počte aj fertilne kvety. Kvitne počas celého vegetačného obdobia, ale intenzívne zakvitne v krátkych vlnách na jar, v lete a v jeseni.
Plody sú deväť až dvanásť centimetrov dlhé. Jedlú časť tvoria tie, ktoré sú zoskupené vo viacerých puzdrách. Podľa odrody majú plody asi štyristo až tisíc granúl, ktoré majú hmotnosť dvesto gramov až jeden kilogram. Každá granula obsahuje jedno malé semeno obalené v zrelom štádiu rôsolovitou zdužinatelou vonkajšou časťou osemenia – takzvaným mieškom, ktorý je ružovej až červenej farby a je to tá časť plodu, ktorú konzumujeme. Šťava obsahuje v závislosti od odrody rôzny pomer kyselín a cukrov. Kvalitné odrody obsahujú v plode asi 70 % šťavy. Po opelení kvetov dozrievajú plody o štyri až päť mesiacov.
Napriek snahám pestovateľov sa granátovník u nás nepodarilo dopestovať do fázy nasadenia plodov, hoci rastliny kvitli. Na pestovanie v našich podmienkach je vhodnejší zakrpatený granátovník Punica granatum „Nana“. Rodí spoľahlivo a pravidelne. Ostatné znaky a vlastnosti má so spomínaným granátovníkom zhodné, ale na rozdiel od neho konáriky nemajú tŕne a znáša aj tropické teploty. Plody dorastajú do veľkosti tri až päť centimetrov a obsahujú menej granúl, okolo päťdesiattisíc a šťavu majú kyslejšiu. Granátovník „Nana“ je medzi pestovateľmi obľúbený skôr ako okrasná rastlina.

Vo vykurovanom skleníku môže rásť aj priamo v pôde. V inom prostredí vyžaduje počas roka premiestňovanie, podobne ako iné u nás pestované druhy pochádzajúce od Stredozemného mora, napríklad oleander. Počas vegetačného obdobia mu vyhovuje priame slnko a výhrevná poloha. Preto ho umiestnime čo najbližšie k južnému oknu. Koncom mája granátovník môžeme preniesť von na balkón alebo do záhrady, kde ho ponecháme až do obdobia, keď poklesne teplota k 0°C. Jesenné ochladenie stimuluje rastlinu k opadu listov,musíme na toto obdobie vyniesť von i rastlinu pestovanú v interiéri. Ak je trvalo umiestnený pri konštantne vyššej teplote, listy nezhodí, ale po dvoch až troch rokoch môže vysilením vyhynúť. Znesie teplotu až do –7°C. Po opade listov prenesieme granátovník na prezimovanie do chladnej miestnosti s teplotou 0 až 8°C. Pri prezimovaní v chlade nemá nároky na svetlo. Môže byť aj v úplnej tme. Počas zimy priebežne kontrolujeme vlhkosť substrátu, nesmie byť trvale premokrený, ani na dlhší čas preschnúť. Preto ho v zime zalievame malými dávkami vody. Ku koncu zimy púčiky na špičkách zozelenajú. V tomto čase ho presadíme, ostriháme a premiestnime k najsvetlejšiemu oknu, kde zostane do konca mája.
Vyžaduje výživný substrát s pH7. Zmiešame kvalitnú záhradnú ornicu alebo pareniskovú zeminu s kompostom a pieskom v pomere asi 2:1:0,5. Po rozmnožení rastliny presadíme do črepníkov s priemerom osem centimetrov a v tom istom roku ešte raz do črepníka s priemerom dvanásť centimetrov. Pri presádzaní staršej rastliny sa osvedčilo starý substrát od koreňa vymyť prúdom vody a nahradiť novým. Tak môže rásť v tej istej nádobe veľa rokov. Varieta „Nana“ dorastá vo voľnej pôde do výšky jeden až jeden a pol metra. Ak ho pestujeme v nádobe a každý rok na jar zrežeme, stačí nádoba s priemerom dvadsať centimetrov, aj tak bude pravidelne kvitnúť a rodiť. Pre tieto vlastnosti ho s obľubou pestujú aj ako bonsaj. Počas vegetačného obdobia prihnojujeme raz mesačne plným tekutým hnojivom, napríklad Harmavitom, len do vlhkej zeminy. Výdatne zalievame odstátou vodou až po presušení povrchu substrátu. Krátkodobé presušenie znáša. Ak preschne substrát na dlhší čas, môže rastlina zhodiť zasušené listy. Ak ho začneme znovu polievať, môže v tom istom roku vypučať znovu.

Pri predjarnom presadení ho ostriháme. Odstránime všetky tenučké konáriky, pretože väčšinou i tak vyschnú. V jarnej vlne kvitnutia vyrastajú kvety najmä z hrubších minuloročných konárikov. Preto sa snažíme ponechať ich čo najviac. Odstránime len tie, ktoré rastú do vnútra korunky, kolmo hore alebo smerom nadol. Z križujúcich sa konárikov jeden odstránime a ostatné skrátime o jednu až dve tretiny. Opravný rez môžeme robiť počas celého vegetačného obdobia. Ak ponecháme na rastline viac plodov, svojou hmotnosťou ohýbajú konáriky, čím tvarujú rastlinu do vzhľadu starého stromu, čo je pri pestovaní bonsaja výhodné. Tvarovanie drôtom je problematické, pretože konáriky rastú husto a mladé sú náchylné na zlomenie. Staršej rastline, ktorá má už vypestovaný definitívny tvar korunky, môžeme v júni ostrihať bočné a smerom hore rastúce konáriky za druhým až tretím párom listov.
Granátovník „Nana“ môžeme rozmnožiť zakorenením odrezkov alebo výsevom semien. Pri oboch spôsoboch rozmnožovania získame rastliny, ktoré zakvitnú už v prvom roku. Vegetatívnym spôsobom rozmnožené rastliny sú identické s materskou rastlinou vo všetkých znakoch. Generatívne rozmnožené rastliny sú rozdielne a odlišujú sa predovšetkým vzrastom. Materiál z predjarného rezu môžeme využiť na zakorenenie odrezkov, ktoré upravíme na dĺžku troch až štyroch púčikov a spodný rez vedieme šikmo v 45°uhle oproti spodnému púčiku. Odrezky namočíme do práškového stimulátora a napicháme do hĺbky dva centimetre do vlhkého agroperlitu. Udržujeme ich pod vrecúškom z PVC vo vlhku, pri teplote 16 až 20°C. O štyri až šesť týždňov po zakorenení rozsadíme rastliny do črepníkov s priemerom osem centimetrov.
U nás chorobami netrpí. Zo škodcov sa v nevhodnom prostredí môžu vyskytnúť molica a červený pavúčik. Zdravé a najmä letnené rastliny škodcami netrpia.

Granátovník púnsky, Marhaník granátový (Punica granatum L.,) Granátové jablko

Je guľatý o veľkosti jablka s tvrdou červenou a zelenou šupkou. Vnútro pozostáva z dužiny a šťavnatých semien, jedia sa lyžičkou. Občas sa plody predávajú aj u nás. Importujú sa z krajín Stredomoria, kde sa pestujú na veľkých plantážach spolu s broskyňami, nektarínkami a pomarančami. Granátovník nie je divorastúci strom, ale stará kultúra, známa už v predkresťanskom Egypte. V Palestíne ho pestovali už pred 5000 rokmi. Plody boli súčasne symbolom plodnosti. Legenda hovorí, že to bol strom lásky v biblickom raji. Rastlina bola známa aj ako liek. Traduje sa, že kôra koreňov a šupka plodu vraj pomáhala proti pásomniciam. Trpasličie granátovníky sú nízkeho vzrastu, preto sú obľúbenými a vďačnými črepníkovými rastlinami. Na slnečnom okne tento druh bohato kvitne po celé leto. Existuje nespočetne veľa rôznych druhov s bielymi, žltými, bledoružovými, červenými aj dvojfarebnými kvetmi. Napriek tomu granátovníky sotva kedy kúpite v kvetinárstvach. Pestuje a predáva ich iba málo záhradníkov. Ak niekedy uvidíte túto rastlinu u známych, poproste ich o odnož. Naozaj sa to vyplatí. Trpasličia forma vydrží v normálnych podmienkach niekoľko rokov. Odnožami je možné každý rok vypestovať nové rastliny pre seba a pre svojich priateľov. Takže, šírte a obnovujte stavy granátovníkov. Viac dobrých informácií nielen o granátovníku nájdete TU!

