wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Ray•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

Väznice u nás a vo svete

Ako iste vieme, ani jedna väznica sveta určite nie je žiadnym vysnívaným dovolenkovým rajom, ale v rôznych kútoch sveta existujú aj také väznice, žaláre, "basy", v ktorých zostať znamená takmer zaručene smrť.  Stačilo mi, že som raz do roka cestovala za svojim otcom do mučiarne "Jachymovského pekla..." päťdesiatych rokov a nemohla mu podať ani ruku spoza prepážky z plexiskla, kde sme museli stáť a on sedel za stolom s rukami na stole a s ozbrojeným strážcom za chrbtom, akoby bol vrahom. Nikdy nezabudnem na slová mamky, keď mi opakovane prízvukovala, aby som sa vo väznici od nej ani nepohla, lebo ma zastrelia, ak pôjdem tam, kde komunisti zakazujú chodiť. Tisíce nevinných a politických väzňov je aj dnes vo väzniciach sveta... Pozrite si a prečítajte, aby ste spoznali, ako to chodí tam, kde by ste nechceli byť ani pár minút, nieto ešte dlhé roky či celoživotne.

Alcatraz USA

Alcatraz federálna väznica alebo Spojené štáty americké väznice, Alcatraz Island (často len ako Alcatraz) na ostrove Alcatraz, 2,01 km od pobrežia San Francisco, Kalifornia, USA, ktorý operoval v rokoch 1934-1963. Americká armáda užívala ostrov Alcatraz viac ako 80 rokov (1850 - 1933).  Hlavná väzenská budova bola postavená v roku 1910-1912 vo svojej dobe pre armádu Spojených štátov ako vojenská väznica; Alcatraz bol pozemok citadely od r.1860. Na Spojené štáty disciplinárne kasárne, Pacific, Alcatraz bol získaný ministerstvom spravodlivosti 12. októbra 1933 a ostrov sa stal väzením Federálneho úradu väzníc v auguste 1934 potom, čo boli budovy modernizované, aby spĺňali požiadavky so zvýšenou ostrahou prvotriedne. Vzhľadom k tejto vysokej bezpečnosti a umiestneniu Alcatrazu v chladných vodách a silných prúdoch San Francisco Bay, prevádzkovatelia väzenia Alcatraz verili že je najsilnejším väzením Ameriky.


Ruina budovy a majáku na Alkatraze

Väznica bola postavená v dobe, kedy bola považovaná za vrchol bezpečného väzenia a chránenia obyvateľov od vyvrheľov spoločnosti, lebo sa tu nachádzalo veľa notoricky známych zločincov. Najstrašnejším a smrtiacim rysom tohto väzenia bolo, že väzni tu mali mať svoj zadok usadený vo väzenských celách, samotkách. Nemali dokonca ani jedinú šancu vidieť okolitý svet.
V Alcatraz sídlili niektorí z 1.576 amerických najbezcitnejších zločincov, vrátane Al Caponeho, Robert Franklin Stroud ("Birdman of Alcatraz"), George "Machine Gun" Kelly, Bumpy Johnson, Rafael Miranda, Mickey Cohen, Arthur R. "Doc" Barker, James "Whitey" Bulger a Alvin "Creepy" Karpiš (ktorý sedel viac času na Alcatraze, než akýkoľvek iný väzeň). Alkatraz je tiež bývaním pre predsedníctvo väzníc zamestnancov a ich rodiny. Celkom 36 väzňov z 14 pokusov o útek v priebehu 29 rokov existencie väznice, z ktorých najvýznamnejšie boli násilný únikový pokus 1946 známy ako "Bitka Alcatraz" a pravdepodobne úspešný" Útek z Alcatrazu "tým, že frank Morris, John Anglin a Clarence Anglin v júni 1962 vymysleli jeden z najzložitejších únikov vôbec. Alcatraz bol uzatvorený 21. marca 1963.
Bývalá väznica je teraz verejné múzeum, ktoré prevádzkuje National Park Service 's Golden Gate národná rekreačná plocha a zle erodujúce budovy bývalej väznice boli predmetom reštaurátorských prác v poslednej dobe a tak sú udržiavané.

Väznica ADX Florence – Severná Amerika

Väznica je projektovaná špeciálne tak, aby útok zvonku, rovnako ako útek boli úplne nemožné. Preto sú tu držaní aj väzni, ktorí sa o útek pokúšali v iných väzniciach a zabili alebo zranili pri tom strážcu. Cely vyzerajú, akoby boli navrhnuté pre Hannibala Lectera z "Mlčania jahniat". Všetky zariadenia, vrátane postele či stolíka, sú z betónu. Väzni nemajú možnosť nábytok rozobrať a použiť jeho časti - ani kovové, ani nekovové. Každá cela má vlastnú predsieň v ktorej je väzeň spútaný, kedykoľvek má byť niekam prepravovaný. Pri tejto manipulácii je predsieň pevne uzavretá zvonku. Každá cela je len pre jedného väzňa. Trest sa vlastne zhoršuje neustálou samotkou. Štyridsať percent väzňov trávi v cele dvadsaťdva hodín denne. Ďalších tridsaťtri percent najťažších zločincov neopúšťa celu dokonca dvadsaťtri hodín denne. Vychádzajú von len na hodinu k povinným cvikom. Aj vtedy zostávajú sami. V posilňovniach, ktoré majú rovnako dokonalú bezpečnostnú ochranu ako cely, cvičí každý zvlášť. Je to jedno z mála väzení, kde väzeň nemusí mať strach, že bude znásilnený alebo zbitý spoluväzňami. Akýkoľvek vzájomný kontakt je úplne vylúčený.

ADX Florence
Hlavná trojuholníková budova ADX je plná uhlov, zahnutých chodieb, slepých chodieb a prekážok. Umelo sa tak vytvorilo bludisko, v ktorom nájdu cestu len zasvätení. Ku vchodu do budovy, umiestnenému pod zemou, vedie prísne strážený tunel. Cely nemajú okná, svetlo preniká úzkou štrbinou. Pre väzňov je nemožné zistiť, v ktorej časti budovy sa nachádzajú, pretože majú výhľad iba na úzky pruh oblohy. Komplikuje to akékoľvek plány na útek alebo záchranu zvonka a súčasne to ADX bezpečne radí na popredné miesto najtvrdších väzníc na svete, ktoré ľudí doháňa k šialenstvu. Podľa slov Raymonda Kuca Levaseeura, ktorý bol odsúdený na trest väzenia na štyridsaťpäť rokov za sériu bombových atentátov a umiestnili ho práve v ADX, je to niečo podobné, ako by ste sa na dlhé roky zavreli v malej kúpeľni. Niektorí zástancovia ľudských práv protestujú, že ide o nehumánne zariadení, ktoré doslova vymaže človeku všetky zmysly, avšak zatiaľ sa osvedčuje ako veľmi bezpečné a nedobytné väzenie (Dodávam, aj spravodlivý trest za bombové atentáty na nevinných ľudí!!!).

Najťažší zločinci
Nikto z väzňov netuší, kto ďalší sa v tejto väznici nachádza, čo tiež prispieva k bezpečnosti, aj keď mená slávnych zločincov sa občas na verejnosť dostanú. Je tu Ted Kaczynski, či Ramzi Jusuf, ktorý stál v pozadí bombového atentátu na Svetové obchodné centrum. Trest si tu odpykáva aj vodcu newyorského zločineckého gangu "Latin Kings" Luis Felipe, ktorý bol usvedčený, že počas svojho pobytu v štátnej väznici objednal šesť vrážd. Až ADX ho úplne zlomilo. Samotu nemôže vydržať, máva záchvaty triašky a plaču. Podľa oznámenia lekára mu nepomáha ani Prozac. Píše listy v snahe nadviazať akýkoľvek kontakt. Do ADX nikto okrem právnikov nesmie. Žiadne návštevy nie sú povolené. Za väzňami sa definitívne zatvára svet.

Duchovný otec
Toto unikátne zariadenie sa zrodilo v hlave Normana Carlsona, ktorý bol až do roku 1987 riaditeľom federálneho "Byra pre väznice". Podľa neho je ADX prirodzenou reakciou na vlnu násilia a útekov z amerických väzníc v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, ktorým padli za obeť desiatky životov. Len vo federálnej väznici v Marion v štáte Illinois sa počas osemnástich rokov vzájomne zabilo dvadsať väzňov a 22. októbra 1983 boli dvaja dozorcovia ubodaní k smrti. Vtedy prešlo celé väzenie na systém, ktorý sa dnes praktizuje v ADX: dvadsaťtri hodín denne trávili väzni v celách. Podobný systém samotiek a prakticky celodenného pobytu v cele sa teraz zavádza vo väzniciach jednotlivých amerických štátov.

Bojovníci za ľudské práva protestujú a tvrdia, že ide o krutý a nezvyčajný trest, ktorý je v rozpore s ľudskými právami a americkou ústavou. Väzni bývali za prehrešky vždy trestaní samotkou, ale je rozdiel udeliť takýto trest na pätnásť dní, alebo na pätnásť rokov. Federálny súd tento typ väzenia schválil, čo znamená, že ADX a podobné väzenské zariadenia zostanú. Podľa architekta Johna Questa, ktorý z tehál a betónu postavenú budovu ADX navrhoval, je nový Alcatraz dokladom, že aj také inštitúcie môžu vyzerať pekne, až krásne. Prinajmenšom pri pohľade zvonku.

Túto americkú väznicu môžeme charakterizovať ako nástupcu slávneho Alcatrazu. Rovnako ako v ňom, aj v ADX prebývajú masoví vrahovia, atentátnici, teroristi či mafiáni. Je to akýsi vyšší level pre tých najneprispôsobivejších väzňov, pretože sa v tejto väznici ocitajú, ak ich nevedeli zvládnuť v predchádzajúcom nápravnom zariadení, pretože napríklad zabili spoluväzňa alebo opakovane napádali strážcov.
V ADX sú takíto väzni doslova lahôdkou pre ich premyslený väzenský systém, ktorý spočíva v postupnej psychickej a sociálnej deprivácii, ktorá zlomí každého. Majú absolútny zákaz návštev, nemožnosť komunikácie s ostatnými väzňami, povolenie komunikácie iba s dozorcami, ktorých vidia denne iba dvakrát na pár minút.

Zariadenie s vyčerpávajúcim názvom The United States Penitentiary Administrative Maximum Facility nazývajú v biznise jednoducho ADX. Vzniklo, aby zaplátalo dieru po slávnom Alcatraze a rovnako ako z neho ani z ADX nemá nikto šancu uniknúť, ba čo viac, jeho obyvatelia veľmi pravdepodobne život na slobode už nikdy neochutnajú. Prečo je to tu také hrozné? V prvom rade preto, že do tejto väznice putuje zločinecký „créme de la créme“, ktorý sa podarilo americkému systému zachytiť. Najhorší atentátnici, masoví vrahovia, mafiáni, teroristi a podobné "zlatíčka". ADX slúži ako zberné stredisko pre najťažších zločincov, ktorí žiadnu ďalšiu šancu nedostanú. Väzňov sem často posielajú aj na „prevýchovu“, ak ich nedokázali zvládnuť v predchádzajúcom zariadení. Napríklad keď zabili spoluväzňa alebo opakovane napádali strážcov a ostatných väzňov. V ADX si už poradia s každým. Idú na to premysleným systémom postupnej psychickej a sociálnej deprivácie a ešte sa nestalo, že by niekoho nezlomili. Nijaké návštevy rodiny alebo pokec s ostatnými väzňami sa tu nekonajú, odsúdení môžu komunikovať iba so strážcami, ktorých vidia tak 2 – 3 razy za deň. Z cely sa von dostanú na hodinu denne a aj to ich zavedú na cvičenie do inej cely, ináč sa všetko odohráva v miestnosti o veľkosti 2 x 3,5 metra, kde je z betónu vyrobená dokonca aj posteľ. O slobode môžu nostalgicky snívať pomocou okienka, ktoré má rozmery 10 x 10 cm a je strategicky umiestnené tak, aby videli iba oblohu, a tým pádom nemohli zistiť, v akej časti budovy sa nachádzajú. Hrubé železobetónové steny neprepúšťajú nijaký zvuk a zabraňujú akejkoľvek komunikácii medzi odsúdenými. Vedenie ide až do takých krajností, že limituje množstvo denného aj umelého svetla, ktoré sa do cely dostáva. Istý väzeň to opísal veľmi výstižne: Udržiavajú vás na pokraji šialenstva. Izolácia je tu dovedená do dokonalosti. Ľudia si neuvedomujú, akú cenu má ľudský kontakt, kým ho úplne nestratia.“

- Nuž, milí zlatí, na to si mal myslieť skôr.

Nairobi Prison - Afrika - Keňa

Z iného súdka je táto Keňská väznica. Skúste si predstaviť tú najhoršiu väznicu, akú si len viete predstaviť, vynásobte to desiatimi a možno sa priblížite k tomu, čo môžu zažiť väzni v tomto africkom žalári.
Prvým problémom je, že väznica bola pôvodne určená pre maximálne 800 väzňov. Viete, koľko sa ich tam tlačí dnes? Vyše 7 000! Takže smrad, ktorý sa tam šíri z ľudského potu a absolútne nefunkčnej kanalizácie je neuveriteľný. Choroby sa tam šíria priam raketovou rýchlosťou a väzni zomierajú takmer na všetko. Napríklad aj na hnačku. Jeden matrac si strieda aj tridsať ľudí, takže mnohí spia priamo na betónovej podlahe. Dostať sa z tejto basy na slobodu zdravý, je vlastne nemožné.

Nefunguje kanalizácia, neexistuje žiadna karanténa pre chorých, hygienické štandardy predstavujú nedosiahnuteľnú utópiu a tak sa nákazy šíria rýchlosťou blesku. Medicínska starostlivosť funguje naozaj iba vo výnimočných prípadoch. Väčšinou je to tak, že kto ochorie, má smolu. Buď to rozchodí, alebo sa jeho problém navždy vyrieši. Množstvo väzňov pritom ani nebolo právoplatne odsúdených. Nemajú ani poňatia, kedy a či vôbec budú prepustení, keďže súdny systém v Keni je podobne výkonný ako ten väzenský. Suma sumárum – ak sa niekomu podarí dostať sa odtiaľto živý a nebodaj aj zdravý, musel v minulých životoch sekať mimoriadnu dobrotu.

Väznica Drapchi Lhasa (Tibet)

Najväčšie väzenie Tibetu. Dabži väzenie alebo Lhasa väznica No. 1, bola pôvodne postavená pre vojenské posádky, ale bola prestavaná ako väzenie po tibetskom povstaní v roku 1959, jednotka väzenia bola oficiálne otvorená v roku 1965. V súčasnej dobe slúži na držanie politických väzňov v rozmedzí od dospievajúcich detí po najstarších ľudí. Je to jedna z najobávanejších väzení v Tibete. Človek môže byť uväznený za účasť v akomkoľvek type protestu. Aj keď väzni prežijú bitie a dokončia svoj trest, môžu byť ľahko zatknutý nanovo a následne uväznení, čím musia čeliť dlhšiemu bitiu a týraniu. Trinásť mníšiek bolo poslaných do Dabži v roku 1994 pre svoje protesty proti čínskej nadvláde v Lhase a 100 žien politických väzňov, ktorí žili v Dabži na okraji spoločnosti držali na protest hladovku proti ich uväzneniu. Po týždni, dozorcovia sa rozhodli poľaviť v brutalite zo strachu, že smrť týchto žien by priniesla negatívnu globálnu pozornosť na väzenie.

