wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti



Ročné obdobia

Prvým kalendárnym jarným dňom je 21. marec.

Jar je ročné obdobie, s ktorým sú v našich zemepisných šírkach spájané nádherné asociácie znovuzrodenia, obnovy, rastu, ale aj osviežujúcej zelene, snežienok, vône fialiek, nádhery kvitnúcich krókusov, lásky, sviatku Jarnej rovnodennosti u starých Slovanov a po novom Veľkej noci, aj preto je často jar označovaná za najkrajšie ročné obdobie.

Čo všetko si predstavíme pri slove jar?
Pre niekoho je jar najkrajším ročným obdobím, časom kedy sa príroda oblečie do jasnej zelene, jarného šatu. Pre iného je začiatok jari spojený s pojmom jarná únava, teda pocitom fyzického a psychického vyčerpania. Ďalší si pod jarou predstaví rozkvitnuté stromy s obdobím lásky a vzájomnej príťažlivosti (Máj, lásky čas). Pre katolíkov je jar obdobím najväčšieho sviatku, Zmŕtvychstania Ježiša Krista, Veľkej Noci. Kúpačom a šibačom sa možno vybaví veselý a šibalský Veľkonočný pondelok. Starší si možno spomenú na pražskú jar, kedy nastal obrodný proces demokratizácie v Československu zastavený vpádom vojsk Varšavskej zmluvy atď. atď. Každý si pod jarou môže predstaviť niečo iné, ale málokoho z nás nechá jar chladným k tak príjemnej zmene, akou jarný ožívajúci čas prírody okolo nás je.

 

Vítanie jari u nás bolo spojené so zvykom vynášania a pálenia Moreny s vhodením Moreny do miestneho potoka. Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, ktorá vynesením/upálením symbolicky stratila svoju mo a na jej miesto prišla Vesna. Vesna – bohyňa jari, mladosti a života zaháňala Morenu a prinášala oživenie zmrznutej prírody a oživovala všadeprítomnú zeleň. Bola jej zasvätená breza. Informácie o nej sa zachovali len v ľudovom ústnom podaní a aj o tom sa nedá povedať, že ide s istotou o pôvodnú bohyňu a či sa naozaj volala Vesna.

Morena

 
Veľmi sa mi páči česká rýmovaná rozprávka "o Zime a Vesne"

Rýmovaná rozprávka

Zima a Vesna

1 Pod chmurné oblohy
větrnými krovy
vystavěl kouzelník
palác démantový.

Třpytivým sloupením
ozdobil v něm sály,
spěchal vše oslonit
na blízko a v dáli.

Pravil si: „Pokořím
slávou svojí Vesnu,
anebo překonán
s výše trůnu klesnu!“

A hned si nahradil
zpevnou droboť ptačí:
do znaku nad vchodem
vtesal křídla dračí.

Na místo blaživé
jarních květů vůně
ambry si nalovil
v pěnách mořské tůně.

Na oknech ze stříbra
květy se mu stkvěly,
na cestě do zámku
drobné hvězdy chvěly.

Lesk lily měňavý
na daleké míle
po cestě jako prach
labutečky bílé.

Čarovně zámek plál
jako září luny,
ve stěnách hrály mu
bouřně tajné struny.

Mistrovsky dařil se
palác bělem stkvoucí,
kouzelník vtělil v něm
vši svou touhu žhoucí.

Vesel si ruce mnul,
usmíval se milo,
jak vložil v kamení,
o čem se mu snilo.

Sám sebou opojen
dívá se a dívá:
Vesnu jen vynajíť
a ji soudiť zbývá.

Slýchával o Vesně
čarami jak hrá si,
a její bydliště
zvali vzorem krásy.

Slýchával o panně
v dáli na ostrohu,
předoucí zlatou niť
na vřetánku z hlohu.

Spěchal jí vyhledat,
a jak byl by ptákem
vydal se na cestu
nesen severákem.

Ve větru vlas mu vál,
letěl divým spěchem,
vše pod ním ukřehlo,
oč zavadil dechem.

Vše před ním uvadlo,
oč zavadil okem,
země se otřásla
každým jeho krokem.

Autorka:
Bohumila Klimšová

2 Zlatou zář uviděl,
z temen hor se lila,
ráz a ráz v temnotu
přede ním se skryla.

„Hoj,“ žasnul zimy pán,
„takto-li se tratí
přede mým příchodem
pableskové zlatí?“

Zasmušil obrví,
uvolnil krok chvíli
a se skryl v roklinách
s utajenou pílí.