Cupuaçu (Theobroma grandiflorum)

Cupuaçu (Theobroma grandiflorum), also spelled cupuassu, cupuazú, cupu assu, and copoasu, tiež cupuassu, cupuazú, Cupu Assu a copoasu, je tropický dažďový pralesný strom príbuzný kakau.
Spoločne sú v celom povodí Amazonky, pestuje sa v džungli Kolumbie, Bolívie a Peru a na severe Brazílie, s najväčšou výrobou v Pará, nasledovaný Amazonas, Rondônia a Acre.
Cupuacu stromy sa zvyčajne pohybujú 5-15metrov na výšku, aj keď niektoré z nich môžu dosiahnuť 20 m. Majú hnedú kôru a listy sú 25 až 35 cm dlhé a 6-10 cm naprieč, s 9 alebo 10 pármi žíl.
Ako zrejú, listy menia farbu z ružovej-na zelenú a nakoniec začne úroda ovocia. Cupuacu plody sú podlhovasté, hnedé a nejasné, 20 cm dlhé, 1-2 kg na váhu a pokryté sú hustým 4-7 mm tvrdým povrchom.
Ovocie je biela voňavá dužina z Cupuacu voňajúca ako zmes čokolády a ananásu a je často používaná na dezerty, džúsy a sladkosti, šťava chutí predovšetkým ako hrušky s nádychom banánu a je ponúkaná ako možný superfruit. Komerčná výroba Cupuacu zahŕňa doplnky stravy, tabletky, nápoje a sladkosti.
Fytochemikálie: Cupuacu príchute pochádzajú z jeho fytochemikálie ako sú taníny, sulfatové flavonové glykozidy theograndins I a II., a ďalšie flavonoidy, vrátane katechíny, quercetin, kamferolem a isoscutellarein. Tiež obsahuje kofeín, teobromín a teofylín, ako bolo zistené v kakaovníku, aj keď s oveľa nižším obsahom kofeínu.

Cupuacu maslo (Manteiga de Cupuacu) je triglycerid, skladá sa z nasýtených a nenasýtených mastných kyselín, dáva do masla nízky bod topenia (približne 30°C) a textúru mäkkosti aj pevnosti, poživa sa ako cukrárska plnka pripomínajúca bielu čokoládu. Hlavné komponenty mastných kyselín z Cupuacu masle sú kyselina stearová (38%), kyselina olejová (38%), kyselina palmitová (11%) a arachidonová kyselinu (7%).

Cupuacu - fylogeneticky zaujímavý druh motýľa macrosoma tipulata (Hedylidae)

a byložravec Lagarto Verde môže byť vážny Defoliator.

Langsat - (Lansium parasiticumm)

Lansium parasiticum (syn. Lansium domesticum), tiež známy ako längs alebo lanzones, je druh stromu Mahogany rodu. Rastlina, ktorá pochádza zo západnej juhovýchodnej Ázie, nesie jedlé plody. Je to kvet indonézskej provincie Južnej Sumatry. Strom je priemernej veľkosti, dosahujúci 30 m na výšku a 75 cm v priemere. Sadenice stromov vydržia 30 rokov vysadené v 8 x 8 m odstupe, môžu mať výšku 10 metrov s priemerom 25 cm. Kmeň rastie nesprávnym spôsobom s koreňmi ukazujúcimi sa nad zemou. Kôra stromu je šedastej farby so svetlými a tmavými škvrnami. Jeho živica je hustá a sfarbená ako mlieko. Zložené listy sú nepárne, s tenkými vlasočnicami a 6-9 púčikmi. Púčiky sú dlhé a elipsovité, približne 9 až 21 cm s 5-10 cm veľkosti. Stonky púčikov 5-12 mm. Kvety sa nachádzajú v kvetenstvách, ktoré rastú a visia z veľkých konárov alebo kmeňa; tieto zväzky môžu byť až 5 na jednom mieste. Často sú rozvetvené 10-30cm čo do veľkosti a majú krátku kožu. Kvety sú malé s krátkymi stonkami. Corona je v tvare vajca a tvrdá 2-3 milimetre. Existuje jedna tyčinka 2 mm na dĺžku. V hornej časti tyčinka je guľatá. Piestik je krátky a silný.
Ovocie môže byť eliptické, oválne alebo okrúhle, meria 2-7 centimetrov, od 1,5 do 5 cm veľkosti. Plody vyzerajú podobne ako malé zemiaky a sú zhluknuté v strapcoch podobných hroznu. Väčšie plody sú známe ako Duku. Hrúbka kože sa mení u odrôd od 2 mm na približne 6 mm. Ovocie obsahuje 1-3 semená a sú horké; semená sú pokryté silnou, jasne bielou šupkou, ktorá chutí sladko a kyslo. Chuť býva prirovnávaná ku kombinácii hrozna a grapefruitu a je považovaná väčšinou za výbornú. Sladké šťavnaté vnútro obsahuje sacharózu, fruktózu a glukózu. U spotreby sú preferované kultivary s malými alebo nerozvinutými semenami a hustou pokrývkou.
V rámci pevniny Ázia strom sa pestuje v Thajsku, Kambodži, Vietname, Indii a Malajzii . Mimo regiónu to tiež bolo úspešne rozmnožené na Havaji a v Suriname. Lansium parasiticum sa pestuje hlavne pre svoje ovocie, ktoré sa môže jesť za surova. Ovocie môže byť tiež zavarené do fliaš v sirupe. Drevo je tvrdé, husté, ťažké a pružné, čo umožňuje jeho použitie v konštrukcii vidieckych domov. Niektoré časti rastliny sa používajú pri výrobe tradičnej medicíny. Horké zrná môžu byť rozdrvené a zmieša sa s vodou na odčervovanie a ako liek na vredy. Kôra sa používa na liečbu úplavice a malárie; práškovaná kôra môže byť tiež použitá na liečbu po uštipnutí škorpiónom. Koža ovocia sa používa na liečbu hnačky a na Filipínach sa koža vysuší a používa sa ako repelent proti komárom. Ku, najmä  längs odrody, možno sušiť a použiť do kadidla.
Najväčší výrobcovia Lansium parasiticum sú Malajzia, Thajsko, Filipíny a Indonézia. Výroba je väčšinou na vnútornú spotrebu, aj keď niektoré sa vyváža do Singapuru a Hong Kongu.

Karambola - (Averrhoa carambola)

Karambola alebo zriedkavo čínska hviezdica je ovocie stromu egrešovec oblý (Averrhoa carambola). Najčastejšie sa konzumuje čerstvá v exotických ovocných šalátoch alebo ako ozdoba pohárov a nápojov. Pred konzumáciou sa odstránia hnede rebrá a plod sa nakrája na plátky. Vzniknú tak veľmi dekoratívne hviezdy. (Preto sa v angličtine a nemčine toto ovocie volá doslova „hviezdne ovocie".)
Listy karamboly sú dvadsať centimetrov dlhé a pretiahnuté do krátkej špičky. Pri dlhých obdobiach sucha ich rastlina zhadzuje.
Plody obsahujú veľké množstvo kyseliny šťavelovej a mali by sa konzumovať len v malom množstve. Pri nadmernej konzumácii môžu spôsobiť otravu, prejavujúce sa najmä toxickou encefalopatiou, ale aj poškodením obličiek. Tomu sa dá zabrániť i súčasným podaním vápnika v rozpustnej forme. U pacientov so zlyhávaním obličiek je však karambola zvlášť nebezpečná, pretože nielenže sa šťavelan horšie vylučuje, ale jeho vysoká koncentrácia tiež spätne poškodzuje už aj tak narušenú funkciu obličiek.
Plody sa vyvinú len z malého počtu kvetov. Rozrezaná na plátky vytvorí charakteristickú päťramennú hviezdu. Tenká, priesvitná vonkajšia šupka je hladká a voskovo lesklá. Dužina plodu je veľmi šťavnatá, chuťou pripomínajúce egreše, sklovito žltá a okolo stredu má malé semená. Stromy rodia dve až tri úrody za rok. Plody obsahujú nízky obsah cukru, vitamínu C, minerálnych látok, vápnika, horčíka, železa a fosforu.