Väznica Hoa Lò - Vietnam

Vietnamská väznica tiež nie je žiadne terno. Spočiatku v nej mučili a popravovali vietnamských bojovníkov za nezávislosť. Počas vojny vo Vietname v nej väznili zajatcov, hlavne amerických pilotov, ktorých mučili rôznymi nevyberanými spôsobmi. Podmienky vo väznici a jedlo nezodpovedalo ženevskej konvencii. V súčasnosti je na spomínanom mieste múzeum.

Carandiru Penitentiary Brazília

Ešte šťastie, že v roku 2002 začal proces zatvárania tejto Brazílskej väznice, pretože toľko obetí, koľko si vyžiadala, nezaznamenala snáď žiadna iná. Všetko vyvrcholilo v deväťdesiatych rokoch 20.storočia, keď sa väzni vzbúrili neľudským podmienkam. Dozorcovia však dostali povel každého odstreliť, dokonca aj tých, ktorí sa vzdali a ukryli sa vo svojich celách. Predstavte si, že pri rušení väznice zistili, že viac ako 1 500 väzňov bolo HIV pozitívnych, pričom pri nástupe do väznice boli zdraví.

Mírov - Česko - Stredná Európa

Do zoznamu TOP väzníc sme zaradili aj preslávenú českú väznicu. Určite nie kvôli podmienkam, ktoré by boli porovnateľné s väznicou africkou, ale aj Mírov má svoje pikošky. Preslávil ju väzeň Kajínek, ktorému sa z nej podarilo ujsť cez prepílené mreže pomocou zviazanej posteľnej bielizne.
V Mírove sedia najnebezpečnejší trestanci z celej ČR, pričom Mírov bol známy aj za socializmu, lebo v ňom väznili politických väzňov, s ktorými zaobchádzali krutejšie ako s vrahmi. Sadisticky ich mučili, odopierali im lieky a robili všetko preto, aby ich zbavili života.

 Väznica Mírov na hrade Mírov v ČR

 

Väznica Mírov je väznica umiestnená na bývalom stredovekom hrade v obci Mírov (okres Šumperk). Ide o väznicu so zvýšenou ostrahou, ktorá má okrem iného oddelenia pre doživotne odsúdených, v ktorom sú väznení najnebezpečnejší väzni Českej republiky.
Jeho asi najslávnejším väzňom je Jiří Kajínek, jednak pre nejasnosti vo svojom procese, jednak (a najmä) kvôli tomu, že v roku 2000 z Mírova utiekol a bol chytený až po niekoľkých týždňoch. Kajínek bol zrejme jediným väzňom, ktorému sa podarilo z väznice utiecť. Spolu s ním mal utiecť aj ďalší doživotne odsúdený vrah Martin Vlasák, ten sa však zľakol streľby a vrátil sa do cely.
Za protektorátu Čechy a Morava tu boli väznení niektorí odbojári. Za komunistického režimu bola mírovska väznica považovaná za jedno z najkrutejších väzení pre politických väzňov, s ktorými tu bolo zaobchádzané horšie ako s najťažšími zločincami. Bežné bolo odopieranie kontaktu s rodinou, odopieranie liečby a liekov a kruté mučenie, ktoré bolo príčinou úmrtí radu väzňov.

La Santé – Západná Európa Francia

Táto francúzska väznica má za sebou bohatú minulosť. Najprv v nej mnoho rokov úradovala gilotína, v súčasnosti vedie zase väznica rebríček v počte samovrážd. V roku 1999 si v nej vzalo život 124 väzňov, čo je celosvetový rekord. Dôvod? Brutálne násilie, žalostné životné podmienky, absentujúca hygiena, čo spôsobuje rozširovanie sa kožných chorôb.
Väznica postavená v roku 1867 v juhozápadnej časti Paríža má za sebou pestrú gilotínovú minulosť. Umiestňovali sem väzňov odsúdených na smrť, ktorí boli následne verejne popravení, pričom sa na túto „zábavku“ dívalo celé mesto. Trest smrti bol vo Francúzsku zrušený v roku 1979, La Santé funguje, bohužiaľ pre mnohých, dodnes. Prečo je to tu také hrozné? Ak sa neviete zbaviť fixnej idey o Francúzsku ako o elegantnej a šarmantnej krajine, kde sa aj odsúdeným trestancom servíruje bordeaux, radi vás vyvedieme z omylu. Takže väznica La Santé je, ktovie prečo, líder v počte samovrážd, čo sa sledovaných svetových väzníc týka. Obzvlášť rekordný bol v tomto smere rok 1999, keď sa naveky rozlúčilo so svetom 124 väzňov. Dôvod? V La Santé panuje taká zlá hygiena, že sa tu v pravidelných vlnách objavujú kožné choroby, ktoré neboli v civilizovanom svete zaznamenané od konca druhej svetovej vojny. Väzňom podávajú hnijúce jedlo, mladých trestancov dávajú do ciel s ostrieľanými kriminálnikmi, ktorí si z nich robia sexuálnych otrokov, v celách pobehujú potkany. Strážcovia kšeftujú s drogami, zúčastňujú sa na znásilneniach, týrajú väzňov a celkovo by ich asi za pracovníkov mesiaca nevyhlásili. Všetky tieto záležitosti by sa možno ututlávali dodnes, keby sa hlavná väzenská lekárka Veronique Vasseur nerozhodla publikovať o pomeroch v La Santé knihu, ktorá verejnosť šokovala. Historky o väzňoch s vážnymi pľúcnymi problémami, ktorí boli naschvál umiestňovaní do ciel s nedostatočnou ventiláciou, boli iba jemným odvarom ostatných hororových príbehov. Napríklad ten o mladom chlapcovi, ktorý bol hneď prvú noc vo väzení znásilnený dvoma mužmi, pričom jeden z nich mal AIDS, pravdepodobne mnohé samovraždy vysvetľuje. Od vydania knihy uplynulo deväť rokov a vláda vraj odvtedy vytrvalo pracuje na zlepšení podmienok v La Santé. Hrôzostrašný imidž väznice napriek tomu stále pretrváva. Väzni dostávajú hnijúce jedlo, obchod s drogami tam panuje akoby to ani nebola väznica, mladí väzni sú ohrozovaní sexuálnymi útokmi starými harcovníkmi, dozorcovia mnohých väzňov týrajú. Nuž, Francúzsko to nie je iba fantastické víno a slimáky k obedu.

BANG KWANG (Thajsko)

Väznica Bang Kwang v Bangkoku, ináč vtipne prezývaná Bangkok Hilton, si svoju svetovú reputáciu vydobyla exemplárnym zatváraním západných cudzincov. A pretože v Thajsku sa s tým nepaprú, mnohí z nich sú odsúdení na doživotie alebo dokonca na smrť, v drvivej väčšine prípadov za pašovanie drog. Prečo je to tu také hrozné? Kto sa nezblázni prvé tri mesiace po príchode, keď všetkým nováčikom nasadia na 24 hodín denne železné obruče na nohy, ukáže silného ducha a akú-takú šancu celé toto peklo prežiť. V Bang Kwangu však sústreďujú odsúdených na viac ako 25 rokov, doživotie alebo na smrť, takže tá šanca zasa až taká vysoká nie je. Thajská kultúra na slušné zaobchádzanie s väzňami príliš neverí a podľa toho vyzerajú aj ich životné podmienky. Skoro trojnásobné prekročenie kapacity väznice a nulová medicínska starostlivosť spôsobujú obrovské šírenie chorôb. Trestanci dostávajú jedno jedlo denne, pozostávajúce z misky ryže a čohosi, čo pripomína polievku a v čom občas pláva kúsok zeleniny alebo ryby. Všetko ostatné si musia platiť sami, vrátane pitnej vody. Mnoho väzňov, ktorí nemali na sponzorov šťastie, je na základe toho silne podvyživených. Osobná hygiena sa vykonáva, keď strážcovia pumpujú do cely vodu z neďalekej rieky. Každý druhý odsúdený v Bang Kwangu má preto dyzentériu alebo úplavicu či niečo s podobnými následkami. Úplne bežná je aj tuberkulóza, všetky formy hepatitídy, malária a HIV. Dentálnu starostlivosť vykonávajú šikovnejší väzni a tvorí ju výlučne postupné odstraňovanie zubov, pretože kde nič nie je, nemôže ani nič bolieť. V celách svieti 24 hodín denne blikajúca žiarovka, čo na psychickej pohode nepridáva nikomu. Bang Kwang má ešte jednu milú špecialitku – ak je niekto odsúdený na smrť, dozvie sa o svojom dni „D“ dve hodiny pred popravou. Asi aby sa zbytočne nezaťažoval čiernymi myšlienkami...

Väznica Vladimir, Rusko

Budova postavená v roku 1783 sa preslávila tým, že v nej za éry Sovietskeho zväzu prebývali politickí väzni. Dnes je naopak známa vďaka tomu, že je neskutočne preplnená a zamorená chorobami. Navyše, dozorcovia pri styku s väzňami často používajú sadistické metódy. Niekoľkokrát denne sa stáva, že muža vytiahnu z cely, donútia ho oprieť sa o stenu a potom ho zbijú do bezvedomia. Výnimočné nie sú ani úmrtia.

Vojenská väznica Tadmor, Sýria

Organizácia Amnesty International označuje túto väznicu za najhoršiu na svete. Známou sa stala v júni 1980, keď dal vtedajší prezident popraviť všetkých väzňov za to, že bol na neho spáchaný atentát. Zomrelo 2 400 ľudí.

Sabaneta, Venezuela

V jednej z najhorších väzníc Južnej Ameriky zažívajú odsúdenci stredovek. Sú vydaní na milosť a nemilosť chorobám, nedostatku jedla, absencii zdravotnej starostlivosti a len malému počtu dozorcov. Navyše si veľmi často vyrábajú rôzne zbrane, ktorými sa navzájom vraždia.

Väznica Diyarbakir, Turecko

V spaľujúcej horúčave púšte sa nachádza väzenie, v ktorom si doživotný trest odpykávajú aj neplnoleté deti. Aby ušli svojmu osudu, organizujú väzni hladovky a výnimkou nie sú ani situácie, keď sa na protest proti neľudskému zaobchádzaniu podpaľujú.

Väznica Gitarama, Rwanda

Keď sa povie Rwanda, asi sa vám ako prvá vybaví genocída zo začiatku 90-tych rokov 20. storočia. A pred jej začiatkom dosiahol počet väzňov v Giatarame asi sedemtisíc. Miesta bolo extrémne málo, štyria muži sa tlačili v priestore jedného metra štvorcového. A práve vtedy zariadenie opustili dozorcovia a nechali väzňov zomrieť. Tí trepli v desivých podmienkach, dusili sa dymom z ohnísk, na ktorých varili to málo potravy, ktorú im dozorcovia zanechali. Zomierali po desiatkach, zväčša na dyzentériu, gangrénu alebo jednoducho od hladu. Objavili sa dokonca dôkazy, že niektorí muži sa uchýlili ku kanibalizmu. Keď sa dozorcovia po čase vrátili, našli značne menší počet väzňov a všetci z nich boli v zúboženom stave. Prežili, ale za akú cenu?

Tábor Camp 22, Severná Kórea

 Strážne psi na Tábora - Camp 22

Kwan li so no 22
Tábor 22 v Severnej Kórei

O obrovskom koncentračnom tábore v severnej kórei sa svet dozvedel v roku 2012, keď jeden z väzňov ušiel do Číny. Nachádza sa na severovýchode krajiny v oblasti Čínsko – Ruského pohraničia, 20 km severozápadne od mesta Hoeryong. Je koncipovaný ako celoživotná trestanecká kolónia, z ktorej sa neprepúšťa (likvidačný tábor). Bez súdu sú sem privádzané politicky nespoľahlivé osoby, s celými svojimi rodinami, vrátane malých detí. Jeho oficiálny názov je: Kwan-li-so č.22 Haengyong. Je v ňom 50 tisíc väzňov a v niektorých prípadoch sa tu nachádzajú celé rodiny, stráž vykonáva cca. 1 000 vojakov, s automatickými zbraňami a strážnymi psami. Vláda sa tu dopúšťa nevýslovných krutostí, ktoré zahŕňajú mučenie i pokusy na ľuďoch. Zmieňujú sa o znásilňovaní, mučení či zabíjaní novorodeniat, nakoľko aj na ne sa vzťahuje pravidlo dedičnosti viny. Existujú dokonca svedectvá o testovaní chemických zbraní na väzňoch, uskutočňujúcich sa v sklenených plynových komorách, špeciálne navrhnutých pre pozorovanie priebehu experimentov. Svedectvo o existencii tohto tábora poskytol severokórejský emigrant Kwon Hjuk, ktorý bol svojho času členom velenia tábora, v rozhovore pre reportérku BBC Olenku Frankleyovú.