Za horou devátou
stanul v boku skály:
zahnať se Vesnu bál,
hleděl na ni z dáli.

Růže se klonily
k tváři Vesny smavě,
skromně se třpytily
sedmikrásky v hlavě.

Z lehounkých záhybů
květované řízy
vláčela hebký len,
předouc zlatou přízi.

Postanul kouzelník
v těžkém černém hávě,
pomyslil, zahučel:
„Cože, sedí v trávě?“

A zřel, jak kalina
tulí se jí k boku,
líbezné pomněnky
jak jí kvetou v oku.


Ptáky zřel laškovně
na ni větví kývať,
Vesna svou písničkou
učila je zpívať.

Kouzelník zarazí
patře na tu děvu:
co jemných půvabů
září v jejím zjevu!

Ve srdci zatvrdlém
žas a závisť cítí:
co vábné čerstvoty
stkví se v lučním kvítí?

Co sladkých rozkoší
tajemně se skrývá
v prostinké písničce
jak ji Vesna zpívá?

Živý květ ovíjí
lesknoucí vod tůni,
Vesna si usedla
ve violek vůni.


Vše se k ní tlačilo
po pažitě v břehu,
bystřiny snášely
z lučin rajskou něhu,

včeličky bzučely,
motýli se hřáli,
beránci pásli se,
drobné děti smály.

Popošel kouzelník,
v duchu povídá si:
„Hoj, zdali nevidím
očima vzor krásy?“

3 „A přec to pažit jen?“
sporně hlavou kroutí,
že se mu se šíje
bílé vlasy hroutí.

A co jej do srdce
nejživěji kleplo:
nemá on takové
na svém zámku teplo!

Nechápal, nevěřil,
co se s ním tu dálo,
údy se rozchvěly,
u srdce mu tálo.

Dvé vlažných krůpějí
s očí se mu svezlo,
s dojetím podával
Vesně krásy žezlo.

„Chtěl jsem tě překonať,
prohrál marnou sázku,“
děl, „můj lesk nestojí
za tvou sedmikrásku!“

U tebe travina
s violenkou spiata
vábí víc nežli hrad
z démantův a zlata.

Nad ambru, nad jantar
voní tvoje kvítí,
umírám, vida tě —
nemohu dél žíti!

Však jsem víc uviděl,
než kdy srdce tuší —“
klesnul k ní do trávy,
rozloučil se s duši.

A Vesna korunku
nad hlavou mu spletla
z viol a sedmikrás,
zlatých nitek světla.

Dvě jasné pomněnky
jak dvě očka v boučí
na mýti rozkvetlé
přivila k nim roučí.

Skropila perlami
čisté ranní rosy,
ke zpěvu pozvala
pěnice a kosy.

S jásavým hlaholem
pěli v šeři klonů
písně jak zvonečky
tisícerých tonů.

Pěli mu nad hrobem,
co jim srdce pělo,
v každém jich zapění
plesání se chvělo.

„Umřel nám zimy král,
síla jeho tříští;
Vesno, v tvých kadeřích
koruna se blýští.

Něhou ty kraluješ,
sypeš na nás kvítí,
že stačíš okrášliť
každé živobytí.

Žij, Vesno spanilá,
svět tě v lásce slaví,
do růží rozkvítej,
zůstaň u nás v zdraví!“

Vesna se usmívá,
Vesna k nim se kloní,
voní květ v lučině,
v klonech ptáci zvoní.



Obetiny staroslovanskej bohyni

 