Aguaje

Mauritia flexuosa, známa ako ITE palmu, ITA, Buriti, muriti, canangucho (Kolumbia), alebo Agua (Peru), je palma.
Rastie v a blízkosti bažín a ďalších mokrých oblastiach v tropickej Južnej Amerike.
Rastie na Trinidade, v Kolumbii, Venezuele, Guyane, Suriname, francúzskej Guiney, Brazílii, Ekvádore, Peru a Bolívii.
Mauricia flexuosa je strom, ktorý môže dosiahnuť až 35 m na výšku. Veľké listy tvoria zaoblenú korunu.
Kvety sú žltkasté a kvitnú od decembra do apríla. Ovocie, ktoré rastie od decembra do júna je gaštanovej farby a je pokryté lesklými šupinami. Žlté vnútro pokrýva tvrdá, oválna kôra. V prírodnej populácii strom dosahuje veľmi vysokých hustôt. Ovocie je jedlé, má vysoký obsah vitamínu C a používa sa na džús, džem, zmrzlinu a fermentované víno. Kvetenstvo, púčiky sú ako zelenina a čerstvá miazga sa môže použiť na výrobu vína. Nite a šnúry sú lokálne vyrábané z vlákien stromu.
Buriti olej je oranžovo-červený extrahovaný z plodov moriche palmy. Olej obsahuje vysoké koncentrácie kyseliny olejovej, tokoferolov a karotenoidov, najmä beta-karoténu. Olej má červenkastú farbu ako atrament na kožu a kožušiny.

Tento strom je dôležitý pre mnoho druhov zvierat; niekoľko druhov vtákov ako je červený papagáj, sírnatý vták a moriche použiva palmu tak pre hniezdenie ako pre potravu. Mnohé kopytníky a opice sú závislé na ovocí.
Zaujímavosť: Hlavné mesto Brasília - má Palácio Buriti ("Buriti Palace"). Cez ulicu od budovy je námestie s fontánami a jedinou moriche palmou, ktorá bola vzatá z okraja mesta a tam výsadená. Tento druh je spoločný rys Cerrado vegetácie, ktorá prevláda v centrálnej Brazílii.

Jaboticaba

http://seniorka.szm.com/Exoticke-jabotica.htm

Limetka Kaffir - (lat. Citrus hystrix)

Ďalšie názvy: Gáfrová limetka, (Kaffir lime), Makruty lime, combava, Agrumi, combawa. Citrus pôvodom z Juhovýchodnej Ázie, ktorý sa dnes pestuje v USA na Floride a tiež v Austrálii. Vždyzelený strom nízkeho vzrastu. Má malé zelené citrusové plody podobné limetkám. Z rastliny sa zbiera a v kuchyni využíva kôra, listy a citrusové bobule a to ako v čerstvom, tak aj sušenom stave.
Čerstvé plody papedy poznáme podľa zvraštelého tvaru, majú zelenú, niekedy až žltozelenú farbu, bývajú veľké asi 7 cm. Plody pri nákupe majú byť pevné a v porovnaní so svojou veľkosťou dosť ťažké. Šťavy obsahujú čerstvé plody len malé množstvo a takmer sa nepoužíva. Mauricjsku papedu uchovávame v chlade ako iné citrusové ovocie.
Pri spracovaní čerstvých listov, ktoré voňajú silne po citrusoch a majú svoju osobitú chuť, pred použitím zbavíme listovej stopky a hrubého stredu. Potom ju len nakrájame na tenké rezance a ďalej spracovávame podľa príslušných receptúr.
Kôra plodov papedy má jemne horkastú chuť s citrusovým podtónom. Pri získavaní čerstvej kôry z plodov postupujeme veľmi opatrne. Oddeľujeme ju od horkej dužiny, ktorá sa nám ku kôre nesmie primiešať, najlepšie strúhadlom so stredne veľkými otvormi. Kôra z papedy sa dá tiež kúpiť sušená alebo konzervovaná v soli (pred použitím je potrebné ju umyť a odstrániť vnútorná časť dužiny!).
Využitie v kuchyni: Listy sú súčasťou mnohých exotických polievok, šalátov, pokrmov z kuracieho mäsa, rýb a omáčok určených práve k varenému či dusenému hydinovému mäsu a restovaným rybám. Mauritská papeda chuťovo skvele doplňuje pokrmy s morskými plodmi, ale aj hubami, listovú zeleninou, či cestovinami. Strúhanú kôru používame ako súčasť korenia, miešame ju s kari, hodí sa do thajských karí pást a indonézskych sambal. Papedu ďalej využívame spolu s koriandrom, zázvorom, čili korením, bazalkou a napríklad aj badyánom.

Durian

Názov durian pochádza z malajského slova duri (tŕň) a prípony -an (slúžiace ku tvoreniu podstatných mien). Durian Cibetkový je jediný vo veľkom objeme komerčne pestovaný druh a jediný, ktorý je dostupný tiež mimo oblasti pôvodu. Prívlastok Cibetkový odkazuje na cibetku ázijsku. Nie je však zhoda na tom, či toto pomenovanie od Linného znamená, že má cibetka durian tak rada, že bol plod používaný ako návnada, alebo že ako cibetka páchne.
Kvety durianu sú veľké a ľahké s výdatným množstvom nektáru a vydávajú ťažký, kyslý, maslovitý pach. Tieto vlastnosti sú typické pre kvety opeľované určitým druhom netopiera, ktorý sa živí nektárom a peľom. Podľa malajskej výskumu zo 70.rokov 20.storočia sú durian opeľovaný takmer výhradne Kalonom jaskynným. Podľa štúdie z roku 1996 sú však dva druhy, Durian grandiflorus a Durian oblonga, opeľovanie vtákmi strdimilovitými a druh Durian kutejensis včelou obrovskou, vtákmi aj netopiermi. Durian (Durio Adans.) Je rod tropických stromov z čeľade slezovité (Malvaceae). Medzi tridsiatimi druhmi durianu je známe deväť, ktoré plodia jedlé ovocie. Niektoré ďalšie druhy nie sú dobre preskúmané.
Ako durian je medzinárodne známy predovšetkým plod durianu cibetkového (Durie zibethinus). Ostatné druhy sú k dispozícii len na miestnych trhoch.
Durian je v juhovýchodnej Ázii považovaný za najväčšiu pochúťku a "kráľa ovocia", je charakteristický svojou veľkosťou, silným zápachom a hrubou šupkou pokrytou pyramidovitými tŕňmi. Plod môže dorásť do dĺžky až 30 cm a priemerom 15 cm a má obvykle hmotnosť 1-3 kg. V závislosti na druhu je plod podlhovastý až guľatý, farba šupky sa pohybuje od zelenej po hnedú a dužiny ukrývajú červenohnedé semená, od svetlo žltej po hnedú.
Jedlá dužina vydáva charakteristický silný a prenikavý zápach a to aj keď je šupka neporušená. Niektorým ľuďom durian chutí kvôli svojej príjemne sladkejni, zatiaľ čo iným aróma pripadá príliš intenzívna a odpudzujúca. Jeho pach vyvoláva rôznorodé reakcie od veľmi pozitívnych po veľmi negatívne a je prirovnávaný k rôznym veciam, napr. zhnitým cibuliam, terpentínu alebo žumpe. Kvôli prenikavosti svojho pachu je v juhovýchodnej Ázii durian zakázaný v niektorých hoteloch a prostriedkoch verejnej dopravy.
Durian, pochádzajúci z juhovýchodnej Ázie, je na Západe známy približne 600 rokov. Britský prírodovedec 19. storočia Alfred Russel Wallace opísal jeho chuť ako "bohatý vanilkový krém s výraznou chuťou mandlí". Dužina, ktorú možno konzumovať v rôznom štádiu zrelosti, sa používa na ochutenie širokej rady chuťovo výrazných a sladkých potravín v kuchyniach juhovýchodnej Ázie. Po uvarení je možné jesť aj semená.
Existujú stovky kultivarov durianu, pričom mnoho konzumentov uprednostňuje iba určité, ktorých cena na trhu je potom vyššia. Stromy durianu sú vysoké s výškou až 25-50 metrov v závislosti na druhu. Neopadávajúce listy sú elipsovité až obdĺžnikovité, dlhé 10-18 cm. Kvety rastú v zhlukoch po troch až tridsiatich pohromade na veľkých vetvách a priamo na kmeni. Každý kvet má kalich s piatimi (výnimočne štyrmi alebo šiestimi) lupeňmi. Durian kvitne raz alebo dvakrát za rok, avšak čas kvitnutia je rôzny podľa druhu, kultivaru a miesta. Bežný strom durianu plodí ovocie po štyroch až piatich rokoch. Plod durianu môže byť na ľubovoľnej vetve a zreje približne tri mesiace od opelenia. Plod dorastá do dĺžky až 30 cm s priemerom až 15 cm a má hmotnosť 1 až 3 kg. V závislosti na druhu má hranatý až guľatý tvar, farba jeho šupky je zelená až hnedá a dužina svetložltá až červená. Durian sa trochu podobá Zaki, ale jedná sa o nepríbuzný druh.
Z tridsiatich známych druhov durianu bolo dodnes identifikovaných deväť majúcich jedlý plod. Existuje však veľa druhov, u ktorých nebol plod nikdy získaný alebo dobre popísaný, a je teda pravdepodobné, že sú aj ďalšie druhy s jedlými plodmi. Toto je deväť druhov, u ktorých je teraz známe, že majú jedlé plody:

Durian Cibetkový (Durie zibethinus)

z neho pochádza známe ovocie.
Durio zibethinus (Bombacaceae)
Botanical Synonyms: Durio acuminatissima
Spoločné názvy
Angličtina: durian
Španielsky: durian, Durie
Indonézia: Duren, ambetan, Kadu
Filipíny: Dulian
Barma: du-yin
Kambodža: thu-Reen
Laos: thourièn
Thajsko: Thurian, Rian
Vietnam: SAU Rieng.