Väznica San Juan de Lurigancho, Peru

Ide jednoznačne o najhoršiu väznicu Južnej Ameriky. Jej kapacita je 2 500 ľudí, no v súčasnosti je ich tu umiestnených asi sedemtisíc. Dozorcovia nechávajú udalostiam takmer úplne voľný priebeh. Odsúdenci tu predávajú drogy, cigarety i elektroniku. Väznica je častým miestom kohútích zápasov a väzňov často navštevujú prostitútky, známe ako „zdravotné sestry". (Poznámka: Tomu hovorím väzenie na pravý americky spôsob. Cezmín)

«Sverdlovsky «Osvienčim»

Voľný preklad... Publikované dňa 30. augusta 2014 Tagy: General S. Hudorozhkov, GUFSIN Rusko Sverdlovsk región, Osvienčim. Členovia regiónu PMC Sverdlovskej pri návšteve jedného z provinčných kolónií našli odsúdeného, ktorý bol v hroznom stave. Jednoducho povedané, je to kožou potiahnuté telo. V našej dobe, nájsť takéhoto človeka je jednoducho hrozné. Členovia PMC urobili rozhovor tohto odsúdeného. V rozhovore vysvetľuje, že má rad závažných ochorení a zdravotnícke zariadenia mu neposkytuje dostatočnú podporu. Jedlo v kolónii je chudobné. Členovia PMC vo Sverdlovskej oblasti boli nútení odsúdiť fotografie a materiály, ktoré sa vyskytujú v kolónii. Predtým tieto fotky neboli zverejnené z etických dôvodov, ale spolu s dokumentmi boli zaslané vyšetrovateľovi a prokurátorovi Sverdlovskej oblasti riadenia. Na začiatku augusta 2014 do väznice prišiel za odsúdeným zástupca komisára pre ľudské práva v Ruskej federácii Alexander Borodin, ktorý s ním hovoril a sľúbil pomoc.
Nedávno, aktivistami za ľudské práva sa stal známy prípad, že odsúdený zomrel náhle a príbuzní nadobudli podozrenie, že mu niekto pomohol ísť "ku svetlu." Vo väznici vedľa odsúdeného je iný ako on. Mŕtvoly ležia priamo na chodbách oddielov. Mortalita v tejto väznici je veľmi vysoká, v roku 2013 zomrelo 75 odsúdených a za 7 mesiacov tohto roka už zomrelo 49 väzňov. O tejto smutnej situácii vo väznici sú veľmi dobre vedomé regionálne väzenia Gen. S. Hudorozhkov. Dostávajú o týchto hrôzach opakovane hlásené členmi PMC, ale všeobecná pozícia nie je celkom jasná, pretože žiadna zmena nenastala. V prípade zomrelého väzňa sa ukázalo že bol sám a identifikované problémy vo väznici, okamžite zomrel od strašných bolestí. Skutočnosť, že odsúdený zomrel na chorobu, bude to napísané v oficiálnych dokumentoch, ale skutočnosti, z ktorých došlo k úmrtiu - zostávajú naďalej záhadou.
Všeobecne sa snažia zakryť problém, nie hľadať riešenie. V kolóniách Sverdlovska bola odvolaná správa väznice zo svojej funkcie. V tomto ohľade, v apríli 2012, v IR-55  došlo k nepokojom, ako členovia PMC vydali podrobnú správu o rok neskôr, v máji 2013 nepokoje vypukli v IR-46 Neviansk a potom generál sám pripustil, prevod správnych právomocí zločinca. Ako môžeme veriť, keď zločinci spravujú ďalších páchateľov trestnej činnosti vo verejnej funkcii? Ak chcete uviesť osoby, nie je prijateľné, hoci podkopáva základy štátu a popiera samotný pojem práva.
Prečo väzenstvo Sverdlovskej oblasti potrebuje generála, ktorý nechce, aby slúžil zákon? obrancovia Uralu

«Свердловский Освенцим» (originál textu)

Опубликовано 30 Август 2014. Теги: генерал С. Худорожков, ГУФСИН России по Свердловской области, Освенцим
Члены ОНК Свердловской области при посещении одной из областных колоний обнаружили осужденного, который был в ужасном состоянии. Проще говоря, это было тело обтянутое кожей.
В наше время вид такого человека вызывает просто ужас. Члены ОНК опросили данного осужденного. В разговоре он пояснил, что у него имеется ряд серьезных заболеваний, а медики учреждения не оказывают ему соответствующую помощь. Питание в колонии также плохое.
Членам ОНК Свердловской области были переданы фотографии осужденного и материалы о том, что происходит в колонии. Ранее эти фотографии не публиковались по этическим соображениям, но они вместе с документами были направлены в следственные органы и прокуратуру Свердловской области для разбирательства.
В начале августа 2014 года к данному осужденному приезжал представитель Уполномоченного по правам человека в РФ Александр Бородин, который побеседовал с ним и обещал помочь.
Совсем недавно правозащитникам стало известно, что осужденный внезапно скончался, а родственники подозревают, что кто-то помог ему отправиться на тот свет.
В колонии кроме этого осужденного есть и другие такие же, как он.
Трупы лежат прямо в коридорах отрядов.
Смертность в данном пенитенциарном учреждении очень высокая за 2013 год скончалось 75 осужденных, а за 7 месяцев этого года уже умерло 49 заключенных.
О печальной ситуации в этой колонии очень хорошо знает областной тюремный генерал С. Худорожков. Ему об этих ужасах неоднократно докладывали члены ОНК, но позиция генерала не совсем понятна, т.к. изменений никаких не происходит. В случае с умершим осужденным вышло совсем наоборот: только он обозначил себя и проблемы в колонии, он сразу умер от болезни. То, что осужденный умер от болезни, будет написано в официальных бумагах, а вот на самом деле от чего произошла смерть — останется тайной.
Генералу Худорожкову, видимо, неохота заниматься тюремными проблемами, раз он пытается проблемы скрывать, а не решать их. В Свердловских колониях вся работа по надзору за осужденными передана в руки самих осужденных, администрация полностью отстранилась от своих прямых обязанностей. В связи с этим в апреле 2012 года в ИК-55 возникли массовые беспорядки, о чем члены ОНК давали подробный отчет, а через год, в мае 2013 года, беспорядки вспыхнули уже в ИК-46 г. Невьянска, и тогда уже сам генерал признал передачу административных полномочий преступникам.
Как можно доверить преступникам управлять другими преступниками в государственном учреждении? Для государственного человека это не приемлемо, т.к. подрывает государственные устои и нивелирует само понятие Закона.
Зачем пенитенциарной системе Свердловской области нужен генерал, который не хочет служить Закону? Правозащитники Урала

Rusko Butyrka Moskva

Cela v Butyrke v Moskve

Prvé zmienky o väzení Butyrka je možné vysledovať až do 17. storočia. Súčasná väzenská budova bola postavená v roku 1879 v blízkosti Butyrsk brány (Бутырская застава) na mieste tvrdze, ktorá bola postavená podľa návrhu architekta M.Kazakova za vlády Kataríny Veľkej. Veže starej pevnosti kedysi bývali domovom vzbúrencov za vlády Petra I. a neskôr pre stovky účastníkov vzbury v Poľsku r.1863. Členovia Narodnaja Volja boli tiež väzňami v Butyrke v roku 1883, rovnako ako účastníci Morozovej vzbury roku 1885. Butyrka väzenie bolo známe pre jeho brutálny režim. Väzenská správa sa uchýlila k násiliu zakaždým, keď sa väzni snažili protestovať proti čomukoľvek.
Medzi jeho slávnych väzňov patrili vplyvný revolučný básnik Vladimir Majakovskij, ruský revolucionár Nikolaj Bauman, zakladateľ KGB Felixa Dzeržinského (ktorý bol jedným z mála jedincov s úspešným útekom z väzenia) a spisovatelia Alexander Solženicyn a Jevgenij Ginzburg. Bolo ich oveľa viac ako tu je uvedené samozrejme. Počas februárovej revolúcie, robotníci z Moskvy oslobodil všetkých politických väzňov z Butyrky.
Po Októbrovej revolúcii Butyrka zostala miestom internovaných politických väzňov ako prechodný tábor pre ľudí odsúdených na odoslanie do gulagu. Počas Veľkej čistky bolo asi dvadsať tisíc väzňov uväznených v Butyrke. Tisíce politických väzňov bolo zastrelených po vyšetrovaní.

Бутырка Какая Осень в лагерях

http://www.youtube.com/watch?v=PLP2CqH3k9M

Rusko Petrohrad - Peterburg

 Počiatky väzenia siahajú do 1730 roku, keď to bolo používané ako skladisko pre všetko víno v Petrohrade. V emancipačnej reforme r.1861 vznikla potreba väzenia a v roku 1867 bol objekt prestavaný na väznicu pre mužov aj ženy. Väzenie sa rýchlo stalo príliš malé pre držanie prichádzajúcich väzňov, takže bola postavená nová väznica, ktorá bola dokončená na konci 19. storočia. Bola to jedna z prvých budov v Rusku, kde sa používalo elektrické osvetlenie, dostatočné vykurovanie a aj vetranie. Väzenie bolo používané na držanie politických väzňov a bežných zločincov. Väzenie bolo napadnuté počas februárovej revolúcie v roku 1917; väzni boli oslobodení a všetky dokumenty boli zničené.
Po revolúcii sa väzenie stalo domovom pre známych policajtov s ministrami cárskej vlády a ďalších politických väzňov. Väznica mala výskumné zariadenia, kde boli väzni využívaní ako inžinieri a výskumníci na torpédové člny používané sovietskym námorníctvom počas druhej svetovej vojny, tu boli vyvinuté. Reforma súdnictva urobila tak, aby väzni mohli byť zadržaní iba do odsúdenia a nie viac ako šesť väzňov môže zostať v cele určenej pre samoväzbu. Ruský prezident Vladimir Putin oznámil plány na premiestnenie väzenia do nového zariadenia a transformovať existujúce budovy na hotel. Väzenie je považované za chránenú architektonickú pamiatku, takže všetky pokusy o zmeny sa môžu ukázať ako veľmi ťažké.

Duchovné cvičenia väzňov
vo väznici v Kalifornii

McNeil Island

Krásny výhľad na "more vody..."

McNeil Island je šesť štvorcových kilometrový segment na severe krajiny od Anderson Island, oddelený od Key poloostrova Pitt Passage. Vláda kúpila ostrov v roku 1870 a o päť rokov neskôr McNeil Island Center bol otvorený pre "podnikanie." Pôvodne bol používaný ako územné nápravné zariadenie pred vstupom, pod vedením Federálneho úradu väzníc.  V roku 1984, McNeil bol odovzdaný federálnej vláde. Takmer na konci roka 2010 sa štát rozhodol, že uzavrie zariadenie v nasledujúcom roku, aby ušetrili 14 miliónov dolárov. Väzenie bolo oficiálne uzavreté 1.apríla 2011 a zostávajúci väzni boli prevezení do iných štátnych väzníc. Bolo to jedno miesto z posledných zostávajúcich ostrovných väzníc, ktoré bolo prístupné len letecky alebo po mori.

Attica, federálne nápravné zariadenie
Indiana

Prevádzkuje ju New York štátneho oddelenia väzenskej služby, väznení sú  tí, ktorí boli problematickí v iných zariadeniach. Ústav bol postavený v roku 1930, niektorí z najnebezpečnejších a vysoko postavených zločincov prešli dverami Attice. Pre ilustráciu, aké vážne prípady odsúdencov sú za múrmi Attice iba toľko, že tu je v stenách zabudovaný plynový systém v jedálni a v priemyselných oblastiach, ktorý bol použitý mnohokrát v priebehu rokov. Attica sa líši od neslávne presláveného Rikers ostrova, pretože tam sú väzni, ktorí si odpykávajú tresty rôznych dĺžok a nie iba najťažšie prípady.
Attica je pripomínaná pre vzburu v roku 1971, keď sa väzni dozvedeli o smrti George Jacksona v San Quentin, takmer polovica väzňov držala v moci 42 dôstojníkov a civilistov ako rukojemníkov. Väzni vytvorili dlhý zoznam požiadaviek a po štyroch dňoch úrady súhlasili s 28 z nich, ale neudelili väzňom amnestiu. Ťažko ozbrojená štátna polícia bola vyslaná do Aticce, čo malo krvavé následky. Keď bolo po všetkom, tak 43 ľudí, vrátane 10 dôstojníkov a civilných zamestnancov boli mŕtvi. Jacksonova vražda nebola jediným dôvodom vzbury, väzni boli podrobení hrozným životným podmienkam, vrátane preľudnenia s jednym sprchovacím kútom, kde sa sprchovali raz za týždeň všetci. Tak dosiahli bod zlomu, niečo, čo sa deje znovu a znovu v histórii uväznených.

Fremantle väznica Západná Austrália

Na tomto 15 akrovom mieste môžete nájsť bývalé väzenie, vrátnice, chaty, obvodové steny, a dokonca aj umenia väzňa. Väznica bola postavená v roku 1850 a prenesená do správy vlády v druhej polovici 19. storočia. Väzni sem boli doslova dodávaný v hustom slede za sebou, ale táto prax prestala v priebehu 19. storočia. Väzenia videlo významnú expanziu počas takmer 20. storočia, vrátane Panopticonu, ktorý sídli v cele smrti.
Väzenie získala austrálska armáda počas oboch svetových vojen a malo byť použité ako vojenské väzenie. Vzbura sa konala vnútri väzenia v roku 1988 po tom, čo vnútorná teplota dosiahla sparnom až 126 stupňov. Väzni prevzali moc nad väzením držiac 15 dôstojníkov ako rukojemníkov. Začalo horieť a oheň spôsobil 1 800 000 dolarovú škodu. Väznica bola uzavretá v roku 1991 a na obnove sa pracovalo až do roku 2005. Tak sa budova stala najzachovalejším väzením v krajine a prvá budova v západnej Austrálii získala miesto ako Austrálske národne dedičstvo UNESCO. Väzenie sa teraz používa pre výlety. Umelecká galéria predstavuje diela súčasných a bývalých väzňov v Západnej Austrálii.

Východná štátna väznica (ESP) Philadelphia

Desivá Východná štátna väznica je hrozivou prítomnosťou, ktorá sa vznáša nad sekciou Fairmount North Philadelphia. Svoje brány otvorila v roku 1829. Zaberá 11 akrov, čo bola najväčšia a najdrahšia konštrukcia v tej dobe, aby bola vzorom pre stovky väzníc v priebehu nasledujúcich rokov. V rámci samostatného pensylvanského systému, bola nutná pravidelná návšteva všetkých väzňov a komunikácia denne správcu s väzňami, aby bola na svete prvá naozajstná "väznica". Mnohí dávali totiž prednosť systému, ktorý veril, že väzni by mali pracovať v tichosti a byť trestaný fyzicky.
Väznica bola v dobrej prevádzke, to predstavovalo kohútiky s tečúcou vodou nad toaletou a ústredné kúrenie. Originálny dizajn väznice predstavoval sedem blokov jednoposchodových buniek. V čase, kedy postavili tretí blok, väzenie už malo naplnenú kapacitu, tak všetky nasledujúce bloky boli vyrobené už v dvoch poschodiach. Bloky 14 a 15 boli postavené väzňami a boli použité pre najhorších väzňov. Pensylvansky systém sa zrútil kvôli preplnenosti na začiatku 20. storočia a ESP prevádzka bola uzatvorená v roku 1970, opustená bola v roku 1971. Väzenie sa stalo národnou kultúrnou pamiatkou v roku 1966,  V roku 1980 prerástol les do väzenia, čo sa stalo domovom pre zatúlané mačky, kým nebol otvorený pre verejnosť v roku 1994. Východná štátna väznica teraz funguje ako múzeum s výletmi po celý rok. Je pozoruhodné pre jeho strašný vzhľad. Lovci duchov, Ghost Adventures a MTV strach to všetko nakrúcali na ESP a objavil sa aj v epizóde Cold Case. Terry Gilliam nakrúcal Dvanásť opíc s Bradom Pittom a Bruce Willisom na ESP a väzenie je možné vidieť i v Pomste porazených.

