wz

 

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

Valentina Vladimirovna Tereškovová

Vesmírna krása
so slobodným duchom

V mesiaci apríl vyletel do vesmíru prvý kozmonaut Jurij Gagarin a za aprílovej mesačnej noci hľadiac na hviezdnaté nebo som si spomenula na sen a túžbu Gagarina, letieť na Mesiac, čo sa mu nesplnilo, lebo ho smrť dostihla v mladom veku života. Nemám veľké sny, ako mal Gagarin, no občas si zasnívam s otvorenými očami, ako za uvedenej hviezdnatej noci, celkom reálny sen, aby ľudia sveta nachádzali šťastie a spokojnosť v zdraví tela a ducha a aby bolo čo najmenej fanatických bláznov, ktorí vyvolávajú vo svete zlo a vojny, hoci sama príroda svojimi nám nie celkom známymi zákonmi skántri vo svete tisíce a tisíce ľudí vo forme monzúnov, zemetrasení, výbuchov sopiek, tajfúnov, tornád a iných prírodných skazonosných katastrof.

Môj sen o láske a porozumení medzi ľuďmi je ešte stále vo hviezdach a nie tu na zemi. Zrak upínam k výšinám, kde ľudia leteli a pobudli, no lásky medzi ľuďmi ani tým nepribudlo, iba rivalita mocných sveta pribúda, kto čo skôr a kto viac dokáže prekonať, ovládať, neberúc do serióznej úvahy samotný základ, ktorým je v celom spoločenstve ľudí v prvom rade morálka,  zodpovednosť so slobodným duchom. V piesni od Gustava Broma sa vo voľakedajšom hite "Dobrý den majore Gagarine..." spievalo: "Vyřiďte prosím na měsíci, Vyřiďte mezi hvězdami, co chceme všichni dneska říci, že příjdem brzo za vámi." Išli ďalší odvážlivci letiac na Mesiac a stále nie je na zemi viac lásky medzi ľuďmi, naopak, je stále viac nepokojov, sociálnych rozdielov, chudoby a žobrákov a ku tomu i vojen vo svete...

Nie IBA technický pokrok dáva ľudstvu to, čo potrebuje najviac, pokiaľ nie je zosúladený s morálnou zodpovednosťou a filozofickým nadhľadom na veci tohto sveta a toho, čo ho obklopuje. A nezostáva mi nič iné, iba ďalej snívať s otvorenými očami o šťastí s porozumením a láske medzi ľuďmi tohto sveta... Nočná vychádzka ma inšpirovala k tomu, aby som urobila túto stránku o odvážnych ženách, ktoré sa rozhodli dať "všanc" svoje životy vízii objavovania nového sveta vo vesmírnych diaľavách. Určite tie, ktoré sa vrátili späť na zem, už nikdy neuvažujú tak, ako uvažovali pred letom do vesmíru a uvedomili si krehkosť civilizácie a jej veľké slabiny, ktoré zbytočne ničia životy jednoduchých, obyčajných ľudí. Všetci predsa do vesmíru nemôžu letieť a ak, tak iba vo svojich snoch o láske, šťastí, porozumení, spokojnosti a dostatku základných životných potrieb pre život hlavne tu na zemi, čím si vytvoria vesmírnu krásu so slobodným duchom!

Valentina Vladimirovna Tereškovová – Nikolajevováá je bývalá sovietska kozmonautka. V júni roku 1963 na kozmickej lodi Vostok 6 absolvovala 48 obletov zeme, ako prvá žena na ceste do vesmíru. Jej let trval 70 hodín a 41 minút.
Narodenie: 6. marca 1937, Bolshoye Maslennikovo, Rusko
Vesmírne misie: Vostok 6
Prvý let do vesmíru: Vostok 6
Manželia: Andrijan Grigorievič Nikolajev (od 1963–1982), Juli Šapošnikov (1982- 1999)
Deti: Elena Andrianovna Nikolajevna Tereškovova
Rodičia: Vladimir Tereškov, Elena Fjodorovna Tereškovova

Valentina Vladimirovna Tereškovová

sa narodila 6. marca 1937 v dedine Maslennikovo asi 250 kilometrov severne od Moskvy v roku 1959 sa ako tkáčka v meste Jaroslavľ začala venovať parašutizmu 16. až 19. júna 1963 uskutočnila ako prvá žena vesmírny let, ďalších 19 rokov bola jedinou kozmonautkou v novembri 1963 sa vydala za kozmonauta Andrijana Nikolajeva a o osem mesiacov sa im narodila dcéra Jelena; Tereškovová sa rozviedla v roku 1982 a žila s lekárom Julijom Šapošnikovom až do jeho smrti v roku 1999. Vyše dvoch desaťročí bola predsedníčkou Zväzu sovietskych žien, poslankyňou Najvyššieho sovietu a členkou ústredného výboru komunistickej strany, v roku 1995 ju povýšili na generála, túto hodnosť dosiahla ako prvá Ruska v roku 2000 jej v Londýne udelili titul Žena 20. storočia. V roku 2011 bola zvolená za poslankyňu Štátnej dumy za vládnu stranu Jednotné Rusko, v júni 2013 sa stala členkou ústredného štábu Ľudového frontu, hnutia, na čele ktorého stojí prezident Putin.
Je po nej pomenovaný kráter Tereškovová, na odvrátenej strane Mesiaca.