Pôvod a distribúcia
Durian je pôvodom z Malajzie a Indonézie. Hoci je zasadený v malom meradle po celých trópoch, komerčné produkcie sú väčšinou v Thajsku, Malajzii, Indonézii, na Filipínach, Vietname, Indie a Austrálie.
Veľký strom, dosahujúci 46 m, vrúbľova stromy sú výrazne menšie, s rovným kmeňom a vzpriameného rastu. Listy sú striedavé, asi 25 cm dlhé a 7,5 cm široké, zelené a lesklé na hornom povrchu striebristé a bronzovo farebné na spodnej strane povrchu. Kvety sú perfektné, belavé, so silným zápachom, v cauliflorous (priamo na veľkých vetvách) zhluky 3-30 kvitnúcich kvetov v noci predovšetkým opeľované netopiermi. Plody sú veľké 15-30 centimetrov dlhé s tvrdou, zelenou, zamatovou škrupinou. Keď sú zrelé, majú krémovo belavú, žltkastú alebo ružovu farbu hmoty, ktorá obklopuje veľké semená. Hmota je veľmi voňavá a môže byť silná, keď sa nachádza v interiéri. Chuť je sladká a pikantná, ako puding s vanilkovou zmrzlinou s podtónmi korenia, cibule a banánov. Durian kvety kvitnú v apríli a máji a plody dozrievajú v auguste a septembri.

Duri dulcis

Duri grandiflorus.

Duri graveolens, tiež durian Burung, durian Kuning, durian merah, durian otãky udang Galah, tabelak alebo červenomasý durian. Strom je vysoký až 50 m. Plod má oranžovo-žltú dužinu a je pokrytý 1 cm dlhými tŕňmi. Durian graveolens je podobný Durian dulcis na rozdiel od neho sa však otvára už na strome a má tmavo červenú dužinu oproti tmavo žltej.


https://www.youtube.com/watch?v=JZC9iqtKYess

Durian suluk, alebo tiež durian siunggong, je prírodný hybrid medzi druhom durian cibetkový a druhom Durian graveolens, pričom si zachováva chuť a textúru durianu cibetkového s jemnými tónmi spáleného karamelu druh Durian graveolens. Durian simpor je variant druhu Durian graveolens s jemnejšou chuťou a žltou dužinou.

Duri kutejensis, strom vysoký až 30 m, obľúbený v Bruneji.

Duri lowianus, tiež durian duan, strom vysoký až 50 m s červenými a podlhovastými kvetmi a oválnym plodom so žltou dužinou.

Duri macrantha

Duri oxleyanus

Duri oxleyanus, tiež durian sukang, durian beludu, isu alebo kerontangan. Strom je vysoký až 40 m. Malý, okrúhly šedozelený plod s pyramidovitými, mierne zahnutými tŕňmi páchne viac ako ostatné Durian. Dužina je žltá, s jemnou textúrou a sladká.

Duri testudinarum

Duri testudinarum, tiež korytnačí alebo kura-kura durian. Strom je stredne vysoký, dosahujúci až 25 m. Pretože sa jedná o samoopelivý druh, jeho variabilita je menšia a má dlhšie obdobie kvitnutia. Dužina je svetlo žltá a má silnejší pach ako ostatné druhy rodu durian.

Mangostána

 Mangostana, Garcinia mangostana L., Mangostána
Legenda hovorí, že toto ovocie objavil Budha počas svojej cesty džungľou, ktorú podnikol na chrbte bieleho slona. Od toho času mangostanu v Ázii považujú za jeden z najcennejších plodov. Tiež existuje legenda o kráľovnej Viktórii, ktorá ponúkala odmenu každému, kto jej bude schopný dodať toto legendárne ovocie. V publikácii Hortus Veitchii od James Herbert Veitchova sa hovorí, že autor navštívil Javu v roku 1892 a odporúča jesť mangostanu iba tú, ktorá vyrástla v rozpätí troch (štyroch) stupňov zemepisnej šírky od rovníka.

Mangostána je tropický vždyzelený strom, pravdepodebne s pôvodom v Indonézii. Je známa ako kráľovná ovocia a pomerne hojne sa používa v niektorých častiach juhovýchodnej Ázie, Singapure, Malajzii a ďalších tropických častiach. Hoci je mangostana “na svete” už tisíce rokov, jej plody nie sú všeobecne známe po celom svete. Chuť plodu je v princípe neporovnateľná s chuťou iného ovocia. Zrelý plod má tmavo fialový povrch a rýchlo sa znehodnocuje. Pochádza zo stromu, ktorý môže dorásť do výšky až 75 metrov. Lahodné ovocie z mangostanu je bohaté na xantony. Okrem toho každý plod mangostanu obsahuje 5 g vlákniny. Jeho purpurový pigment je používaný ako farbivo. Spomína sa v čínskej medicíne, jej uplatnenie sa datuje do obdobia dynastie Ming (1368 -1644). Mangostana sa hojne používa v tradičnej ázijskej medicíne. Plody majú vysoký obsah antioxidačných a súčasne fytocidných látok (konkrétne xanthonov), ktoré preukázateľne zabíjajú patogénne baktérie, napr.: mnohé stafylokoky, enterokoky, salmonely či Helicobacterpyloria. V ľudovom liečiteľstve je preto univerzálnym prostriedkom pri infekčných a parazitárnych ochoreniach. Uvažuje sa o jej využívaní pri liečbe HIV a niektorých typoch rakoviny (leukémia). Mangostanu možno využiť pri terapii depresie, pretože ovplyvňuje hladiny serotonínu a tryptofánu v krvi. Účinkuje ako antibiotikum a antiparazitikum, používa sa pri hojení rán, potláčaní tuberkulózy. malárie, zápalov uší, nosnej sliznice, dýchycích ciest, močových ciest, črevných ťažkostiach a pod.

Annatto

Annatto semená v strukoch
Annatto, niekedy sa volalo Roucou, je derivát Achiote stromov v tropických oblastiach Severnej a Južnej Ameriky, ktorý sa používa na výrobu červeného potravinárskeho farbiva a tiež ako príchuť. Jeho vôňa je popisovaná ako "mierne korenistá s nádychom muškátového orieška" a chuť ako "mierne sladká a pikantná". Annatto sa vyrába z červenkastej buničiny, ktorá obklopuje semeno Achiote (Bixa orellana L.). To sa používa v mnohých syroch (napr, Cheddar, Red Leicester a Brie), margarín, maslo, ryža, údené ryby a pudingový prášok.
Annatto sa bežne vyskytuje v Latinskej Amerike a karibskej kuchyni ako ako farbivo a na ochutenie.

V strednej a Južnej Amerike domorodci používajú semená, na farbenie tela a ako rúž. Z tohto dôvodu Achiote sa niekedy nazýva rúž - stromu. Vo Venezuele, annatto (tzv. lokálne 'Onoto') sa používa pri príprave Hallacas a iných tradičných jedál. V Brazílii ako annatto (produkt) a strom (Bixa orellana L.) sa nazývajú Urucum a samotný produkt môže byť tiež nazývaný Colorau. Na Kube a ďalších karibských ostrovoch tak ovocie ako strom sú populárne nazvané Bija (vyslovovať bee-ha) namiesto Bixa. Je kľúčovým prvkom v mexickej Achiote paste. Jemne zahriať celé semená v oleji na varenie alebo masti k uvoľneniu farby a chuti.
Grind annatto semená sa dajú zomlieť na mlynčeku na kávu.