Spojené štáty americké väznice, Marion (USP Marion)

Táto väznica je so stredne zvýšenou ostrahou a nachádza sa deväť míľ na juh od  mesta Marion, 300 km od Chicaga a 120 km od St. Louis. Je prevádzkovaná Federálnym úradom väzníc a je vybavená satelitným zajateckým táborom v blízkom okolí, kde sa drží stredná ostraha.
USP Marion bol postavený v roku 1963, v rovnakom roku bol Alcatraz zatvorený a zmýšľalo sa, že bude jeho náhradou. V roku 1983 sa stala prvou riadiacou jednotkou v USA po tom, čo násilie viedlo k dlhodobému uzamknutiu. Väznica bola pôvodne navrhnutá ako domov pre 500 z najväčších vrahov federálnych zločincov, všetci boli transportovaní z Alcatrazu. Na rozdiel od Alcatrazu USP Marion mal cieľ rehabilitovať väzňov bez ich zneužívania. V roku 1968 program s názvom Control a rehabilitačné úsilie (CARE) bol zavedený pre zmenu správania chovanca počas uväznenia. To viedlo k tomu, že väzni trávia čas buď v samoväzbe alebo "skupinovej terapii". Boli zavedené "Riadiace jednotky" v roku 1973, a väzni trávili 24 hodín denne v bunke k obmedzeniu ich interakcii s ostatnými.
Päť mužov uniklo z USP Marion v roku 1975 s použitím domáceho elektronického zariadenia, ktorým otvorili dvere, ale všetci boli nakoniec zajatí a vrátení do väzenia. V októbri 1983 UPS Marion ušli znova, tentoraz to ale dopadlo oveľa horšie. Merle E. Clutts a Robert L. Hoffman, väzenskí dozorcovia boli zabití len niekoľko hodín od seba, zabití boli členmi Aryan Brotherhood. To vyvolalo paniku, USP Marion bol považovaný za najbezpečnejšiu federálnu väznicu. Incident vyvolal trvalé uzamknutie, väzni boli zabezpečení super-maximálnym bezpečnostným zariadením a boli stále v samoväzbe po dobu 23 hodín denne a spoločná jedáleň bola zrušená. To trvalo 23 rokov. V roku 2006 bolo väzenie znížené na strednú bezpečnosť s rekonštrukciou, čo zvýšilo počet jej obyvateľov priam dramaticky.

Mendoza väzenia Argentína

Mendoza väzenie má populáciu, ktorá je takmer trojnásobkom jeho kapacity. Je bežné nájsť väzňov natlačených na sebe ako sardinky s až piatimi väzňami stlačenými do jednej cely, ktorá je asi štyri metre štvorcové veľká a tak sú nútení spať na podlahe bez matraca. Cítiš to? Je tu zreteľný nedostatok jedného z potrieb normálneho života, a to septikov. To núti väzňov mať vodu v plastových vrecúškach a fliašiach pre toalety. Okrem toho väzni nemajú prístup do spŕch. Vzhľadom k preplnenosti je skrátka zápach niečo  neznesiteľné. Veci nie sú o moc lepšie v časti ženskej väznice, kde sú deti nútené žiť v tomto pekle so svojimi matkami. Nejusvedčujúcejší fakt zo všetkého je, že neexistujú žiadne lekárske záznamy pre väzňov. Jediný prípad, kedy väzeň spĺňa členstvo zdravotníckeho personálu je, keď ona alebo on zomrie.

Spojené štáty americké - väznica Leavenworth (USP Leavenworth)

Pozoruhodnými obyvateľmi mesta Leavenworth Kansas sú: Jimmy Burke, Whitey Bulger, George "Machine Gun" Kelly, George "Bugs" Moran, Antonio Fernandez, Michael Vick, Byron "Bam" Morris, James Earl Ray, Robert Stroud.
Väznicu prevádzkuje Federálny úrad väzníc a nachádza sa 25 km severne od Kansas City, USP Leavenworth je so stredne zvýšenou ostrahou pre mužov, ktorý zahŕňa aj satelitný tábor minimálneho zabezpečenia pre mužských väzňov. Je najstaršia z troch hlavných väzníc postavených na Fort Leavenworth a bolo najväčšie z maximálnym zabezpečením väzení v USA za viac ako sto rokov, než to bolo znížené na stredne stráženú väznicu v roku 2005. Je to jedna z pôvodných federálnych väzníc.

USP Leavenworth sa môže pochváliť dizajnom urobeným populárnym Auburn nápravného zariadenia, kde sa mobilné bloky nachádzajú vo veľkej, obdĺžnikovej konštrukcii. Je to klenutá hlavná budova, je známa ako "Big Top" alebo "veľký dom", zatiaľ čo disciplinárne kasárne sú známe ako "Malý Top." V rokoch 1901 a 1974, päť dôstojníkov a dvaja nižší dôstojníci boli zabití pri USP Leavenworth. Zaujímavosťou je konštrukcia väznice, ktorá je v štýle Panoptika, ktorý umožňuje strážam vidieť väzňa bez toho, aby boli videní.

America's Brutal Prison Clips

https://www.youtube.com/watch?v=bwCndw0Hhkk

Pelican Bay štátna väznica v Californii

Vo väznici sú špeciálne divízie pracujúce tak, aby vás psychologicky rozložili...
Pelican Bay je obrovský Supermax zariadení na 275 akroch pôdy v Del Norte County. Pomenované je po plytkej zátoke asi dve míle na západ, na pobreží Tichého oceánu. V prevádzke je od roku 1989. Väzenie je rozdelené do dvoch častí: jedna polovica je miestom na zadržiavanie všeobecných delikventov a druhá polovica je v X - tvare zhluku budov s názvom Security - bytové jednotky (SHU). Tieto budovy sú obklopené elektrickým plotom. Vo vnútri buniek SHU nie sú žiadne okná; väzni majú osvetlenie iba žiarivkami.
Väzňom sú podávané dve jedlá denné a držaní sú vo vnútri svojich buniek 22 hodín každý deň. Majú nariadenie, aby sa zapojili do piatich hodín týždenne cvičiť na cementárskom dvore, ktorý sa niekedy nazýva "psí chod". SHU väzni trávia osem rokov v samoväzbe, než sú prepustení späť medzi spoluväzňov alebo podmienečne prepustení. Niektorí väzni strávili desiatky rokov v SHU, ale väčšina z nich je skutočne nebezpečná štátu. Mnohí z väzňov SHU sú členmi väzenských gangov a ak sú ochotní poskytnúť písomné dôkazy činnosti ich gangov, môžu byť prevedení do iných väzníc, alebo odsedieť svoj čas v ochrannej väzbe. Niektorí nazývajú SHU mimoriadne krutým spôsobom trestu, ktorý má za následok "SHU syndrómu," stav podobný post-traumatickým stresom a väzni protestovali hladovkou. Pelican Bay je strašne preplnené, tak ako v mnohých kalifornských väzniciach. V súčasnej dobe existuje viac ako 3000 väzňov umiestnených v Pelican Bay, ktorý je s kapacitou niečo cez 2000.

Bang Kwang väzenia Thajsko

Miesto: Nonthaburi provincia
Bang Kwang väznica sa nachádza na rieke Chao Phraya, asi sedem kilometrov severne od Bangkoku. Tu sú väznení zahraniční väzni, vrátane tých, ktorí sedia dlhodobé tresty a tými, ktorí uviazli v cele smrti. Všetci väzni nosia okovy okolo nôh počas prvých troch mesiacov väzenia. V Death Row väzni to majú ešte horšie, pretože stúpadlá sú privarené.
Denne majú iba jednu misku zeleniny a ryže, ale je daná možnosť nakúpiť si ďalšie potraviny vo väzenskej jedálni. Ako väčšina väzníc, tam je vnútorná sociálna hierarchia, chudobní väzni robia domáce práce pre bohatších chovancov. Medzi nimi sú niektorí britskí a libanonskí väzni, ktorí prijímajú peniaze navyše prostredníctvom charitatívnych organizácií a britského veľvyslanectva, ktoré im poskytuje jedlo a vitamíny.
Thajskí väzni mali iba červenú ryžu, zatiaľ čo zahraniční väzni dostávali bielu ryžu. Táto prax bola prerušená na základe protestov proti diskriminácii; všetci väzni teraz dostávajú bielu ryžu.

Louisianska štátna väznica (LSP)

Toto väzenie sa prezývalo ako "Alcatraz juhu", "The Farm", alebo jednoducho LSP. Väzenie je s maximálnou ostrahou v Spojených štátoch. To si myslí 5000 väzňov a 1800 zamestnancov. Pozemok väzenia pokrýva 18000 akrov. To bolo predtým obsadené plantážami vlastnenými Isaacom Franklinom. Nie je prekvapením, že tam bolo veľké rasové napätie v priebehu tejto doby; každý rok, jedného z desiatich černošských väzňov dobodali.
LSP, alebo "Angola", ako to bolo tiež známe, existuje cela smrti pre mužov. V roku 1940 Louisiana zmenila spôsob prevedenia usmrtenia odsúdeného zo smrti elektrickým prúdom na elektrické kreslo. V roku 1952, 31 väzňov si prerezalo svoje achilove šľachy na protest pracovnej rutiny "The Heel String gangu." Táto akcia väzňov získala národnú pozornosť. V súčasnej dobe väčšina väzňov žije v ubytovniach. Väzenská správa podporuje spoluprácu a podporu zdravých vzťahov medzi väzňami. Väzni žijú v niekoľkých bytových jednotkách po celom väzenskom areáli. V priebehu roka 1990, bola zavedená aj klimatizácia. LSP má niekoľko aktivít pre väzňov. Má požiarne stanice, golfové ihrisko, jazdnú dráhu, múzeum, časopis (Angolite), televízne stanice a je jediným väzením v USA, kde bolo udelené povolenie FCC prevádzkovať rozhlasové stanice (KLSP). Väzenie sa tiež objavilo v popovej kultúre; prevedenie scény Ples príšer bolo natočené tam s pomocou príšery Gertie.

Tadmor vojenské väzenie Sýria

Tadmor sa nachádza v sýrskej púšti a bol nazývaný "kráľovstvo smrti a šialenstva."
Pôvodne bolo postavené ako kasárne pre francúzske vojenské sily, ale rýchlo si získal reputáciu ako miesto pre odporné mučenie. Väzni boli podrobení stredovekým metódam, vrátane vlečenia a kameňovania na smrť, zatiaľ čo iní väzni boli zabití sekerou a nakrájaní na kúsky. Obete boli vybrané náhodne, nútili tak väzňov žiť v neustálom strachu.
Najhoršia udalosť v Tadmor prišla v júni 1980, kedy Rifaat al-Assad objednal komanda do budovy, zabil väzňa sýrskej divízie Moslimského bratstva, pokúsil sa zabiť brata prezidenta Hafiz Asada. Zhruba 500 väzňov bolo zabitých. Tadmor bol uzavretý v roku 2001 a zostávajúci väzni boli poslaní do iných zariadení v Sýrii; avšak otvorený bol v júni minulého roka znova. Zatvorili tam 350 ľudí za účasť v demonštrácii proti režimu
, vedenie väznice je priamo v súlade s históriou väznice, kruté a nemilosrdné.

Väznica v Londýne Anglicko

Pozoruhodní obyvatelia mesta: Sir Thomas More, King Henry VI, Anne Boleyn a Catherine Howard (manželky kráľa Henricha VIII.), Rudolf Hess.
Tower of London, tiež známy ako "Jej Veličenstvo" je Kráľovský palác a pevnosť, spočíva na severnom brehu rieky Temže v centre Londýna. Hrad hral veľkú úlohu v dejinách Anglicka, slúži ako zbrojnica, zverinec a pokladnica. Bol to domov aj pre kráľovskú mincovňou (verejné záznamy kancelárie) a Britské korunovačné klenoty. Napriek tomu, Tower of London je najlepšie známy ako väzenie, pričom najdôležitejšie obdobie je 16. a 17. storočie, kedy tam držali v zajatí významné postavy.  Predtým než sa Elizabeth stane kráľovnou, bola väzňom veže. Život vo veži bol brutálny, sedem ľudí bolo popravených v rámci svojich hraníc pred druhou svetovou vojnou. Mučenia museli byť schválené, takže neboli použité často, 48 zaznamenaných prípadov mučenia v rokoch 1640 až 1530. Ku koncu 19.storočia, Kráľovská mincovňa a ďalšie verejné inštitúcie uvoľnili zámok. Väzni boli schopní využívať lepšie svoj čas na veži nákupom potrebných vecí cez poručíka veže, prax vo väzniciach trvá ešte obyčajne i dnes.
Vežu prezentuje najviac duch Anny Boleynovej, ktorá bola sťatá potom, čo bola usvedčená zo zrady proti Henrichovi Vlll. Legenda má zato, že jej pomstychtivý duch obýva kaplnku St.Peter, údajne číha s hlavou zastrčenou pod pazuchou. V súčasnom Anglicku, Tower of London je jedným z najviac cenených turistických atrakcií a je chránený ako svetové dedičstvo UNESCO.

Auburn nápravné zariadenie v New Yorku

Prvé elektrické kreslo a typický čierno-biely pruhovaný jednotný väzenský úbor.
Väznica bola postavená v roku 1816 s maximálnou ostrahou na pozemku, ktorý bol predtým pozemkom dediny Cayuga Ind. Po New Yorku Newgate väzení to bola druhá väznica postavená v New Yorku. Ale ako  prvá väznica nazývaná "Auburn systém." Vytvorené s cieľom rehabilitovať väzňov. Auburn systém tlačil väzňov vykonávať každú manuálnu prácu. Pracovali v priebehu dňa a zisk z ich práce išiel priamo do vrecka  väznice. Systém oddelil väzňov podľa ich zločinov pomocou určitých odevov. Toto je miesto, kde bol typický, čierno-biely pruhovaný jednotný väzenský úbor. Väzni jedli v spoločnej jedálni, ale s prísnym kódexom mlčania, ktorý bol presadený väzenskými dozorcami.

Spojené štáty americké - väznica Atlanta (USP Atlanta)

Umiestnenie: Atlanta, GA
Spolu s USP Leavenworth a McNeil Island, je toto jedna z najstarších federálnych väzníc v Spojených štátoch. Otvorená v roku 1902 po tom, čo prezident William McKinley podpísal návrh na výstavbu nového federálneho väzenia v Atlante. Na nejaký čas to bolo najväčšie federálne väzenie, má viac ako 3000 väzňov. Hlavná budova bola architektonicky
navrhnutá  firmou Eames and Young, ktorý tiež navrhol USP Leavenworth. V roku 1980 niekoľko kubánskych utečencov z boatlift Mariel, nebolo spôsobilých na prepustenie do americkej spoločnosti, &ostali v USP Atlante. V roku 1987 panuje strach z možnej deportácie väzňov späť na Kubu, zadržanie zahájili násilím čo malo za následok 11 dní nepokojov, bránia rukojemníkov a väzenie sa ocitne v plameňoch. Aspoň jeden väzeň bol "killed". USP Atlanta sa používa predovšetkým ako prestupné väzenie pre väzňov pred priamym umiestnením do iných väzníc. Michael Vick bol držaný tu, pred odoslaním do Leavenworth.

Múzeum genocídy Tuol Kambodža

Vybavenie: Izby pokryté čiernobielymi fotografiami z bývalých väzňov
Múzeum genocídy Tuol Sleng, väznice s ostrahou 21 ako to bolo známe, v priebehu režimu Červených Kmérov 1975-1979, bola budova strednej školy pred tým, než bola transformovaná do jedného z najviac desivých väzníc na svete. Väzni boli bežne mučení pre vynútenie priznaní za zločiny, po ktorom väzni a všetci sprisahanci boli okamžite popravení.
Väzenie bolo nakoniec objavené vietnamským fotografom, ktorý spolu so svojimi kolegami nasledoval zápach hnijúcich mŕtvol Tuol Sleng. Dnes, väzenie je múzeum, ktoré predstavuje izby obložené od podlahy k stropu z čierno-bielych fotiek 17 000 odhadovaných väzňov, ktorí tam boli väznení. Múzeum je najlepšie známe pre jeho "mapu z lebiek" - mapa Kambodže z 300 lebiek a ďalších kostí nájdených Vietnamcami, keď obsadili krajinu. To slúžilo ako pripomienka toho, čo sa stalo v Tuol Sleng, kým bol rozobraný v roku 2002, ale niektoré z lebkiek sú stále zobrazené na policiach v múzeu.