Z jej života
Valentina Vladimirovna Tereškovová sa narodila v západnom Rusku ako druhé z troch detí. Jej otec bol traktorista, zomrel v rusko-fínskej vojne v roku 1940, jej matka pracovala v textilnom podniku. Valentina začala chodiť do školy v roku 1945 vo veku deviatich rokov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1953 okamžite nastúpila do práce do textilného podniku, ako jej matka. Súčasne pri práci Valentina naďalej študovala a to aspoň prostredníctvom korešpondenčných kurzov. V roku 1960 dokončila štúdia na strednej priemyselnej škole textilnej, ale profesiu čoskoro opustila a bola oficiálne tajomníčkou závodnej organizácie Komsomolu.

Valentina sa už od útleho veku zaujímala o parašutizmus a lietanie. Oba sny si v dospelosti splnila, keďže sa stala parašutistkou-amatérkou a študovala pilotáž. Tieto dva faktory sa potom stali rozhodujúcimi pri jej kvalifikácii na kozmonautku v roku 1962. V konečnom výbere sa o miesto prvej ženy "stretla" s dvomi ďalšími uchádzačkami, Valentinou Ponomarjovovou a Irinou Solovjovovou, nad ktoré ju nakoniec favorizoval jej robotnícky pôvod; o jej nominácii definitívne rozhodol Nikita Sergejevič Chruščov. Aj keď aj ostatné kandidátky prekonali kozmonautický výcvik, ani jedna z nich do kozmu nikdy neletela. Formálne rozhodnutie o menách pilotov na lodiach Vostok vyslovila príslušná štátna komisia 4. júna 1963 12 dní pred štartom.


Let do vesmíru
Dňa 16. júna 1963 sa k oblohe vzniesol Vostok 6 riadený Valentinou Tereškovovou. Štart bol odložený kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Jej let trval tri dni, Tereškovová sa vďaka nemu stala desiatym človekom a prvou ženou vo vesmíre. Vostok 6 štartoval z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Počas letu obletela Valentina 48 krát našu planétu. Presná doba jej letu je 70 hodín a 50 minút. Z paluby Vostoku, z ktorého sa hlásila volacím znakom čajka vysielala živý rozhovor, ktorý bol šírený rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5, okolo ktorého Valentina preletela vo vzdialenosti iba päť kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo planéty.

Let neprebiehal bez problémov, riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Tereskovovu trápila kozmická choroba a únava, na ktorú si z kozmickej lode opakovane sťažovala. Na palube vraj zaspávala aj v čase, keď mala plniť pracovné úlohy. Niekoľkokrát sa rozplakala, zvracala, opakovane žiadala o predčasné ukončenie letu. Mala veľký strach. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.
Pristátie prebehlo 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj Valentina katapultovala, pri pristátí sa udrela do hlavy. Hoci medzi štábom panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť - a po politickej stránke - bola jej misia úspechom.
Po návrate bola Valentina vyhlásená za hrdinku Sovietskeho zväzu, povýšená do hodnosti kapitána a bola vymenovaná do vysokej straníckej funkcie, čo bola jedna z vecí, ktorá jej zabránila znovu letieť do vesmíru. Súvisela s tým aj neochota straníckych a štátnych funkcionárov riskovať jej život pri lete z dôvodu propagandy. Sama Tereškovová sa pokúsila 15 rokov po návrate na zem o návrat do výcvikového strediska, ale neprešla zdravotnými testami (ďalšia ruská kozmonautka vyletela do vesmíru až o ďalšie štyri roky neskôr). V rokoch 1966 až 1989 bola poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR. Od roku 1968 do roku 1987 viedla Výbor sovietskych žien a od roku 1989 bola podpredsedníčkou Medzinárodnej demokratickej federácie žien.
V rokoch 1964 - 1969 vyštudovala Vojenskú leteckú inžiniersku akadémiu NJ Žukovského a získala titul inžinier letec-kozmonaut. V armáde bola až do penzionovania v roku 1997, kedy už mala dva roky hodnosť generálmajora letectva.