Brokolica Romanesco (hybrid karfiolu a brokolice)

Romanesco (slovensky brokolica) je jedlá rastlina druhu (Brassica oleracea), ktorá je variantnou formou karfiolu, ktorému sa, rovnako ako brokolica, podobá. Je to zelenina bohatá na vitamín C, vitamín B9 lebo kyselinu listovú, vlákninu karotén.
Romanesko boło prvýkrát popísané v Taliansku v 16. storočí ako Broccoli romanesco.
Romanesko je trochu pevnejšie ako karfiol aj brokolica, takže sa hodí nielen ako príloha,ale aj do nákypov a na zapekanie. Inak je možné pripravovať rovnako ako brokolicu. Existuje celý rad aj ďalších možností. Zväčša táto zelenina sa podoba karfiolu, má však približný ráz prírodného fraktálu s rozvetveným meristémom, ktorý tvorí logaritmickú špirálu.

Romanesco (hybrid karfiolu a brokolice)
Obsahuje glukozinolát sulforafan čo je antikarcinogénna látka, ktorej sa prikladá veľký význam v boji proti rakovine. Tiež obsahuje látku indol-3-karbinol pre správnu funkciu estrogénu, ktorú si ženy kupujú ak majú nepriaznivé výsledky z cytológie alebo klimakterické ťažkosti. Ak zjete na posedenie150gr surovej zeleniny môžete získať 20-30mikrogramov tejto látky. Problémom je, že sulforafan je znehodnotený teplom. A tiež vitamín C, odolnejšie sú minerály. Preto tá šetrná úprava zeleniny, ktorá je odporúčaná. Okrem toho obsahuje vitamíny C, B, karotenoidy a minerály. Skúste rýchlo opiecť na olivovom oleji do 2-3 minút alebo dať do pary na 2 minúty.
Recept, potrebujeme:
300 g cesto lístkové
1/2 ks brokolica Romanesco
3 - 4 ks malá cibuľa červená
600 g tofu hodvábne
1 PL tahini
1 PL olej
2 strúčiky cesnak
2 PL (Tebi,nutričné) droždie lahôdkové
1 PL múka cícerová
1 PL škrob kukuričný
1 kl kurkuma
korenie čierne
limetka
soľ.
Lístkové cesto rozvaľkáme a vyložíme ním koláčovú formu. Cesto popicháme vidličkou, prikryjeme papierom na pečenie a zaťažíme napr.strukovinou. Takto pripravené cesto predpečieme cca 10- 15 minút. Strukovinu a papier odstránime a necháme vychladnúť. Brokolicu rozoberieme na malé ružičky, opláchneme a v pare uvaríme. Na náplň si pripravíme 450g tofu, tahini, olej, cesnak, droždie, cícerovú múku, škrob, kurkumu, soľ a čierne korenie. Tieto suroviny spolu rozmixujeme na hladký krém. Zvyšné tofu vymiešame so soľou a limetkovou šťavou. Tofu krém navrstvíme na cesto a pridáme kôpky limetkového tofu. Pridáme pripravenú brokolicu a krúžky červenej cibule. Upečieme v rúre vyhriatej na cca 210°C cca 15-20 minút. Pôvodný recept je bez cesta a pravdepodobne z klasického tofu:
http://www.vegalicious.org/2008/11/10/romanesco-clafoutis-with-soy-ricotta

Salak (Zalacca edulis)

Salaky sú plody tropickej palmy salaky jedlej (Zalacca edulis), pochádzajúcej z močaristých oblastí Sumatry a Jávy. Dorastá do výšky asi piatich metrov, má krátky rozkonárený kmeň s perovito zloženými listami dlhými 3 až 7 metrov. Na líci sú lesklo zelené, na rube belavé s pichľavými okrajom. Okolo listových stopiek sú dlhé a pevné tmavé tŕne. Rastlina je dvojdomá. Samčie súkvetia sú viac ako meter dlhé, šúľkovité a uzavreté v listeňoch. Samičie súkvetia vyrastajú v pazuchách listov, majú dĺžku asi 30 cm a sú chránené tŕňmi listovej stopky. Plody rastú v trsoch po desať až štyridsať plodov nízko nad zemou.V anglicky hovoriacich krajinách im preto hovoria hadie ovocie, snake fruit. Tvarom pripomínajú figy. Sú vajcovité alebo hruškovité, na koncoch zúžené, 2,5 až 10 cm dlhé. Hnedá až červenohnedá pevná šupka je tvrdá, obalená ostrými šupinkami. Pod ňou je žltkastá dužina, ktorá je tiež dosť tvrdá, neveľmi šťavnatá, chuťou pripomínajúca ananás či hrušku. Zrelé plody salaky vydržia len niekoľko dní, na pultoch s exotickým ovocím sa objavujú len zriedka. Poznáte ich podľa hnedej farby a povrchu, ktorý pripomína kožu hada.
Lahodná je len vtedy, keď je úplne zrelá. Prezreté plody môžu byť veľmi horké. Dužina sa konzumuje surová ako ovocie, v juhovýchodnej Ázii sa z nich pripravuje kompót a nezrelé kyslé plody sa nakladajú ako zelenina. V dužine sa nachádzajú dve až tri oválne čiernohnedé semená, ktoré nie sú jedlé.

Pitaya

Pitaya sa taktiež nazýva "Dračie ovocie" a jej kvetom sa hovorí "Mesačné kvety" alebo "Kráľovné noci" a to preto, lebo kvitne iba veľmi krátko a aj to iba v noci. Za zem pôvodu týchto kaktusov sa považuje Mexiko a Stredná a Južná Amerika. Pitaye sú plody niekoľkých variánt kaktusov, ktoré môžu dosahovať až 20cm. Existujú 3 farebné varianty. Je nízkokalorická, ktorá obsahuje predovšetkým vodu, ale aj veľa vlákniny, vitamínu C a minerálov.

Farebné varianty s červenou dužinou obsahujú množstvo antioxidantov. Ďalej je dôležitým zdrojom karoténu, železa a riboflavínu. Na juhovýchode Ázie sa pitaya používa pri hnačkových ochoreniach a na Taiwane ju diabetici konzumují miesto ryže. Chuťovo pripomína zmes egrešov a vodného melónu. Je zrelá, keď listene zožltnú.

Rambutan (Nephelium Lappaceumis

Rambutan (vedecky nazov "Nephelium Lappaceumis") je ovocie, ktoré je v zozname "najexotickejších plodov našej planéty." Ovocie o ktorom nie veľa ľudí vie. Niektorí odborníci ho nazývajú to "super ovocie", pretože mnoho výhod požitia. Toto ovocie sa podobá liči v tom, že má červenú farbu na vonkajšej strane, zatiaľ čo jeho vnútorná je biela, je oválneho tvaru. Navyše, rovnako ako liči, je tiež vo zväzkoch a stonkami trčí z nich. Aj keď toto ovocie bolo domáce v Malajzii a Indonézii, bolo zistené v celej juhovýchodnej Ázii. Ovocie má tenkú kožu, vrstvy kože s viac rúrkami, ktoré trčia z neho, končia hrotmi na ježka. Sú farebné varianty Rambutan s zeleno-žltej alebo oranžovej farbe pleti. Ovocie vyzerá presne ako morský ježko.
Stromy, na ktorých toto ovocie rastie majú niektoré zaujímavé vlastnosti. Ovocie rastie na stromoch, ktoré sú asi 3,05-6,1m vysoké. Tieto kultivovatelné ovoc stromy generujú dvakrát každý rok-menšie dávky v priebehu polovice jari spolu s väčšou z nich na konci. Čo je pozoruhodné, je ich pohlavie (áno, stromy majú rody tiež). Niektoré z rambutan stromov sú muži, a preto nevytvárajú ovocie vôbec. Niektoré stromy sú hermafrodity, tj, produkujú tak ženské ako i mužské kvety, zatiaľ čo niektoré sú úplne ženy. Hermafrodit stromy a tak sú najplodnejšie (slovná hračka).
Kvety na týchto stromoch majú pomerne sladkú chuť a sú preto používané v kyticiach. Sú to biele alebo dokonca zelené, plus nejaké variácie existujú medzi mužskými a ženskými kvetmi. Biologicky povedané, krížové opelenie je zásadné pre ženské stromy, aby rodili ovocie. V rambutan najväčšie kvety pomôžu v tomto tým, že priťahujú včely k ich vysokej kvalite nektáru. Teda, bez kvetov, nebolo by ovocia vôbec.