Clinton nápravné zariadenia

Vybavenie: Má vlastnými chovancami postavený kostol sv.Dismasa
Niekedy sa označuje ako "New York je na Sibíri" kvôli mrazivému počasiu v Dannemore Clinton, nápravné zariadenie je zastrašujúce miesto. Postavené v roku 1844, to je najväčšie väzenie s maximálnou ostrahou v New Yorku, a tretie najstaršie väzenie v štáte. Väzni boli pôvodne použití pre ťažbu.
To bolo rozšírené v roku 1887, kedy bola uvedená hrozivá betónová stena. Trest smrti v Clinton začal v roku 1892, kedy bola prvá poprava vykonávaná pomocou elektrického kresla. V roku 1899 ústav duševného zdravia bol postavený vo väznici pre väzňov, ktorí duševne ochoreli počas ich uväznenia. Niektorí boli nútení zostať mimo ostatných ľudí, ak boli stále považovaní za "šialených" potom, čo ich čas väznenia už vypršal.
Tu v Clinton bola vzbura v roku 1929, čo sa ukázalo ako kľúčové pre väzenské reformy v New Yorku. Školy boli postavené vnútri väzenia a významné rekonštrukcie boli vykonané, aby sa miesto javilo modernejšie. Tiež v rokoch 1939-1941 prebiehala výstavba v kostole svätého Dismasa, Good Thief. Kostol bol postavený väzňami a bol pridaný k národnému registru historických miest v roku 1991. Ku koncu 20. storočia ústav pre duševne chorých bol prerobený na ubytovanie väčšieho množstva väzňov.

Château d'If Francúzsko

Pozoruhodní väzni: Gaston Crémieux, Edmond Dantes
Vybavenie: Chudobní väzni boli v podzemí väzenia, zatiaľ čo bohatí mohli mať krby
Pôvodne navrhnuté ako pevnosť, Château d'If je trojposchodová budova s tromi veľkými vežami s obrovskými strielňami. Zámok bol postavený v 16. storočí. Silné prúdy obklopujúce hrad, určujú toto miesto ako Alkatraz. Bolo používané na držanie politických a náboženských väzňov a čoskoro sa stalo jedným z najznámejších väzení vo Francúzsku.
Viac ako 3.000 Hugenotov bolo poslaných práve sem, vrátane Parížskej komúny vodcu Gastona Crémieuxa, ale v zámku d'If bol najslávnejší väzeň - románová postava. Alexandre Dumas si zvoli väzenia ako hlavné miesto pre jeho klasického hrdinu románu Gróf Monte Christo. Hrdina Edmond Dantes a jeho mentor Abbé Faria, obaja sú tam uväznení. Po štrnástich rokoch sa Dantes stáva jediným človekom, ktorý unikol z väzenia a prežil (nikto nie je známy, žeby dosiahol útek v skutočnosti).
V tej dobe bolo s väzňami zaobchádzané v súlade s ich bohatstvom. Chudobnejší väzni boli držaní v žalári bez okien pod zámkom, zatiaľ čo tí s peniazmi žili pomerne pohodlne v súkromných izbách s oknami a občas i s krbom. Bohatší väzni platili za svoje vybavenie, v podstate financovali vlastné uväznenie - konečný podvod. Väzenie bolo demilitarizovane na konci 19. storočia, ale bolo otvorené pre verejnosť; môžete sa k nemu teraz dostať loďou. Mark Twain navštívil väzenie pred jeho otvorením pre verejnosť a tvrdil, že navštívil izbu, kde sa konalo nakrúcanie "Muža so železnou maskou". To je pravdepodobne bájka, lebo Muž so železnou maskou nebol nikdy uväznený v Chateau d'If. Sú tam však izby pomenované po Edmondovi Dantesovi a Abbé Fariovi, Gróf Monte Christo je zodpovedný za slávu tohto väzenia.

HM Prison Dartmoor Anglicko

Vybavenie: na plný aj čiastočný úväzok vzdelávacie programy
Vo vlastníctve vojvodstva Cornwall prevádzkuje Jej Veličenstvo Väzenskej služby, HM Prison Dartmoor je kategória C väzenia v Princetone, Devon. Bola postavená v čase na začiatku 19. storočia a bola využívaná na držanie väzňov z napoleonských vojen a vojny 1812. Viac ako 6.000 námorníkov bolo uväznených v HM Prison Dartmoor od 1813 do roku 1815. Počas svojho väznenia, vytvorili svoj vlastný svet, kompletne s trhom, divadlá a herne. Na jar roku 1815 sedem bolo zabitých pri pokuse o útek; Pamätník bol postavený na pamiatku vojnových zajatcov, ktorí zostali na Dartmoore.
V roku 1932 došlo k povstaniu vo väzení potom, čo väzni boli poslaní späť do svojich ciel pre ignorovanie príkazov. Keď odmietli vstúpiť do svojej cely, väzenský personál utiekol do bezpečnej oblasti väzenia, zatiaľ čo väzni boli držaní v samoväzbe. Žiadni zamestnanci neboli zranení, ale jeden väzeň bol zastrelený. V roku 2001 vo väzení bol odsúdený kvôli problémom s hygienou a to sa stalo v kategórii C väzenia podnetom pre páchateľov násilnej kriminality o rok neskôr.
Dnes väzenie ponúka plnú a na čiastočný úväzok vzdelanie, rovnako ako niekoľko odborných programov pre elektroniku, murárske, tesárske práce a ďalšie. Každý rok väzenie hosťuje "Dartmoor Jail Break" charitatívna akcia.

Newgate Prison Londýn, Anglicko

Pozoruhodní ľudia väznice: kapitán William Kidd, Thomas Neill Cream (vyhlasoval, že je Jack Rozparovač), William Penn, Catherine Wilson (posledná žena. ktorú obesili verejne v Londýne).
Zaujímavosť: Väzni museli sledovať verejné popravy, krutý zastrašovací faktor.
Newgate väzenia, pôvodne postavené v roku 1188 Henrichom II., sa nachádza v Londýne. Bolo zničené počas veľkého požiaru Londýna v roku 1666 a prestavané šesť rokov neskôr s významnými prírastkami. Väznica bola riadená dvoma šéfmi, ktorým bolo umožnené požadovať platby od väzňov a bola im daná motivácia byť krutý k väzňom, mali moc rozhodovať, kto bude mať reťaze odstránené z tela a kto nie.
Počas 18. storočia sa stalo hlavným väzením londýnskej a verejnej popravy, čo sa konalo v prednej časti budovy, kde sa tlačili davy ľudí. Newgate tiež slúžilo ako miesto školenia pre budúcich katov.
Dámske väzenkyne a ich deti boli umiestnené v špine. Vyšetrovanie sociálneho reformátora Elizabeth Fry viedli k prepracovaniu interiéru väznice tak, aby väzni mohli byť lepšie ubytovaní. Na konci 19. storočia, verejné popravy boli prerušené, pretože všetky popravy boli presunuté na šibenicu vnútri väzenských múrov. Newgate uzavretý v roku 1902 a bol zničený o dva roky neskôr. Väznica sa objavila v niekoľkých románoch Charlesa Dickensa, vrátane Príbehu dvoch miest, Olivera Twista, a Great Expectations.

Diablov ostrov Francúzska Guyana

Stojí deväť míľ od pobrežia Francúzskej Guyany, Diablov ostrov bol súčasťou slávnej francúzskej trestaneckej kolónie za viac ako sto rokov. Skalnatý ostrov sa rozkladá 40 stôp nad hladinou mora. To bolo najprv použité ako kolónia malomocných, potom ako priestor pre zadržanie politických väzňov. Do konca 19. storočia sa tu nachádzalo asi 239 republikánov, ktorí pripravovali prevrat proti Napoleon III. Bolo tiež domovom pre zlodejov a vrahov.
Väčšina väzňov sa nedostala nikdy späť do Francúzska. Mnoho väzňov zomrelo v dôsledku krutých podmienok, vrátane obmedzených hygienických systémov a dôkladné bodnutia komármi, ktoré šíria tropické choroby. Väzni boli odradení od úteku zastrašujúcou vodou plnou piraní. Francúzsko to nerobilo ľahkým väzňom prijatím zákona, ktorý vyžadoval, aby zostali vo Francúzskej Guyane na dobu rovnajúcu sa ich pracovnému povoleniu. Ak ich trest bol väčší ako osem rokov museli zostať na ostrove po celý zvyšok ich života. Ďalším zákonom bolo nariadené pre recidivistov pre drobné trestné činnosti, aby ich zasielali na Diablov ostrov, ktorý bol predtým vyhradený len pre ťažkých zločincov a politických väzňov. Niektoré odsúdené ženy boli tam vyhostené za účelom mať potomkov s oslobodenými mužmi k udržaniu spoločnosti.
Vláda zastavila posielanie väzňov na Diablov, Čertov ostrov v roku 1938 a to sa zavrelo navždy v roku 1953, nakoniec dáva väzňom príležitosť vrátiť sa do Francúzska, aj keď niektorí zvolili radšej zostať na ostrove. Diablov ostrov mal svoj okamih v popovej kultúre vďaka Henri CHARRIER Papillon, ktorý bol prispôsobený do filmu rovnakého mena v roku 1973 v hlavnej úlohe Steve McQueen a Dustin Hoffman. Dnes, väzenie je pre verejnosť uzavretá, ale môže byť videné z charterovej lode.

Leoben Justice Center Rakúsko

Justice Center v Leoben vyniká od ostatných, pretože je to krásne architektonické dielo, nielen neobyčajne atraktívne väzenie. Väznica, ktorá je držiteľom skupiny až 13 a súd boli postavené architektom Jozefom Hohensinn. V roku 2004 väzni sa môžu voľne pohybovať po celách a spoločných priestoroch a každý väzeň má svoje vlastné sociálne zariadenie, kuchynský kút a od podlahy k stropu okno, ktoré sa otvára na balkón. Vieme, že to znie skôr ako luxusný byt. K dispozícii sú tri nádvoria a niekoľko vonkajších komunálnych priestorov uzavretých mrežami. Je tam aj nápis, ktorý hovorí: "So všetkými osobami pozbavenými osobnej slobody sa zaobchádza ľudsky a s úctou k prirodzenej dôstojnosti ľudskej osoby." Priestor pre manželské návštevy je k dispozícii, červené stoličky Ikea im môže závidieť. Chceli by ste žiarliť na to, ako si tam väzeň žije? Nie? Dobre, pretože je to stále iba väzenie.

Robben Island Južná Afrika

Pozoruhodní väzni: Nelson Mandela, Kgalema Motlanthe, Jacob Zuma
Možnosti: Väzňom boli ponúknuté príležitosti na vzdelávanie pri výkone trestu
Robben Island sa nachádza len kúsok od pobrežia v Kapskom Meste a bolo používané na rôzne účely v priebehu rokov. Začiatok na konci 17. storočia to bolo používané na izoláciu politických väzňov; Holandskí osadníci boli prví, ktorí ho používali ako väzenie. Bolo tiež používané ako kolónia
malomocných a karanténna stanica pre zvieratá v priebehu 19. storočia. Spočiatku, malomocní boli prijatí dobrovoľne, ale v roku 1892 sa konali trvalo pod zákonom represie pre obmedzený pohyb malomocných.
Ostrov je najlepšie známy ako väzenie, kde Nelson Mandela strávil 18 zo svojich 27 rokov vo väzení. Zatiaľ čo na ostrove on a ďalší politickí väzni vykonávali ťažkú prácu v kameňolome, väzni boli oddelení podľa rasy, čierni väzni dostali menšie prídely potravín. Politickí väzni boli držaní mimo od všetkých ostatných a bola im daná najmenšia porcia jedla. Mandela bol považovaný za D-group väzeň, najnižšia možná klasifikácia a bolo povolené len jednu návštevu a jeden list každých šesť mesiacov. Listy dorazili oneskorene a po práci väzenských cenzorov boli často nečitateľné. V súčasnej dobe Robben Island je obrovská turistická atrakcia, ktorá je prístupná s trajektom z Kapského Mesta.

Port Arthur Tasmánia, Austrália

Zvláštnosť: Podmienky tak veľmi zlé, že väzni spáchali zločiny, len aby boli zabití.
Toto mestečko slúžil ako trestanecká kolónia 1833 - 1853, kde boli zasielaní najťažší zločinci Anglie a Írska po opakovaných trestných činoch v Austrálii. Port Arthur bol príkladom "samostatnej väzenskej typológie", čo je systém založený na Panopticone, kde strážca pozoruje väzňov, keď väzni nie sú nikdy istý, či sú sledovaní. Tento systém znamenal posun od fyzického trýznenia k psychologickému trápeniu, ktorý robil Port Arthur ako model pre trestné reformné hnutie, príznak je zvýšený pýchou. Port Arthur bol rovnako brutálny ako ostatné trestanecké väznice, ak nie viac. Podľa príbehov, väzni sa dopustili vraždy, ktorá bola potrestaná smrťou, len preto, aby nemuseli stráviť život vo väzení. Mŕtvi boli vzatí na ostrov mŕtvych a hoci tam existuje cez 1600 hrobov, iba 180 z nich sú označené. Patria do väzenského personálu a vojenského personálu.
Podobne ako Alcatraz, Port Arthur bol velebený ako väzenie bez možnosti úteku. Martin Cash, trestanec s históriou slávnych útekov, jemu sa podarilo utiecť s ďalšími dvoma mužmi a ďalší väzeň, George "Billy" Hunt, sa pokúšal uniknúť tým, že sa zamaskoval ako klokan.
Väzenie bolo uzavreté v roku 1877, Port Arthur bol ale stále v dobrej kondícii v priebehu rokov. V apríli 1996, Martin Bryant zničil 35 životov a zranil ďalších 21 predtým, než bol zajatý. Tento masaker viedol k zákazu brokovnice a poloautomatických pušiek na celoštátnej úrovni. Napriek tomu, Port Arthur je jedna z Austrálie najviac cenených turistických atrakcií a vláda míňa kopu peňazí, aby bolo stále v skvelom stave.