Príčina ročných období
Príčina striedania ročných období je fakt, že zemská os nie je kolmá na rovinu svojej obežnej dráhy, ale je od kolmice na túto rovinu odchýlená stále rovnakým smerom o 23,5°, čo spôsobuje, že sa počas roka na danom mieste Zeme stále mení uhol dopadu a intenzita slnečných lúčov. Na pologuli, ktorá je naklonená smerom k Slnku je leto – dlhšie a teplejšie dni, na odklonenej pologuli je zima – kratšie a chladnejšie dni.
Situácia je ale v skutočnosti o čosi komplikovanejšia: Jednotlivé ročné obdobia by podľa vyššie uvedeného opisu museli vrcholiť počas rovnodenností a slnovratov (teda jar počas jarnej rovnodennosti, leto počas letného slnovratu, jeseň počas jesennej rovnodennosti a zima počas zimného slnovratu), pretože v týchto bodoch sa daná pologuľa Zeme nachádza v extrémnych štyroch polohách k Slnku (v lete je najnaklonenejšia k Slnku, v zime najodklonenejšia od Slnka a na jar a jeseň "najmiernejšie" odklonená). V skutočnosti však jednotlivé ročné obdobia vrcholia až po jednotlivých rovnodennostiach/slnovratoch, pretože Zem (najmä vďaka oceánom) má istú termickú zotrvačnosť, ktorá spôsobuje oneskorenie nástupu globálnej zmeny teploty počas roka (spravidla o mesiac či dva mesiace, miestami aj oveľa viac) po príslušnej zmene polohy Zeme voči Slnku.
Skutočnosť, že dráha Zeme okolo Slnka nie je presná kružnica ale skôr elipsa, sa niekedy mylne považuje za príčinu vzniku ročných období. Táto skutočnosť však v skutočnosti striedanie ročných období nespôsobuje, spôsobuje iba to, že počas zimy na južnej pologuli sú tvrdšie a zimy na severnej pologuli sú miernejšie než by boli, keby zemská dráha bola kruhová. Je to dané tým, že počas zimy na severnej pologuli (teda leta na južnej pologuli) je Zem k Slnku najbližšie a počas zimy na južnej pologuli (teda leta na severnej pologuli) je Zem od Slnka najďalej.
Astronomicky začína jarnou rovnodennosťou (okolo 20. marca na Severnej pologuli a 23. septembra na Južnej pologuli), a končí letným slnovratom (okolo 21. júna na Severnej pologuli a 21. decembra na Južnej pologuli). V meteorológii sa podľa konvencie počíta ako celé mesiace marec, apríl a máj na Severnej pologuli a september, október a november na Južnej pologuli.
Rozlišuje sa:
marcová rovnodennosť alebo jarná rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 20. marca a septembrová rovnodennosť alebo jesenná rovnodennosť, ktorá nastáva okolo 23. septembra.
Dňom marcovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar, na južnej pologuli jeseň. Dňom septembrovej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jeseň, na južnej pologuli jar. Termín "jarná" resp. "jesenná" rovnodennosť síce prísne vzaté platí len pre severnú pologuľu, ale v astronómii sa tradične používa aj pre južnú.
Bod ekliptiky, v ktorom sa nachádza Slnko v okamihu rovnodennosti, sa nazýva bod rovnodennosti (ekvinokciálny bod), t.j. buď jarný bod alebo jesenný bod.

Globálne otepľovanie

Vplyvom globálneho otepľovania majú procesy prebiehajúce v atmosfére k dispozícii viac energie a tak sú prejavy počasia nápadnejšie. Dôsledkom je, že dominantné meteorologické prvky pri príslušnom type počasia dosahujú krajnejšie a extrémnejšie hodnoty ako v minulosti. Takže, ak prší, tak poriadne, a keď
svieti slnko, tak slnečný svit menej ruší oblačnosť, takže páli takisto poriadne.

Štyri ročné obdobia


RNDr. Pavel Faško, CSc.

Narodil sa v Trnave, detstvo prežil v Dolných Salibách. Pri úvahách o budúcom povolaní na Gymnáziu v Galante dlho váhal medzi lokomotívami a meteorológiou. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Masarykovej univerzity v Brne, špecializáciu na klimatológiu a hydrológiu. Od roku 1983 pracuje v Slovenskom hydrometeorologickom ústave v Bratislave, kde sa v rámci klimatológie sústreďuje na analýzu charakteristík atmosférických zrážok a snehovej pokrývky.

Odpovedá RNDr. Pavel Faško, CSc.

 