Rambutan majú niekoľko nutričných vlastnosti, ktoré sú prospešné pre naše zdravie. Sú veľmi bohaté na železo; sú vysoko účinné pri znižovaní obsahu tuku v tele ľudského tela;  koža z ovocia môže byť použitá na liečbu úplavice; ovocie je bohaté na sacharidy a obsah bielkovín, ktoré pomáha poskytnúť podporu okamžitej energie, keď je spotrebovaná; obsahuje veľa živín, meď, ktorá je zásadná pre tvorbu červených a bielych krviniek v našom tele, mangán, čo je zásadné pre naše telo k produkcii enzýmov; pomáha pri posilňovaní našich kostí, čo je spôsobené tým, že ovocie je bohaté na vápnik, fosfor a železo;  pomáha pri hydratácii kože a robí ju jemnú a vláčnu; má  vysoký obsah vitamínu C, poskytuje zvýšenú imunitu pred infekciami, slúži ako antioxidant, zabraňuje poškodeniu buniek a pomáha predchádzať skorbutu, pomáha pri vstrebávaní minerálov, železa a medi, chráni telo pred poškodením pred voľnými radikálmi vo forme kyseliny gallovej, ktorú obsahuje; pomáha pri odstraňovaní odpadu z našich obličiek, obsah fosforu je tiež nevyhnutný pre vývoj, opravy a údržbu telesných tkanív a buniek; na zmiernenie bolestí hlavy, listy stromov môžu byť aplikované na čelo ako pasta, korene stromu môžu byť použité na liečbu horúčky; semená pri požití, môžu zmierniť bolesť pociťovanú u pacientov s diabetom, najmä tých, ktorí trpia ochorením známym ako "diabetes mellitus"; pasta z listov stromov je známa, že výživuje vlasy; vitamín C, ktorý je bohatý v ovocí Rambutan, môže byť tiež veľmi dôležitý pre tvorbu spermií; rambutan je účinný aj proti rakovine.

Jackfruit (Artocarpus heterophyllus)

Slovo "jackfruit" pochádza z portugalského Jaca, čo je odvodennéjzijského jazykového termínu, Chakka. Keď Portugalci prišli do Indie na Kozhikode (Calicut) na Malabar pobreží (Kerala) v roku 1498, nemecké meno Chakka bolo zaznamenané Hendrikom van Rheede (1678-1703) v Hortus malabaricus, vol. iii v Latina. Henry Yule preložil knihu do Jordanus Catalani v Mirabilia descript (c 1321 - 1330): Divy Východu.
Anglický názov "jackfruitu" použil lekár a prírodovedec Garcia de Orta v r. 1563 v knihe Colóquios dos simples e Drogas z Indie. O stáročia neskôr botanik , Ralph Randles Stewart navrhol, abyom botanikovi, ktorý pracoval pre Východoindickú spoločnosť v Bengálsku, Sumatre a Malajzii.
Jackfruit (Artocarpus heterophyllus), tiež známy ako jack strom, jakfruit, alebo niekedy jednoducho jack je druh stromu v Artocarpus v rode moruše (Moraceae). Je pôvodom z častí južnej a juhovýchodnej Ázie a jeho vznik v juhozápadnych dažďových lesoch Indie, v dnešnej Goa, Kerala, pobrežná Karnataka a Maharashtra. Jackfruit strom sa hodí pre tropické nížiny, jeho ovocie je najväčšie, dosahhuje 35 kg na váhu, 90 cm na dĺžku a 50 cm v priemere.
Jackfruit strom je široko kultivovaná a populárna potravinová zložka v tropických oblastiach Indie, Bangladéša, Nepálu, Srí Lanky, Kambodže, Vietnamu, Thajska, Malajzie, Indonézie, Mjanmarska a Filipín. Jackfruit je tiež v celej Afrike (napr.v Kamerune, Ugande, Tanzánii, Madagaskare, Etiópii, čiom a strednom Mexiku a karibských ostrovoch ako Jamajka.  Jackfruit je národné ovocie Bangladéša.
Jackfruitu zohráva významnú úlohu v indickom poľnohospodárstve po celé stáročia. Archeologickými nálezzmi v Indii sa zistilo, že jackfruit bol pestovaný v Indii pred 3000 do 6.000 roka. Je tiež široko kultivovaný v juhovýchodnej Ázii. Jackfruit strom môže žiť až vyše sto rokov a produkuje asi 100-200 kusov ovocia za rok. Jackfruit ako strom nesie najväčšie ovocie na svete. Jeho hmotnosť sa môže pohybovať od 10 libier viac než 100 libier.
Thajskoom sirupe alebo mrazené vo vreciach, debnách bez sirupu) a vyvážené do zámoria, často do Severnej Ameriky a Európy.
V iných oblastiach jackfruit je považovaný za invazívny druh, ako napríklad v Brazílii 's Tijuca Forest národnom parku v Rio de Janeiro. Tijuca je väčšinou umelý sekundárny les, ktorého výsadba začalo počas polovice 19.storočia a jackfruit stromy boli súčasťou parku flóry od svojho založenia. V poslednej dobe sa tento druh rozšíril príliš; plody, ktoré prirodzene spadnú na zem a otvorené, žerú malé cicavce, ako je napríklad spoločný kosmáč a nosáľ. Semená sú prenesené týmito zvieratami, čo umožňuje jackfruitu súťažiť o priestor s pôvodnými druhmi stromov. Navyše kosmáč a nosáľ tiež oportunisti koristia vajcia a mláďatá vtáčie, dodávka Jackfruit ako hlavného zdroja potravy im umožnilo rozšíriť svoje potomstvo na úkor miestnych populácií vtákov. Medzi rokmi 2002 a 2007, 55.662 jackfruit stromov boloo zničené v oblasti Tijuca Forest úmyselne s úsilím vedenia parku.
Jackfruit je škrobovitá ovocnina a je zdrojom vlákniny. Chuť je porovnateľná s kombináciou jablka, ananásu, manga a banána. Odrody sú odlíšené podľa charakteristík ovocia.
Semená z vyzretých plodov sú jedlé, ma mliečnu, sladkú chuť, môžu byť varené alebo pečené. Keď pražené, chuť semien je porovnateľná s gaštanmi. Semená sú používané ako občerstvenie buď varom alebo pražením alebo v dezertoch. Pre výrobu tradičných raňajok v južnej Indii: ovocie je používané s ryžou ako prísada a jackfruitove listy sa používajú ako obal pre varenie v pare. Jackfruit Dosas môžee byť pripravené mletím chlebovníka spolu s cestom.
Drevo stromu sa používa na výrobu hudobných nástrojov. V Indonézii, z tvrdého kmeňa sajú a tvoria sudy bubnov používaných k tancu a na Filipínach z jeho mäkkého dreva je vyrobená forma kutiyapi, druh citary. Tiež sa používa na výrobu indického sláčikového nástrojaa Veen a bicie Mridangam, thimila a kanjira; zlaté, žlté drevo s farbou obilia sa používa pre stavbu nábytku a výstavbu rodinných domov v Indii. Zdobené drevené dosky s názvom Vani Palaka vyrobený z dreva jackfruit stromu používané ako sedadlá kňaza pri hinduistických obradoch v Kerale. Vo Vietname, drevo je cenené pre výrobu súsoší v budhistických chrámoch.
Jackfruit drevo sa široko používa pri výrobe nábytku, dverí a okien a v strešnej konštrukcii. Jadrové drevo sa používa u budhistických mníchov v juhovýchodnej Ázii ako farbivo, dáva svetlohnedú farbuu rúcham mníchov v ich charakteristickej tradícii.