Elmina hrad Ghana

Historicky: Tu otroci čakali po zajatí na predaj. Väznica bola postavená na konci 15. storočia ako Elmina hrad, pôvodne bol zamýšľaný, aby bol obchodnou stanicou Gold Coast. Je držiteľom vyznamenania ako najstaršia európska budova existujúca na saharskej púšti. V priebehu 17 storočia bola dobývaná holanďanmi a portugalčanmi. V roku 1872, celý ostrov sa stal súčasťou britského impéria.
Elmina hrad je najviac známy pre jeho úlohu v obchode s otrokmi, ktorý slúži ako aukčný blok, kde boli otroci zakúpení od afrických náčelníkov a kráľov. Otroci boli väčšinou zachytení v Afrike lapačmi otrokov a predávali ich portugalským obchodníkom výmenou za textil a kone. Otroci často boli uvrhnutí  do ciel s ďalšími 200 inými otrokmi. V priebehu 18. stor. bolo minimálne 30.000 otrokov, ktorí prešli cez dvere, odkiaľ nebolo už viac návratu a to ročne. Elmina hrad bol obnovený Ghanskou vládou v priebehu roka 1990, a dnes slúži ako populárne historické miesto. Je známe tým, že sa stalo svetovým dedičstvom UNESCO.

Black Beach Rovníková Guinea

Dianie: Málo jedla a žiadne lekárske ošetrenie po bití.
Brutálne a systematické mučenie sú spoločné v jednom z afrických najviac slávnych väzníc, všetko za účelom rozbitia ducha väzňov. Väzni sú často surovo zbití a následne majú odmietnuté ošetrenia rán a lekárske ošetrenie. Niektorí chovanci sú vyhladovaní na smrť. Choroba sa šíri ľahko, pretože väzni nemajú možnosť riadne si vyčistiť rany sami. Väzni sú uzavretí vo vnútri svojich ciel, putá a všetko, po väčšinu dňa, ku tomu aj iné formy psychického a fyzického týrania. Rad väzňov bol na čiernych plážach, v roku 2004 boli členmi  neúspešného pokusu o puč proti prezidentovi Rovníkovej Guiney Teodoro Obiang Nguema, bývalý guvernér Black Beach.

Fortaleza de San Carlos de la Cabana Kuba

Havana - neexistuje žiadny ohľad na ľudské práva v tomto kubánskom väzení. Bolo postavené v 18. storočí  pôvodne na účel brániť mesto Havana pred útokmi počas sedemročnej vojny. V čase, kedy pevnosť bola dokončená, to bolo druhé najväčšie vojenské zariadenie v Novom svete. Pre ďalšie dve storočia, slúžilo ako väzenie a vojenské základne Španielska na Kube. V roku 1959 sem vpadli rebely vedení Che Guevarom a potom slúžilo ako sídlo počas kubánskej revolúcie. Tí, ktorí na rozdiel Fidela Castra tu boli väznení, kým sa rozhodli, že chcú, aby ho podporili. Väzni stratili všetky svoje práva na La Cabana a tresty sú často určované vopred.

HM Maze (Northern Island) - Írsko

Lepšie známe väzenie ako bludisko Jej Veličenstva je väzenia Maze s maximálnou bezpečnosťou zariadení na Severnom ostrove. Tu boli držaní polovojenskí väzni. Väznica bola otvorená v roku 1971 a čoskoro bola naplnená politickými väzňami. Väzni odsúdení za trestné činy po dátume 1. marca 1976 boli poslaní žiť v novej časti väzenia známej ako "H-bloky". Jednalo sa o osem nových buniek vytvorených pre väzňov, ktorí nemali zvláštne kategórie status. Vzhľadom k tomu, že verili, že ich uniformy boli pre zločincov a nie politických väzňov, oni odmietli tieto uniformy nosiť. Nesmeli nosiť svoje oblečenie, takže sa ovinuli do prikrývok. Stráže im odmietli prístup do kúpeľne, kým na sebe nemajú svoje oblečenie, tak začali vyprázdňovanie v celách, rozmazanie na stenách. To bolo známe ako "špinavý protest."
HM väzenie Maze bolo tiež známe hladovkou z roku 1981 čo bol kľúčový moment v histórii Írska. V októbri roku 1980 sedem väzňov odmietlo potravu a požadovali, aby bolo ich politické postavenie uznané. Bobby Sands, veliaci dôstojník z IRA, začal druhý štrajk 1. marca 1981 a Sands zomrel. Do konca augusta, ďalších deväť členov hladovky zomrelo a štrajk bol ukončený v októbri. Sandsovu hladovku zachytil Steve McQueen vo filme Hunger, kde Sandsa hrá Michael Fassbender.
V roku 1983, tridsať osem väzňov sa pokúsilo utiecť  z HM bludiska tým, že ukradli nákladný automobil používaný pre stravovanie, aby sa dostali von. Devätnásť bolo chytených, ale zvyšok utiekol v čom bol najväčší prielom v histórii britských väzníc. Na základe Dohody z Veľkého piatku roku 1998 väzni boli prepustení. Zostávajúci štyria väzni boli prevedení do iných väzníc v septembri roku 2000 a väznica bola uzavretá. Väznica Maze bola určená k zničeniu v roku 2006, ale plány boli odvtedy pozastavená.

 Federálny nápravný komplex Terre Haute (FCC Terre Haute)

Vybavenie: Väzni majú povolené sedem návštev každý mesiac
Federálny nápravny Complex Terre Haute sa nachádza 70 kilometrov západne od Indianapolis. Zariadenie má dve väznice: USP Terre Haute a FCI Terre Haute. USP Terre Haute je časť s vysokou bezpečnosťou, ktorá sa používa pre mužských väzňov a obsahuje jednotku Special výkonu trestu, ktorá drží zajatcov odsúdených na popravu. FCI Terre Haute je časť stredného zabezpečenia a to aj pre mužov chovancov. Vedúce jednotky sú medzi väzňami, ktorí musia byť pozorne sledovaní, tým sa uisťujú, že nepredstavujú hrozbu pre ostatných väzňov, či seba.

Gore Island Senegal - ostrov predaja otrokov

Otroci žijú na sebe počas čakania na predaj
Pred zrušením obchodu s otrokmi v roku 1848, tisíce otrokov boli zaslané na Gore ostrov. Ostrov, ako jeden z "obcí okrsku" 19 v Dakare, to je najmenší a najmenej populárny, ale bude vždy v pamäti svojim miestom na Atlantiku, obchodom s otrokmi. Maison des Esclaves alebo "House of Slave" sa nachádza na ostrove, ktorý slúži ako múzeum obchodu s otrokmi na ostrove.

Yatala HM Gaol Adelaide Austrália

Väzenie  je umiestnené 10 km severne od Adelaide, centrálnej obchodnej štvrti. Je medzi Grand Junction Road a Dry Creek a vedľa predmestí Walkley Heights. Väzenie je na zráze z Para Fault Block s výhľadom na pláne Adelaide. Za prvých päť rokov South Australian osídlenia nebolo trvalé väzenie. Väzni boli zamknutí do želiez na palube HMS Buffalo až do jeho plavby v roku 1837 a v dočasných väzniciach následne. V roku 1841 videli osadníci prvé stále väzenie postavené v Adelaide, väznica na brehu rieky Torrens. Prvá várka 24 odsúdených bola poslaná do väzenia Adelaide 09.2.1855, na sebe mali charakteristické široké šípky, vzor väzenského oblečenia tej doby. V 19. storočí, uväznenie v južnej Austrálii bolo videné ako represívne viac ako preventívne opatrenie. Práca väzňov bola použitá pre verejné práce a tvrdá práca vnímaná ako neoddeliteľná súčasť trestu odňatia slobody. Od samého počiatku hlavnou úlohou väzňov bolo nalámanie najmenej jedného kubického metra skál za deň. Až do polovice 20.storočia filozofia vo väzniciach je stále represívne a spolieha sa na dodržiavaní pravidiel s predpismi a poslušnosť väzňov. Väzni sa presúvali z lámania skál do výroby tovaru s obchodmi, vrátaneprác ako je šitie, kováčstvo, tesárstvo a murári. Tu nastal odpor verejnosti práce väzňov boli videná ako nekalá súťaž proti súkromnému sektoru, v dôsledku toho vládne oddelenie používalo väčšinu produktov. V roku 1960 sa jednalo o malé odvetvie stanovené na sever od väzenských múrov s vybavením pre sprejerstvo, kováčstvo, armovanie a výrobu tehál. Bolo rozhodnuté v roku 1968 postaviť nový Industries Complex. Stavba bola (1977-1982) komplexne hotová a otvorená v novembri 1984.
Hoci boli väznice s ostrahou, štyria väzni utiekli v roku 1930 a vznikli  automobilové naháňačky políciou. Po úteku do školských pozemkov boli chytení no zakončené to bolo s dvoma zranenými policajtmi. Šesť väzňov utieklo z väzenia v roku 1979. Stenu, ktorá bola v oprave a pokrytá lešením použili ako súčasť úniku, ale všetkých šesť utečencov čoskoro chytili. Bola zlá morálka medzi väzňami v roku 1980, čo viedlo k veľkým väzenským nepokojom . Šesťdesiati väzni začali vyčíňať ako tajfún 22. marca 1983 a zapálili oheň, ničili strechu väznice. Vláda to videla ako príležitosť k reštrukturalizácii Yatala a 21. decembra oznámili, že väznica bude zbúraná. Hoci protestovali kvôli historickej hodnote budovy, demolácie začali 6. februára 1984.
Yatala väznica je rozdelená do štyroch blokov:
B-Division - vysoké a stredné zabezpečenie hlavného prúdu, odevy väzňov farba tmavo zelená.
E-Division - Protection Unit, odevy farba svetlo modrá.
F-Division - Pracovné divízie, ktorá zahŕňa odvetvia, ako sú Souwester, Panda, Práčovňa, Sstolári atď. Toto rozdelenie má oblečenie farbu tmavo modrú.
G-Division - Najvyššia bezpečnosť väzenia. Väzni sú pod úplným oddelením od ostatných. Yatala má 500 väzňov, zariadenie je s kapacitou 341 väzňov.

AFP la Sante Francia

 Väzenie prevádzkuje Ministerstvo spravodlivosti a nachádza sa vo východnej časti v Montparnasse v štvrti 14. okrsku v Paríži , Francúzsko na 42 Rue de la Santé. Je to jedno z najznámejších väzení vo Francúzsku, ako s VIP s vysokými bezpečnostnými opatreniami. La Santé je jedným z troch hlavných väzníc oblasti Paríža. Architekt Josef Auguste Émile Vaudremer postavil väzenie, ktoré bolo slávnostne otvorené dňa 20.8. 1867. Pôvodne tam bolo 500 ciel, ktoré boli zvýšené na 1000 v roku 1900 po uzavretí Paris Grande Roquette väzenia v roku 1899. Tieto cely sú 4 m dlhé, 2,5 m široké a 3 m vysoké. Väzenie má celkovú kapacitu až 2000 väzňov rozdelená do 14 blokov.
Popravy boli predtým vykonávané pri vchode do Grande Roquette, takže bolo rozhodnuté, aby urobili to isté (alebo takmer) v La Santé. Gilotína bola postavená na rohu Rue de la Santé a Boulevard Arago na chodníku. Prvá poprava sa konala dňa 6 augusta 1909. Bolo to za otcovraždu. Takmer štyridsať väzňov skončilo svoje dni na tomto mieste. Počas okupácie okrem všeobecného práva so zločincami boli popravení 18-sti odbojári a komunisti. Deväť z nich išlo pod gilotínu, čo bolo vykonávané v období od augusta 1941 do júli 1942. Ďalších deväť bolo zastrelených 30. apríla 1944. Pamätná tabuľa je pripevnená ku stene väzenia na rohu Rue Jean-Dolent a Rue de la La Santé, pripomína ich tragický koniec.
Jednou zo zvláštností la Santé dnes je to, že až do roku 2000 väzni boli rozdelení podľa zemepisného pôvodu a etnického pôvodu v rámci väznice. Jedna skupina väzňov (tých, ktorí študujú predovšetkým) sú rozdelení do sekcií, ale väčšina z nich sú roztrúsení v blokoch, ktoré sú štyri v rade: Blok A: Západná Európa Blok B: Čierna Afrika Blok C: severná Afrika Block D: ostatný svet.
Úteky: r. 1927: Léon Daudet unikol 13 dní po jeho uväznení s Josephom Delest.
08.05.1978: Jacques Mesrine, François Besse a Carman Rives (ktorý bol zabitý počas úteku).
Máj 1986: Michel Vaujour unikol v helikoptére pilotovala jeho manželka v tej dobe, Nadine Vaujour.

Väzenské práce

Camp 1391 - zajatecký tábor Izrael

Camp 1391 je v Izraeli pre obranné sily ako zajatecký tábor pre "vysoko rizikových" väzňov v severnom Izraeli, prevádzkuje ho jednotka 504 a je menej ako hodinu jazdy od Tel Avivu. Existencia väznice bola neznáma pre verejnosť pred rokom 2003 a väčšina informácií o tom zostala utajená, aj keď izraelský Najvyšší súd nariadil prepustenie niektorých informácií o väzení. Camp 1391 sa nachádza v Tegart pevnosti na trase 574 medzi kibuci Barkai a kibuci Ma'anit v severnom Izraeli. Vyslúžil si prezývku "izraelské Guantanamo". Podľa výpovedí bývalých zajatcov, zadržaní sú vedení do zariadenia so zaviazanými očami, a držaní v celách (väčšina z nich je 2 m × 2 m), bez denného svetla. Dve menšie cely (1,25m x 1,25m) s ťažkými oceľovými dverami a čiernymi alebo červenými stenami a takmer žiadne svetlo, sú používané pre samoväzby. Niektoré bunky nemajú zodpovedajúce sociálne zariadenie a stráže ovládajú väzňov pod tečúcou vodou. Mustafa Dirani, veliteľ Amal, ktorý bol zajatý Izraelčanmi od mája 1994 a prepustený v roku 2004 podal žalobu v Tel Avive s okresným súdom tvrdil, že bol sexuálne zneužívaný vo väzení. To bolo potvrdené izraelskou vládou, že "v rámci vojenského policajného vyšetrovania vzišli podozrenia, že vyšetrovateľ hrozil vykonaním sexuálneho akt na sťažovateľovi ".

V máji 2009, Výbor OSN proti mučeniu (CAT) spochybnil izraelských predstaviteľov o zariadení, a vyjadril skepsu o tomto tvrdení. CAT uviedol, že "izraelská bezpečnosť tajne zadržiava a vypočúva väzňov bez udelenia prístupu výboru na neznámom mieste zvanom" Camp 1391 ", Medzinárodná červený kríž (MVČK), alebo právnici či príbuzní väzňov", opýtaných Prečo výsluchy v Camp 1391 neboli zaznamenané a uviedol, že "600 sťažností na údajné zlé zaobchádzanie alebo mučenie boli uvedené v rokoch 2001 a 2006, ale žiadny nebol sledovaný." Izraelskí predstavitelia tvrdia, že Camp 1391 "sa už nepoužíva od roku 2006 na zadržanie alebo vypočúvanie podozrivých", ale niekoľko petícií podaných do izraelského najvyššieho súdu CAT preskúmať zariadenia, boli zamietnuté.