Ako sa mení klíma na Slovensku, budeme mať stále štyri ročné obdobia alebo také naše obdobia sucha a dažďa?
Ľudia si už všimli, že štyri ročné obdobia nemajú veľkú šancu uplatniť sa. Nevyváženosť je väčšia ako bývala v minulosti. Ročný režim teploty vzduchu a iných meteorologických prvkov je narušený. Preto máme niekedy pocit, že oblečenie na jar a jeseň už ani veľmi nevyužívame. Smerujeme k tomu, že sa tu bude prejavovať niečo, ako by boli dve hlavné ročné obdobia. Nehovorím, že nebudú štyri, ale prechodné obdobia nebudú také nápadné ako to letné a zimné.
Aké budú letá??
Myslím, že budú ako tohtoročné leto. Na začiatku bolo veľa zrážok, ale aj veľmi horúce obdobie, v júni bola jedna z historicky najväčších povodní na Dunaji.
Potom prišiel júl a august, keď prestalo pršať, svietilo slnko a bolo teplo. V lete sa teda budeme pasovať so suchými obdobiami. Občas padne veľmi veľa zrážok, ale nebude to trvať dlho. Aj toto leto bolo niekoľko silných búrok a za krátky čas spadlo veľa zrážok. A tým, že je tak teplo, tak je aj veľký výpar, a preto môže byť zem vyprahnutá. Aj ľudia už cítia, že prevažujú letá, ktoré sú slnečné a že je teplejšie.
Ako za posledné roky stúpli priemerné teploty?
Dlhodobé teplotné charakteristiky sa počítajú pre 30-ročné obdobia. Normálne by malo byť, že keď sa vypočíta priemer ročnej teploty vzduchu v nejakej lokalite a urobí sa to o 30 rokov, tak rozdiel by mal byť jedna-dve desatiny stupňa Celzia. Ak porovnáme roky 1951–1980 a 1981–2010, tak je rozdiel priemernej
ročnej teploty jeden stupeň. A to je veľmi veľa. Nemáme s tým skúsenosti v celom období, odkedy existujú meteorologické merania. V Európe sa pritom tieto merania začali už v 16. – 17. storočí.
Na aké ďalšie zmeny by sa ľudia mali pripraviť?
V budúcnosti sa budeme zrejme stretávať s tým, že ľudia sa budú viac sťažovať na počasie. Ľudia sú čoraz menej otužilí. Žijeme väčšinou v interiéroch, preto ľuďom tak prekáža, keď sa teplota v priebehu niekoľkých dní výrazne zmení. Jeden deň je 35 stupňov a o dva dni 15. A bohužiaľ, smeruje to k tomu, že tie výkyvy budú také nápadné.
Budú nás moriť horúčavy?
V budúcich desaťročiach sa predpokladá, že oblasť Bratislavy a Viedne bude patriť medzi tie regióny v Európe, kde bude najväčší prírastok počtu tropických nocí. Sme vo vnútrozemí, nie je tu more a zároveň je to oblasť, kde sú veľké mestské aglomerácie a málo lesov. Klimatizácia bude zrejme považovaná za menšie zlo v záujme toho, aby sa človek v noci zregeneroval a vyspal. Inde na Slovensku problém tropických nocí nie je taký výrazný. Problém v Bratislave je aj v tom, že sa stále zahusťuje, stále sa tu stavia, pribúdajú betónové plochy a domy. Architekti a urbanisti by preto mali myslieť na to, že ľudia nechcú len bývať, ale v tých domoch aj prežiť.

Je dobré, že sa vytvárajú záplavové mapy. Ľudia, ktorí idú stavať dom, by si mali zistiť, aká je tam hladina podzemnej vody, ako blízko je k vodnému toku, ako často sa tam vyskytuje povodeň. Mali by poznať hydrologické podmienky, ktoré tam sú a až potom by sa mali rozhodnúť, či tam dom postavia. A pri stavbe by mali rátať s tým, že aj bezbariérový dom by mal mať isté zvýšené základy, aby v prípade veľkej vody netiekla rovno dovnútra. Aj pri stavbe strechy treba dodržiavať normy. Ak sa nedodržia a príde silný vietor, strechu poškodí napriek tomu, že je nová. Určite budeme mať v budúcnosti problém s povodňami. A to aj napriek tomu, že poľnohospodári budú musieť v lete zavlažovať. Povodne bleskového charakteru budú u nás pribúdať. Viac si prečítajte TU!

Poslovia jari v našej záhradke

Tvorivosť domácich kutilov

Dedinská zrchitektúra

Na lúke

 

Poslovia jari v našej záhradke

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Šišky

Jarný pozdrav od Edyho...

 

 

 

 

 

 

 

V letnom čase zeleň a kvety okolo domu...

Dekorácia kvetov na starom bicykli...

Záhradný vodopád zo starých krhiel...

Fantázii sa medze nekladú...

Nežná krása horských, lesných a poľných rastlín....

Na dedine doma a v zahraničí...

Vitaj, jar!

Moja štvornohá spoločníčka Mica, keď sa rozšantí zhadzuje veci zo stola...

Takto robí poriadky...jeden dopis si nechala, lebo správne šušťal...

Mikinka radšej zaliezla do postele a robila chŕ, chŕ...


Takto spí Edyho štvornohý kamarát....

A na miesto Mikinky zaliezla do postele Mica...



Narodeninové kytice

Za dva dni sa puky šípových ruží rozvinuli...







Zima


 

4.11.2014 Slovakia Cezmín