Ackee (Blighia sapida)

Tmavo červené plody, ktoré domorodcom dodávajú typické jamajskej stromy, sú mimoriadne chutné. chuťovo pozoruhodné a protikladné, v .Otrava Ackee

Spotreba nezrelých Ackee plodu môže vytvoriť stav známy v Jamajke ako otrava Ackee. Tento problém bol prvýkrát uvedený v roku 1875 a dokumentovaný v roku 1904, kedy lekári  'jamajskú chorobu, zvracanie' označili. Látky v nedostatočne zrelých strukoch (Ackee semená) spôsobujú silné vracanie, ktoré môže viesť ku kŕčom, kómea a smrti. PAHO potvrdzuje to, čo jamajský vedci identifikovali: že dve aminokyseliny hypoglycin A a B hypoglycin spôsobujú ovocie toxickým.
Dostali tieto názvy, pretože majú schopnosť spôsobiť hypoglykémiu - závažné zníženie hladiny cukru v krvi. Obsah hypoglycinu rýchlo klesá, keď dosiahne zrelé otvorené struky slnečné svetlo. Predtým, než bola vyvinutá účinná liečba, úmrtnosť na otravu Ackee bola vysoká až 80 percent. Na Jamajke dnes, so zvýšenou informovanosťou a rýchlym spracovaním, úmrtia nie sú časté. Bolo ohlásených len šesť úmrtí 1989-1991.

Cucumis metuliferus (rohatý melón)

Iné názvy: cucumis metuliferus (lat),  rohatý melón (sr) africká rohatá okurka (cz), meloun (cz), african horned cucumber (en), hedged gourd (en), horngurke (de), hornmelone (de), kiwano. Vo svete sa pestovanie cucumis muteliferus rozšírilo pomerne nedávno, ale domorodí obyvatelia Afriky ho poznajú už viac ako 3000 rokov. V domovine rastie pri cestách, na okrajoch roklín aj na neplodných a opustených pláňach. Divoko rastúce rastliny síce nemajú tak výrazné plody, napriek tomu sú chutné. Rohatý melón alebo kiwano pochádza z Kahari púšte a je najväčšou divorastúcou uhorkou, ktorá sa vyskytuje v tropickej Afrike. Pre svoj vysoký obsah železa sú vhodné pre anemikov. Kiwano je známe tiež pod názvami ako africký melón či africká uhorka.
Kiwano sa, rovnako ako jeho príbuzná uhorka siata, radí medzi zeleninu. Kiwano je jednoročnou, rýchlo rastúcou lianou. Môže dorásť až do dĺžky niekoľkých metrov. Lodyhy sa opôr prichytávajú svojimi úponkami. Listy aj byle sú porastené jemnými chĺpkami. Kvety Kiwana sú sýto žlté, obojpohlavné, veľké okolo 2 - 3 cm v priemere. Rovnako ako u uhoriek sa u Kiwana objavujú za kvetmi samčími kvety samičie, ktoré sa po opelení premenia na plody. Plody Kiwana dorastajú do dĺžky cca 12 cm a šírky okolo 6 - 7 cm. Plody sú vajcovitého tvaru, riedko pokryté tŕňmi vyrastajúcimi z oplodia. Pri dozrievaní sa farba plodu mení od zelenej až po oranžovú. Dužina zrelého plodu je sladkokyslá, zrôsolovatenej konzistencie. Dužina je rozdelená do niekoľkých komôr. V sýto zelenej dužine sa nachádzajú biele semená. Rastlina svojím vzhľadom veľmi pripomína uhorku. Kiwano je oranžová, 5 až 15 centimetrov dlhá, široko oválna až pretiahnuto guľovitá ostnatá tekvička. Na povrchu vyrastajú krátke kužeľovité výčnelky, ktoré majú v prírode ochranný význam. Nezrelý plod má okolo tŕňov zelenú kresbu. Dužina je spočiatku zelená, neskôr výrazne oranžová.
Pestovanie Kiwana: Kiwano potrebuje podobné podmienky pre pestovanie ako uhorky. Lepšie sa mu darí v skleníku či fóliovníku, ale z predpestovaných priesad si Kiwano môžete vypestovať aj na záhone. Kiwano má rado kyprú pôdu bohatú na živiny. Miluje dostatok slnka a vody. Ak sa ho rozhodnete pestovať vonku, umiestnite ho na záveternú stranu. Na vonkajšie stanovisko vysádzajte predpestované rastliny v čase, keď už teplota neklesá pod 15 °C. V chránených priestoroch môžete Kiwano vysadiť už omnoho skôr. Keďže sa jedná o popínavú, lianovitú rastúcu rastlinu, nezabudnite jej poskytnúť oporu, po ktorej sa môže ťahať. Vhodná je tyč či špeciálna sieť. Aby sa rastliny zbytočne nevysiľovali, zaštipnite ich pri dĺžke cca 1,5 metra - vždy záleží na tom, koľko plodov už rastlina vytvorila. V skleníku môže Kiwano občas trpieť plesňovými ochoreniami. Prevenciou je dobré odvetrávanie, otrhávánie napadnutých listov a postrek proti plesniam. Plody Kiwana sa zberajú cca od začiatku septembra, keď začnú oranžovieť. Pri zbere postupujte opatrne, pretože plody majú ostré tŕne, ktoré by mohli poraniť nielen vaše ruky, ale aj ostatné plody, ktoré by sa potom rýchlo kazili. Neporušené plody vďaka silnej šupke vydržia pri správnom skladovaní v chladnejšom prostredí až niekoľko mesiacov.
Ovocný šalát z kiwana
Potrebujeme: 1 kiwano, 1 menší ananásový melón, 1 limeta alebo citrón, šťava z 1 pomaranča, 1 čaj.lyž. medu, štipka soli, mleté čierne korenie, 1 čaj.lyž. orechového alebo sezamového oleja, 1 lyžica píniových orechov.
Postup: Kiwano olúpeme, pozdĺžne rozkrojíme a dužinu so semenami vložíme na sitko od čaju. Pomocou lyžičky vytlačíme šťavu. Melón olúpeme, dužinu nakrájame na kocky. Z dokonale umytej limetky alebo citróna olúpeme kôru a veľmi jemne nasekáme. Všetko vložíme do misy, prilejeme šťavu z Kiwano a dobre premiešame. Do pomarančovej šťavy pridáme med, soľ, korenie, olej a dokonale napeníme. Vlejeme do šalátu, necháme 30 minút odležať. Podávame v sklenených miskách posypané sekanými orechmi.

 

Akebii

Akébia päťpočetná
Akebia (Akebia quintata) je u nás menej známa ale veľmi atraktívna popínavá drevina. Jej domovom sú Japonsko, Kórea a stredná Čína. Z piatich druhov tohto rodu je akébia päťpočetná nejotužilejšia a preto do našich podmienok najvhodnejšia. Je to ovíjavá liana, ktorá veľmi rýchlo rastie, za rok až o dva metre, a vyšplhať sa vedia až do desiatich metrov. Listy má delené, päťpočetné, tmavo zelené s dlhými stopkami.
Akébie sú jednodomé, pre vývoj plodov však potrebujú vzájomnej opeľovanie. Ich drobné, tmavo fialové kvety intenzívne voňajú a sú usporiadané v malých previsnutých strapcoch. Samičie kvety sú oveľa väčšie ako samčie. Plody dozrievajú v septembri, sú fialovo zelené, asi 10 cm dlhé a 3 cm široké, tvarom pripomínajú uhorku a sú jedlé. Na pôdu je rastlina nenáročná, znáša aj suchšie počasie, nevadí jej slnko ani polotieň.
Mladé rastliny v zime chránime pred mrazmi. Množíme semenami, prípadne letnými rezmi. Akébia sa hodí k východným aj severným stenám, na pergoly, podlubie, ku stenám, kde však vyžaduje oporu. Pretože staršie rastliny odoberajú z pôdy veľa vody, je vhodná k vysušovaniu vlhkých základov a múrov. Rez nevyžaduje, chorobami ani škodcami netrpia. Sú to rýchlo rastúce dekorácie. Ako všetky drevité liany aj Akebia sa rozrastá do výšky aj do šírky rýchlo, nové mäkké výhony postupne drevnatejú a konárov sa ďalej až niekoľkometrovými prírastkami za rok. Postupne sa vytvorí drevitý kmienik a z neho vedú staré konáre, ktoré môžete prichytávaním navigovať tam, kde si prajete porast mať. Troj, päť a sedempočetné dlaňovité listy sú zvrchu sýto zelené, na spodnej strane striebristé a vytvárajú hustý nepriehľadný porast. Na rozdiel od psieho vína alebo divého viniča, ktoré kvitnú veľmi nenápadne, Akebia zdobí od marca do apríla nádhernej hrozno kvetov. Samičie sú veľké, majú tmavšie vyfarbenie tmavovínove až čokoládove. Samčie sú drobnejšie, môžu byť biele, ružové i červené, a kvitnú v trsoch, ktoré sprevádzajú samičie kvety. Všetky odrody okolo seba šíri sladkú vanilkovú vôňu.