Cela v Quantaname na Kube

Internačný tábor Guantanamo Bay, označovaný tiež ako Guantánamo, G-bay alebo GTMO ("Gitmo"), je vojenská väznica Spojených štátov amerických a nachádza v Guantáname vzálive Guantánamo na Kube. V čase svojho vzniku v januári 2002, minister obrany Donald Rumsfeld H. povedal, že väzenský tábor bol zriadený za účelom zadržania mimoriadne nebezpečných osôb, na vypočúvanie zadržaných v optimálnom prostredí a pre stíhanie zadržaných za vojnové zločiny. Prvých dvadsať zadržaných osôb vojenské stráže vzali na Guantánamo 11. januára 2002. Bushova administratíva tvrdila, že zadržaní nemajú nárok na niektorú z ochrán z ženevských konvencií. Následne Najvyšší súd USA rozhodol od roku 2004 inak, že súdy majú právomoc: to rozhodol v . Hamdan versus Rumsfeld 29. júna 2006, že zadržaní mali nárok na minimálnu ochranu uvedenú v článku 3 spoločných Ženevských konvencií. V nadväznosti na to, dňa 7. júla 2006, ministerstvo obrany vydalo interné oznámenie o tom, že zadržaní v budúcnosti má nárok na ochranu podľa spoločného článku 3. V novembri 2014  148 zadržaných osôb zostáva na Guantáname.
Do mája 2011 došlo najmenej k šiestim samovraždám na Guantáname, ktoré boli ohlásené. V auguste roku 2003 bolo 23 pokusov o samovraždu. Úradníci USA nepovedali, prečo sa predtým nezaznamenali incidenty. Po tejto udalosti, Pentagon reklasifikoval samovraždy ako "manipulatívne škodlivé správanie"; lekári tvrdia, že zadržaní skutočne chcú ukončiť svoj život. Guantanamo Bay úradníci oznámili 41 neúspešných pokusov o samovraždu, USA začali brať zajatcov na základňu v januári 2002. Obhajci však tvrdia, že počet pokusov o samovraždu je oveľa vyšší.

Interiér z cely v Amerike

Väznica v Brazílii

Väzni v cele v Brazílii

Masaker Carandiru sa konal v piatok 2.10.1992 v Carandirskej väznici v São Paulo, Brazília je považovaný za tvrdé porušenie ľudských práv v dejinách Brazílie. Masaker bol vyvolaný väzenskou vzburou v rámci väznice. Polícia vyvinula len málo úsilia, aby rokovala s väzňami, zaútočila, pretože väzenskú vzburu ťažšie dozorcovia ovládali. Výsledné straty boli 111 väzňov zabitých, 102 z výstrelov vypálených políciou a deväť z bodných rán zrejme spôsobených inými väzňami ešte pred príchodom polície. Žiadny z šesťdesiat osem policajtov nebolo zabitý. Survivors tvrdil, že polícia tiež vystrelila na väzňov, ktorí sa už vzdali, alebo sa snažili schovať vo svojich celách. Následky? Veliteľ operácie, plukovník Ubiratan Guimarães , bol pôvodne odsúdený na 632 rokov vo väzení pre jeho zlé zaobchádzanie počas vzbury a následný masaker. 16. februára 2006 brazílsky súd uznal tvrdenie, že iba vykonávali rozkazy. V mnohých krajinách na svete [kto?] nazvali rozhodnutie súdu z Guimarães za "krok späť" a príspevok na beztrestnosť, pokiaľ ide o policajné násilie v Brazílii. Guimarães, ktorý bol tiež členom štátneho zákonodarstva São Paulo, bol zavraždený v septembri 2006. Primeiro Comando da Capital (PCC), jeden z brazílskych najznámejších gangov bol vytvorený v roku 1993 ako reakcia na udalosti.  Táto skupina sa predpokladá, že je zodpovedná za smrť José Ismael Pedrosa, riaditeľa väznice v tej dobe. Väznica bola zbúraná 9. decembra 2002.
V apríli 2013 sa 23 policajtov podieľajúcich sa na masakre boli odsúdení na 156 rokov väzenia každý za zabitie 13 väzňov, zatiaľ čo ďalších 25 policajtov podieľajúcich sa na masakre boli odsúdení na 624 rokov vo väzení každý za smrť 52 väzňov v auguste 2013. Naposledy bolo 15 policajtov odsúdených na 48 rokov každý v apríli roku 2014.

Pomník na pamiatku genocídy v Rwande

Väznica Qincheng Čína

Qincheng väzenie je maximálne bezpečnostné väzenie, nachádza sa v okrese Changping, Beijing v Čínskej ľudovej republike, v blízkosti Xiaotangshan. Väznica bola postavená v roku 1958 s podporou zo Sovietskeho zväzu a to je jediné väzenie patriace k ministerstvu verejnej bezpečnosti. Ministerstvo spravodlivosti prevádzkuje ďalšie väzenie. Vedúci Pekingu úradu verejnej bezpečnosti, Feng Jiping mal na starosti výstavbu väznice. Je iróniou, že počas kultúrnej revolúcie bol medzi prvými, ktorí v nej budú uväznení. Bol tiež jedným z posledných, ktorý sa tam dostal medzi tými, ktorí boli poslaní do väzenia s ním. Väznica je postavená v súlade s 1954 reformou cez prácovný poriadok, takže je rozdelená do troch častí. Prvá časť je určená pre  vysoko postavených väzňov, vrátane poradia kde často rozhoduje  sociálne postavenie, pracovné pozície, a počet trestných činov väzňa pred nástupom do väzenia. Druhá sa nazýva vedenie a pracovný oddiel, ten najväčší medzi všetkými tromi je Qincheng Farm pre poľné práce. Poslednou časťou je obytná časť pre zamestnancov, ako strážcovia a ich príbuzní.
Väznica je vložená medzi sady s poľnohospodárskou pôdou a rybníkom v prednej časti, presný odraz pohľadávky Mao Ce-tunga v októbri 1960: "Naše väznice sú iné, než väznice v minulosti - každé väzenie je vlastne škola, ale aj továreň alebo farmy." Mao ďalej tvrdí, že "Ľudia môžu byť reformovaní, ak je prijatá správna politika a metódy." Táto charakteristika platí aj pre väčšinu čínskych väzníc a Číňania nazývajú tento väzenský systém ako: "Špeciálna militarizovaná organizácia, špeciálne podnikanie a špeciálne školy."
Pôvodné väzenské domy sú štyri trojposchodové tehlové budovy so šikmou strechou s názvami: Jia, Yi, Bing, Ding. Priestor pred každým domom je oplotený tehlovým múrom väzni majú svoj vlastný nezávislý dvor. Každé cvičenie yard je rozdelené do dvoch častí rovnomerných múrov uprostred, nad ktorým GUARD stráži a sleduje obe časti. Každá budova je vybavená elektricky poháňanými práčkami od začiatku, luxus v Číne až do polovice 1980, a toalety sú vyprázdnené šliapaním nohami. Každé poschodie budovy je rozdelené do mnohých sál, na jednej strane sály je múr, naproti stene kde sú bunky umiestnené, každá je jednotlivo uzamknutá s visiacim zámkom. Existuje najmenej 10 buniek v každej sále. Plocha každej bunky je asi 20 metrov štvorcových. Existujú aj špeciálne samovražedné bunky sa stenami z gumy, aby väzni nemohli spáchať samovraždu búchaním sa do stien. V roku 1967, bolo pridané ďalších šesť budov, tiež pomenovaný po nebeskej stopky , pokračovať ako Wu, Ji, Geng, Xin, Ren, Gui. Nové väzenia je postavené z betónu a obsahuje oveľa viac článkov, pretože nové bunky sú oveľa menšie v porovnaní s tými čo sú postavené v roku 1958: plocha každej bunky je len 5 až 10m2. WC v týchto nových bunkách je také, že si väzni musia čupnúť pri použití toalety a musia nosiť vodu z pracieho drezu, keď chcú spláchnuť po sebe. K dispozícii sú dvoje dvere pre každú bunku postavené v roku 1967: vonkajšie, ktoré sú železné dvere a vnútri nich sú drevené dvere. Ďalšie vlastnosti väzenia - domov postavených v roku 1967 sú podobné postaveným v roku 1958.
Tri jedlá sú poskytnuté na každý deň od pondelka do soboty. V nedeľu a sviatky sú k dispozícii iba dve jedlá. Každý väzeň dostane prevarenú vodu trikrát denne, jednu plnú šálku zakaždým, a veľký pohár daný každému väzňovi na tento účel. Raňajky sa skladajú z dusenej kukuričnej múky, chleba a kus osolenej zeleniny, zatiaľ čo obedy a večere sa skladajú z ryže, rezancov a ďalších obilnín. Vegetariánsky pokrm so zeleninou a miskou riedkej polievky sa podáva s obedom a večerou. V závislosti na poradí väzňa, každý väzeň má povolené, aby sa pol hodiny sprchoval buď raz týždenné alebo mesačne, pod dohľadom rovnakého pohlavia, dozorcu za dverami. Frekvencia cvičenia je povolená, no každý väzeň ju môže mať zmenenú na raz denne, či raz za týždeň. Oficiálne, títo väzni môžu chodiť cvičiť na dvoroch po dobu minimálne 20 minút a maximálne hodinu. Aktuálna doba sa líši v závislosti na počasí, počte väzňov a ďalších faktoroch. Pri dlhotrvajúcej samoväzbe počas kultúrnej revolúcie mali väzni  nedostatky vápnika, čo vyplývalo z nedostatku vystavenia slnečnému žiareniu. Mnoho väzňov strácalo vlasy a zuby a vyvinul sa rad ďalších zdravotných problémov. Väzni vo väzení, počas kultúrnej revolúcie často mali trvalé postihnutie po ich prepustení.

Cela vo väznici v Austrálii

Počas konca 18. a 19. storočia, veľký počet odsúdených bol transportovaný do rôznych austrálskych trestaneckých kolónií britskou vládou. Jedným z hlavných dôvodov pre britské osídlenie Austrálie bolo zriadenie trestaneckých kolónií na zmiernenie tlaku na ich preťažených nápravných zariadeniach. V priebehu 80. rokov viac ako 165.000 odsúdených bolo transportovaných do Austrálie. Chudoba, sociálna nespravodlivosť, detské práce, drsné a špinavé životné podmienky a dlhá pracovná doba bola prevládajúca v 19. storočí vo Veľkej Británii. Priemyselná revolúcia viedla k nárastu drobnej kriminality v dôsledku hospodárskeho presúvania obyvateľov, tlak na vládu, aby našla alternatívu k trestu odňatia slobody v preplnených väzniciach. Situácia bola taká zúfalá, že vraky, ktoré zostali zo sedemročnej vojny boli použité ako provizórne plávajúce väzenia.  Asi 60.000 odsúdených bolo prevezené do britských kolónií v Severnej Amerike v sedemnástom a osemnástom storočí. Potom, čo James Cook slávnou plavbou do južného Pacifiku, ktorý navštívil a tvrdil, že východné pobrežie Austrálie v názve britského impéria, opísal Botany Bay na zátoku, kde je dnešné Sydney, ako ideálne miesto pre založenie osady. 1786 bolo rozhodnuté poslať kolonizačnú flotilu odsúdených, vojenských a civilných zamestnancov na Botany Bay. Tam bolo 775 odsúdených na palubách šiestich dopravných lodí. Oni boli sprevádzaní úradníkmi, členmi posádky, Marines, ich rodinami a ich vlastnými deťmi, ktoré dohromady predstavovali 645 ľudí. V roku 1788 20. januára prvá Flotila (11 lodí) prišla a bola založená Prvá britská kolónia v Austrálii. Čoskoro sa ukázalo, že by nebolo vhodné Botany Bay pre založenie kolónie a skupina presídlila do Port Jackson. Tam založili prvé stále európske kolónie na austrálskom kontinente, New South Wales 26. januára. Tento dátum sa stále oslavuje ako Deň Austrálie. Odsúdení, ktorí veľmi hnevali, boli často posielaní na miesto sekundárneho trestu, ako je Port Arthur, Tasmánia a Norfolk ostrov, kde dostali ďalší trest a samoväzbu. Doprava na kolóniu Nový Južný Wales bola nakoniec oficiálne zrušená k 1. októbru roku 1850.
V roku 1803, britská expedícia bola poslaná zo Sydney do Tasmánie (potom známa ako Van Diemen krajina), kde založili novú trestnú kolóniu. V roku 1804 založili alternatívnu osadu na západnej strane rieky u Sullivan Cove, Tasmánia. Toto sa neskôr stalo sa známym ako Hobarte a pôvodná osada na Risdon Cove bola opustená. Collins sa stal prvým Lieutenant - guvernérom Van Diemen krajiny. Keď bola stanica na ostrove Norfolk opustená v 1807-8, zostávajúci odsúdení a voľní osadníci boli prevezení do Hobarte a mali pridelené pozemky na opätovné vyrovnanie. Avšak, ako existujúce malé populácie boli už ťažkosti vyrábať dostatok potravy, pre náhle zdvojnásobenie populácie to bolo takmer katastrofálne. Od roku 1816 viac voľných osadníkov začalo prichádzať z Veľkej Británie. Dňa 03.12.1825 Tasmánia bola vyhlásená oddelenou kolóniou od Nového Južného Walesu s oddelenou správou.
V roku 1830 trestná osada Port Arthur bola založená s cieľom nahradiť Macquarie Harbour, tu bolo ľahšie udržiavať pravidelné komunikácie po mori. Až do konca roku 1830 najviac odsúddených bolo buď ponechaných vládou pre verejnoprospešné stavby alebo postúpených na súkromné osoby ako forma sezónnych robotníkov. Od začiatku roku 1840 Probačný System ukladal, že trestanci strávili v počiatočnom období, väčšinou dva roky, na stavebných prácach na staniciach mimo hlavných sídiel, a potom boli oslobodení,  pracovali za mzdy v stanovenom obvode. Preprava odsúdených k západnej Austrálii začala v roku 1850 a pokračovala až do roku 1868. Počas tohto obdobia, 9668 odsúdencov bolo prevezených na 43 lodiach. Éra prepravy odsädených do Západnej Austrálie skončila so zastavením trestnej dopravy z Británie. V máji 1865 bola kolónia upozornená na zmenu v britskej politike a povedali, že Británia pošle jednu loď s odsúdenými v každom z rokov 1865, 1866 a 1867, po ktorej sa doprava ukončí. V súlade s tým, posledná loď odsúdencov do západnej Austrálie, Hougoumont , opustila Britániu v roku 1867 a prišla do západnej Austrálie 10.1.1868.
Sorrento, Victoria prvé osídlenie bolo asi 90 km juhovýchodne od dnešného Melbourne. Asi za dva mesiace neskôr bola osada opustená kvôli zlej pôdy a nedostatku vody a Collins presťahoval odsúdených do Hobart. Niekoľko odsúdených uniklo do buše a ich osudy boli zaviate na neznáme miesta s nepriateľskými miestnymi domorodými obyvateľmi. Jeden taký trestanec, neskôr oslávil William Buckley, žil v západnej strane Port Phillip ďalších 32 rokov pred blížiacou sa vlnou nových osadníkov a pomáhal ako tlmočník pre domorodé národy. Politickí väzni tvorili malú časť odsúdených. Prišli vo vlnách, ktoré zodpovedajú politickým nepokojom v Británii a Írsku.  Tie zahŕňali Prvých škótskych mučeníkov v 1794, britskych námornych vzbúrencov, v 1797 a 1801; Írski rebeli v 1798, 1803, 1848 a 1868; Škótski Rebeli (1820), Yorkshirski Rebeli (1820 a 1822); Vedúci predstavitelia Merthyr Tydfil povstania 1831; V Tolpuddle Mučeníci (1834), Swing Vzbúrenci a Breakers (1828 - 1833), Upper Canada povstanie/Dolná Kanada povstania (1839) a chartisti (1842). Doprava do Nového Južného Walesu skončila v roku 1840, do tej doby asi 150.000 odsúdených bolo poslaných do kolónií Austrálie.
Doprava pokračovala však v malom množstve do západnej Austrálie aj naďalej. Posledná loď s odsúdenými dorazila do západnej Austrálie Hougoumont, opustila Britániu v roku 1867 a prišla do západnej Austrálie 10. januára 1868. Vo všetkých, asi 164.000 odsúdených bolo prevezených do austrálskych kolónií medzi 1788 a 1868 na palube 806 lodí. Odsúdení boli tvorení z Angličanov a Welshanov (70%), Írov (24%), Škótov (5%) a zvyšné 1% z britských základní v Indii a Kanade, Maori z Nového Zélandu, Číňanov z Hongkongu a otrokov z Karibiku. Iba Južná Austrália a severné územia nikdy neprijali odsúdených priamo z Anglicka, ale napriek tomu prijali bývalého väzňa z iných štátov. Mnohým odsúdeným bolo dovolené cestovať tak ďaleko, ako je Nový Zéland, aby začali nový život potom, čo im bola daná obmedzená sloboda, aj keď nebolo dovolené vrátiť sa domov do Anglicka. V tejto dobe austrálska populácia bola približne 1 milión a kolónie teraz môžu udržať bez nutnosti prílevu odsúdených na tvrdú prácu.