Chcete mať aj plody?
Prečo túžiť po plodoch? Sú prosto ozdobou letných kríkov. Postupne sa vyfarbujú od zelenej do ružovej a svetlo fialovej farby. V trsoch narastie vždy niekoľko dužinatých mechúrikov asi desať centimetrov dlhých. Ich dužina je sladká a intenzívne vonia po čokoláde, chutí výborne ako osvieženie s citrónovou šťavou. Oplodie je mierne horkasté a môžete ho vyskúšať podávať osmažené ako prílohu k pečenému mäsu. Hoci rastlina nesie vždy samčie i samičie kvety, z jednej sa plodov nedočkáte. Dokonca ani keď vysadíte niekoľko kríkov rovnakých, spravidla nerodia. Chce to vysadiť niekoľko hoc aj hybridných odrôd vedľa seba - sú si veľmi podobné, na olistení rozdiel prakticky nespoznáte, nepatrne sa líšia len veľkosťou, rôzne je hlavne vyfarbenie kvetov. Pre dobrú plodnosť môžete vysadiť blízko seba odrody Albiflorus, Purple Bouquet, Shirobana, Leucanta a Silver Bells, prípadne krásnu Variegatu s bielo panašovanými listami, ešte lepšie tri rôzne než len dve. V domovských krajinách ďalekého východu je Akebia obľúbená nielen pre svoju ozdobnosť, ale tiež preto, že sa spracováva prakticky celá rastlina. Z pružných jednoročných až dvojročných výhonov sa pletú košíky. Mladé výhonky sa sekajú do šalátov, z čerstvých alebo sušených listov sa pripravuje čaj, stonku, výhony, korene, listy aj plody sa v rôznom spracovaní od čajov po tinktúry a masti používajú v tradičnej orientálnej medicíne. Slúži proti zápalom, plesniam a bakteriálnym ochoreniam ako antiseptikum aj ako analgetikum pri chrípke a prechladnutí na tlmenie horúčky a zvýšenie potenia. Ďalšie využitie je pri zápaloch močových ciest, na podporu trávenia a upokojenie žalúdka, pri menštruačných problémoch aj k zvýšeniu laktácie. V dnešnej dobe sa  skúma obsah účinných látok z Akebie aj z hľadiska možnej liečby niektorých nádorových ochorení.

Budhova ruka (Citrus medica var. Digitata)

Buddhova ruka (Citrus medica var. Digitata) je drobnejší štepený ker z čeľade rutovitej (Rutaceae)
Cédre rastliny sú vždyzelené tŕnisté kere, častejšie však stromy dorastajúce do výšky až 4m. Sú to rastliny jednodomé, vytvárajú obojpohlavné kvety, bývajú väčšinou samoopelivé. Kvety veľké asi 4 cm sa vytvárajú zvyčajne na jednoročnom dreve. Vyrastajú v skupinách, silno voňajú a opeľuje ich hmyz. Sladké odrody majú výhonky zelené kvety biele, kyslé majú výhonky i puky sfarbené do fialova. Kvitnutie sa opakuje aj trikrát ročne, takže na kvitnúcom strome možno vidieť malé i zrelé plody.
Listy sú veľké, niekedy až 20 cm dlhé, kožovité, hladké, tmavozelenej farby na vrchnej strane sú svetlozelené na spodnej, tupo pílkovité, listové stopky sú asi 1 cm dlhé, bez krídeliek. Majú olejnaté žľazy, pri rozomletí listov vydávajú silnú citrónovú vôňu. Cédre má korenie veľmi hlboko, jeho hlavný koreň siaha až do hĺbky cca 2 m. Sú citlivé na chlad, teploty tesne pod bodom mazu ich poškodzujú. Céder sa dobre kríži s inými druhmi, vzniká mnoho kultivarov.
Cédre plody dorastajú do 20 cm, bývajú oválne, hladké lebo vráskavé niekedy i bizarného tvaru, zvlášť u hybridov. Zrelé bývajú farby žltej, u niektorých kultivarov oranžovej. Plod tvoria:
Perikarp (oplodie, kôra) sa dá ťažko ošúpať pozostáva z dvoch vrstiev:
Exokarp (flavedo, Outer vrstva kôry) je pretkaná olejovými žľazami, ktoré obsahujú aromatický olej.
Mezokarp (albedo, vnútorná vrstva kôry) je pevné biele pletivo tesne spojené s exokarpom, predstavuje až 70% obsahu plodu.
Endokarp (dužina) je vytvorená segmentmi potiahnutými blanou. Obsahuje cukry, pektín, vlákninu, vitamín C, semená.
Významným znakom cedrátu (rovnako ako mnohých ďalších citrusov) je polyembryonálne spermie, kedy z jedného semena môže vyklíčiť niekoľko rastliniek. Jedno embryo vzniká splynutím Samca so samičou pohlavnou bunkou, ostatné mbryá sú nucelárneho pôvodu, čo znamená, že vznikajú pohlavnou cestou z osobitného pletiva majú teda rovnaký genetický základ, ako materská rastlina.
Cédrát má veľký význam pri oslave židovského sviatku Sukot (Sukkoth) sláveného na oslavu putovania pri úteku z egyptského otroctva. Pred týmto sviatkom kupujú Židia céder odrody etrog (Etrogh), desať musia byť nepokrčené, správneho kónického tvaru, pekný na pohľad a s perfektnom vrcholom, teda "Kóšer", najlepší je, ak má neodpadnutú časť kvetu - piestik nesúci bliznu ktorá zostala zrastené s kôrou plodu, potom sa céder ukladá  do špeciálne vystlanej škatuľky.

Na liečebné účely sa užívajú semená, dužina, kôra, listy s kvety rastliny. Vyrábajú sa šťavy, odvary, nálevy, zábaly iné liečebné preparáty s použitím na: prekyslený žalúdok, bronchitídu, choroby dýchacích ciest, Vysoký obsah cholesterolu, stres, hypertenziu, úzkosť, napätie, kŕče, bolesti hlavy, nespavosť, nádory v zažívacom trakte. Llieči pečeň, zápchu, diabetes, krvácanie z nosa ďasien tiež má tonizujúci protihorúčkový, protidáviaci antiskorbutický účinok.



http://www.yearofthedurian.com/2014/04/durio-macrantha-durian-for-disbelievers.html#.VZXt1ezbiDr
http://junglemikey.blogspot.sk/2013/12/a-market-near-sarawak-kalimantan-border.html
https://backtowalking.wordpress.com/2012/03/07/walking-in-palm-springs
http://database.prota.org/PROTAhtml/Vigna%20unguiculata_En.htm
http://listovative.com/top-15-health-benefits-and-uses-of-rambutan
http://leekeeteck.blogspot.sk/2008_11_01_archive.html
http://agrometrix.blogspot.sk/2011_03_30_archive.html
http://www.montosogardens.com/durio_zibethinus.htm
https://cs.wikipedia.org/wiki/Romanesco_(zelenina)
https://en.wikipedia.org/wiki/Lansium_parasiticum
https://en.wikipedia.org/wiki/Lansium_parasiticum
http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17420867
http://zelovoc.nazdravie.sk/sk/ovocie/kiwano/93
http://www.exoflora.sk/ovocie/granatove-jablko
https://en.wikipedia.org/wiki/Mauritia_flexuosa
https://es.wikipedia.org/wiki/Lacerta_viridis
http://www.tea-centrum.sk/cla01_ruka.htm
https://en.wikipedia.org/wiki/Theobroma
https://sk.wikipedia.org/wiki/Karambola
https://sk.wikipedia.org/wiki/Chlebovník
https://en.wikipedia.org/wiki/Hedylidae
https://en.wikipedia.org/wiki/Jackfruit
https://en.wikipedia.org/wiki/Cupuaçu
http://climbers.lsa.umich.edu/?p=117
https://cs.wikipedia.org/wiki/Cedrát
Cucumis metuliferus (rohatý melón)
http://www.rambutan.com
http://butterflypix.com
https://en.wikipedia.org/wiki/Vigna_unguiculata_subsp._sesquipedalis
http://data.bishopmuseum.org/ethnobotanydb/ethnobotany.php?b=d&ID=hala
http://www.hobievimiz.com/genel-kultur/hawaai-hala-agaci-hala-aka-puhala-meyvesi-t8218.0.html
http://www.ireceptar.cz/zahrada/okrasna-zahrada/psi-vino-prisavnik-a-loubinec-mnoho-tvari-krasnych-popinavek

3.7.2015 Slovakia Cezmín