Perličky: Mary Wade (Mary Ann Wade 05.10.1777 - 17 decembra 1859) - bol najmladší väzeň transportovaný do Austrálie (mala iba 11 rokov), mala 21 detí a v čase svojej smrti mala jej rodina cez 300 žijúci potomkov. http://en.wikipedia.org/wiki/Mary_Wade Mary žila s Jonathanom Brookerom v blízkosti rieky Hawkesbury. Dnes sú jej potomkovia číslo v poradí desiatok tisíc, vrátane Kevina Rudda, bývalého ministerského predsedu Austrálie. Príbeh Márie je prerozprávaný v knihe "Mary Wade u nás", vydanej ako rodinný strom, čo je uvedené v ďalšom čítaní nižšie. To, a príbehy pána Rudda bolo teraz zhrnuté do dvoch kožených viazaných zväzkov Cirkvi Ježiša Krista Svätých posledných dní, ktorý sa uchováva v Národnej knižnici Austrálie v Canberre.

James Squire - English Romanichal (anglický róm) (1754-1716, 16.máj 1822) - odsúdený First Fleet, v Austrálii je známy prvým sládkom ako pestovateľ chmeľu v roku 1806, po 3 rokoch driny, James úspešne pestuje prvý austrálsky chmeľ a založil v Austrálii prvý komerčný pivovar v roku 1798 "Squireove pivo". James začal pracovať ako pekár (James mal pekáreň v Kent Street) a tiež často dodával mäso pre kolóniu, nehovoriac o jeho hospodárení. Potom pracoval v štýle družstevnej záložne bankovníctva a bol široko známy pre jeho fair play ako veriteľa a filantropa k jeho chudobnejším susedom. James bol prezývaný "patriarcha". Koloniálny umelec Joseph Lycett vysvetľuje: "Keby nebol tak štedrý, James Squire by bol oveľa bohatší človek".
Joseph Lycett tiež uviedla, že James je: "Univerzálne rešpektovaný pre jeho prívetivé a užitočné vlastností ako člen nižšej triedy osadníkov... jeho meno bude dlho vyslovované s úctou a vďačnosťou za objekty svojej štedrosti". Jeho život je ako doklad vzostupu postavenia v spoločnosti (od hanby ku sláve), jeho smrť v roku 1822 vo veku nedožitých 68 rokov bola označená za najväčší pohreb vôbec, ktorý sa konal v kolónii. V roku 1877, Jamesov vnuk, James Squire Farnell, sa stal prvým austrálskym premiérom Nového Južného Walesu.

Pamätná tabuľa pripomínajúce Jamesa a jeho umiestnenie pivovaru.

Austrália

Geolong GAO Austrália

HM väzenia Geelong bolo s maximálnou bezpečnosťou Austrálske väzenie, nachádza sa na rohu ulice Myers a Swanston Street v Geelong, Victoria, Austrália. Väznica bola postavená v niekoľkých fázach od 1849 do 1864. IDS Panoptikum dizajnu je založené na Pentonville väzení v Anglicku. Väzenie bolo oficiálne uzavreté v roku 1991 a väzni boli presunutí do novovybudovaného HM Väzenia Barwon v Lara. Cela 47 má osobitný význam, pretože obsahuje nástenné maľby, ktoré maľoval na stenu väzeň s názvom Okno slobody.
Časová os väznice
1853 - 1865 väznica pre odsúdených a väzňov
1865 - 1872 priemyselná škola pre dievčatá (deti ulice)
1877 - 1940 Nemocnica kriminál
1940 - 1947 Vojenské väzenské kasárne v priebehu druhej svetovej vojny
1947 - 1958 Nemocnica kriminál
1958 - 1991 Nápravné väzenie.
Príbeh: Francis McNeish McNeil McCallum (kapitán Melville) (1823-1857) bol notoricky známy bushranger v preklade zálesák počas ranej časti viktoriánskej zlatej horúčky v Austrálii. Potom, čo bol odsúdený pod menom Francis Melville, McCallum bol transportovaný do Tasmánie (potom známy ako Van Diemen) ako odsúdený v roku 1838 vo veku 15 rokov, odišiel do Melbourne 1851. Počas r.1852 ako kapitán Melville údajne viedol veľkú bandu zálesákov - bushrangers na cestách v Čiernom lese medzi Melbourne a Ballarat a získal si povesť folklórneho hrdinu vďaka odvahe jeho zločinov a rytierstva u žien. Jeho meno bolo spájané s lúpežou Nelson a St.Kilda Road lúpeží, pravdepodobne bez základov. Na Štedrý deň r.1852 pod menom Thomas Smith, on a kolega zálesák William Robert Roberts boli zatknutí v bordeli v Corio ulici, Geelong a nakoniec stál pred sudcom obvodného súdu dňa 03.2.1853 za tri lúpeže. Muži sú odsúdení na dvanásť, až desať rokov. Hoci bol v reťaziach, lúpež z 20. júla 1853 kapitána Melvilleho meno sa stalo s ním spojené v priebehu rokov, pretože zhodou jedného z Eskort lupičov, George Melville, s použitím rovnakého priezviska ako bol jeho alias. V roku 1854 bol jedným zo strany väzňov s úspechom v Port Phillip Bay, pokúsil sa zabaviť a uniknúť na lodi, pri ktorej bol zabitý dozorca. Odsúdený bol na trest smrti, ale mal odklad, on bol potom poslaný do Starej väznice v Melbourne, kde bol nájdený obesený vo svojej cele 10.8.1857.

Quantanamo Kuba

Ilava Slovakia

Fašistický koncentrák

Luisiana väznica

Louisiana štátna väznica (LSP, tiež známa ako Angola, a prezývaná "Alcatraz z juhu" a "The Farm".  Jedná sa o najväčšiu maximálnu bezpečnosť väzenia v Spojených štátoch s 6300 páchateľmi a 1800 zamestnancami. Nachádza sa na 18000 akroch (7.300 ha), majetok, ktorý bol predtým (Angola a iné sady) vlastníctvom Isaaca Franklina v neregistrovaných West Feliciana Parish, priamo susediacej s štátnou hranicou Mississippi. Väznica sa nachádza na konci louisianskej hlavnej cesty 66, asi 22 míľ (35 km) severozápadne od St. Francisville. Angola je ohraničená na troch stranách rieky Mississippi. Väznica sa nachádza v tesnej blízkosti hranice Louisiana-Mississippi.
Bývalý väzeň Angoly, William Sadler (tiež sa volal "Drevené ucho", pretože stratu sluchu utrpel po väzenskom útoku) napísal sériu článkov o Angole s názvom "Peklo na Angole" v roku 1940, ktoré pomohli priniesť väzenské reformy. 5. decembra v roku 1956 päť mužov uniklo z väzenského areálu plávaním cez rieku Mississippi. Robert Wallace 25, Wallace McDonald 23, Vernon Roy Ingram 21, Glenn Holiday 20 a Frank Verbon Gann 30. Denník vtedy uviedol, že iba jedno telo vytiahli z rieky. McDonald bol zachytený neskôr v Texase, po návrate do štátov z Mexika. McDonald uviedol, že dvaja z jeho kolegov utečencov sa utopili, ale toto bolo spochybnené Warden, Maurice Sigler. Warden Sigler uviedol, že verí, nie viac ako jeden väzeň sa utopil. Jeho muži našli 3 jasné stopy lezenia na brehu rieky.
V roku 1961 ženských väzenkyne boli presunuté do novo otvoreného louisianskeho nápravného ústavu pre ženy. Glenn Ford, odsúdený vrah v Louisiane najdlhšie sediaci väzeň strávil takmer tri desaťročia vo väzení, 26 z nich v cele smrti. Každý väzeň môže mať jeden päť minútový osobný telefonát za mesiac. Trikrát týždenne má chovanec dovolené cvičenie na dvore. Väzni môžu mať niekoľko kníh naraz na čítanie.
Point Lookout je väzenský cintorín, ktorý sa nachádza na severnej strane objektu Angola. Cintorín obklopuje biela ohrada a nový cintorín bol urobený po povodni roku 1927. Ďalší cintorín dali do prevádzky v roku 1990 a má kapacitu 700 hrobov. Od r.2010 bolo pochovaných 90 väzňov. Truhly pre zomrelých vyrábajú väzni.

Titan a HMP Hewell Anglicko

Titan väzenia bolo navrhované ako nová klasifikácia väzení v Anglicku a Walese, s cieľom zvýšiť celkovú väzenskú kapacitu a zvýšenie prevádzkovej efektivity. V plánoch oznámili v decembri roku 2007 koncepciu Titanu súčasťou navrhovanej výstavby troch nových väzníc, v každej bývanie 2500 väzňov výrazne nad 1461 kapacitu, najväčšieho väzenia v tej dobe, HMP Wandsworth v Londýne. V januári 2008 bolo oznámené, že väznice HMP Blakenhurst, Brockhill a Hewell Grange sa zlúčia do jedného, ako novo pomenované, 1428 kapacita väznice, HMP Hewell, ktoré má byť urobené do apríla roku 2008. HM Prison Servis, 7.3.2008. Tri väznice sú umiestnené na panstve Hewell Grange vidiecky dom Worcestershire. Niekoľko správnych a riadiacich funkcií je zlúčené pre efektivitu, po modeli Titan.

Vo väznici Venezuely

Cela vo Warden locking Anglicko

Yatala Austrália

Brazília

ChateaudIf Marseille

Pomník väzneným otrokom v Goree

v Senegale

http://www.vscr.cz/veznice-mirov-23
http://en.wikipedia.org/wiki/ADX_Florence
http://www.complex.com/pop-culture/2012/09/the-50-craziest-prisons-and-jails-in-the-world/united-states-penitentiary-administrative-maximum
http://www.dailymail.co.uk/news/article-2414911/North-Koreas-Camp-22-prisoners-disappeared-claim-human-rights-group.html
http://www.hurriyetdailynews.com/suicide-attempt-in-jail-stirs-questions.aspx?pageID=238&nID=32428&NewsCatID=341
http://www.complex.com/pop-culture/2012/09/the-50-craziest-prisons-and-jails-in-the-world/leoben-justice-center
http://nasygnale.pl/gid,13023535,img,13023876,title,Najciezsze-wiezienia-swiata,galeria.html
http://www.magnumphotos.com/Catalogue/Gilles-Peress/1994/AFRICA-NN142936.html
http://blogs.wsj.com/photojournal/2013/03/17/making-peace-in-turkeys-southeast
http://www.theguardian.com/world/2012/oct/23/pussy-riot-russia-harshest-prisons
http://www.theguardian.com/world/2012/oct/23/pussy-riot-russia-harshest-prisons
Viktoriánske väzenie http://www.victorianlondon.org/publications5/prisons-06.htm
http://www.askmen.com/top_10/entertainment/top-10-notorious-prisons_9.html
http://www.holocaustresearchproject.org/nazioccupation/poland/pawaiak.html
http://www.sme.sk/c/6352547/vaznice-maju-lepsie-oplotenie-a-kamery.html
Väznica v Austrálii http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_Australian_prisons
http://www.top10facts.com/2012/12/top-10-worst-prisons-in-the-world
Wikipédia história väzníc (angl.) http://en.wikipedia.org/wiki/Prison
http://www.3rank.com/worst-and-high-security-prisons-in-the-world
http://megatopten.com/bizarre/top-10-worst-prisons-in-the-world
http://magazin.atlas.sk/print.xml?get%5Barticle%5D=837295
http://www.northkoreanow.org/the-crisis/north-koreas-gulags
http://www.toptenz.net/top-10-deadliest-prisons-world.php
http://www.bbc.com/news/world-europe-20035343
http://allday.com/post/992-the-worlds-worst-prisons
http://marcianosmx.com/prision-gitarama-infierno
http://en.wikipedia.org/wiki/Prisons_in_Slovakia
http://en.wikipedia.org/wiki/Prisons_by_country
http://en.wikipedia.org/wiki/Prisons_in_Russia
http://en.wikipedia.org/wiki/Prisons_in_Russia
http://www.thenation.com/prison-profiteers
https://centerforprisonreform.org/history
http://www.dailymail.co.uk/news/article-1277158/Halden-Prison-Inside-Norways-posh-new-jail.html
http://www.nydailynews.com/news/world/chavez-body-perserved-permanently-displayed-article-1.1282666

O väzniciach v Amerike http://www.theatlantic.com/national/archive/2013/10/how-prisons-change-the-balance-of-power-in-america/280341
Prečo škandinávske Väznice sú lepšie http://www.theatlantic.com/international/archive/2013/09/why-scandinavian-prisons-are-superior/279949
Prečo škandinávske Väznice sú lepšie 1 http://www.theatlantic.com/international/archive/2013/09/why-scandinavian-prisons-are-superior/279949/2
Prečo škandinávske Väznice sú lepšie 2 http://www.theatlantic.com/international/archive/2013/09/why-scandinavian-prisons-are-superior/279949/3
Prečo škandinávske Väznice sú lepšie 3 http://www.theatlantic.com/international/archive/2013/09/why-scandinavian-prisons-are-superior/279949/4
Prečo škandinávske Väznice sú lepšie 4  http://www.theatlantic.com/international/archive/2013/09/why-scandinavian-prisons-are-superior/279949/5



19.11.2014 Slovakia Cezmín