Valentina sa neskôr stala oficiálnou hovorkyňou Sovietskeho zväzu a za túto službu bola odmenená Zlatou medailou za mier, ktorú dostala od Organizácie Spojených národov. V závere 80. rokov v období perestrojky ale bolo jej spoločenské postavenie obmedzené osobnou averziou manželky najvyššieho sovietskeho činiteľa Michaila Gorbačova, Raisy. Od 90. rokov pôsobí vo vedúcich funkciách ruských organizácií pre spoluprácu s inými národmi, od roku 1994 je predsedníčkou vládneho Ruského strediska medzinárodnej vedeckej a kultúrnej spolupráce RCMNKS (tzv.Roszaruběžčentr). V roku 2000 jej bol v Londýne udelený titul "Žena storočia".


Už v auguste 1963 dostala Tereškovová tiež zlatú medailu Hrdinky socialistickej práce ČSSR, Bratislava ju vymenovala čestnou občiankou mesta. Roku 1975 zavítala Tereškovová okrem iného na návštevu do Písku, kde si prezrela textilný závod Jitex.




V roku 1963, čoskoro po návrate zo svojej kozmickej misie, sa priamo v Kremli za Chruščovovej prítomnosti Valentina vydala za sovietskeho kozmonauta Andriana Nikolajeva a o rok neskôr sa im narodila dcéra Jelena, ktorá tak bola prvým dieťaťom, ktoré malo oboch rodičov v kozme (Jelena sa stala lekárkou). Valentina sa s Andrianom v roku 1980 rozviedla a vydala sa za vojenského lekára Julia Šapošnikova, s ktorým žila až do jeho smrti v roku 1999.
V roku 2013 je generálmajorka Tereškovová aktívnou členkou vládnej strany Jednotné Rusko, poslankyňa Štátnej dumy a podpredsedníčkou jej zahraničného výboru.


Terešovova s prezidentom Putinom

„Och, nebo, klobúk dolu!" zvolala, keď zaznel povel štart.

Prekvapenie pre všetkých však nastalo, keď sovieti po úspešných letoch mužov poslali v roku 1963 do kozmu aj prvú ženu - Valentinu Tereškovovú. Išlo vskutku o významnú a na dlhé obdobie ojedinelú udalosť. Dnes uplynulo odvtedy viac ako päťdesiat rokov.
„Nik nevedel, čo táto mimoriadna záťaž spraví so ženským organizmom," jej kolegyne zo ženského oddielu počas výcviku odpadávali na centrifúge, museli vydržať neznesiteľnú horúčavu v tepelnej komore aj desaťdňové odlúčenie od sveta vo zvukotesnej samotke.

„Ale ani jedna z nich s ňou nemôže súperiť v schopnosti pôsobiť na masy, v získavaní sympatií a v správaní sa na verejnosti." „Súmerná tvár, milý, trocha nesmelý úsmev a silné vnútorné vyžarovanie, podobné, akým bol obdarený Gagarin. Ak išlo o to, nájsť vzor sovietskej ženy, potom to bol správny ťah. Jej účes, spôsob obliekania sa – trocha strohý, ale elegantný – čoskoro napodobňovali milióny žien na celom svete." S odstupom času otázka znie inak: Či by niekto iný dokázal dlhých päťdesiat rokov tak dôstojne niesť ťažkú nošu slávy a zodpovednosti ako ona. A keďže všetky dievčatá z oddielu som veľmi dobre poznal, môžem povedať, že tú podstatne dlhšiu a ťažšiu časť misie na zemi by nik iný nezvládol tak ako Vaľa.“
Prvá zahraničná cesta najobletovanejšej ženy sveta viedla v auguste 1963 do Československa, kde ju sprevádzal aj Alexander Dubček. Dostala vyznamenanie Hrdina socialistickej práce, stala sa čestnou občiankou Bratislavy.
"Andrijan by za ňu dal aj život. Keď si v roku 1969 atentátnik pomýlil ZiL šéfa Kremľa s vozidlom, ktoré viezlo kozmonautov, boli sme v kabíne všetci traja. Útočník zabil šoféra a zranil ochrankára. Auto prešpikoval štrnástimi výstrelmi. Vaľa s Andrijanom sedeli vzadu. A on, keď si uvedomil, čo sa deje, zvalil ju na sedadlo a prikryl vlastným telom,” spomína Leonov.

Čajka

Historický let prvej ženy kozmonautky Valentiny Tereškovovej sa uskutočnil na palube kozmickej lode Vostok 6. Do vesmíru vzlietla z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane 16. júna 1963 a po 70 hodinách a 50 minútach pristála 19. júna 1963 zhruba šesťsto kilometrov od mesta Karaganda. Počas pobytu vo vesmíre obletela 48-krát našu Zem. V spojení s riadiacim strediskom používala volací znak Čajka.
Takmer trojdňový pobyt na obežnej dráhe a hlavne stiesnený pocit a obmedzený pohyb v malej kabíne nepôsobili na ňu veľmi priaznivo. Sťažovala sa, žalovala sa a niekedy si doslova pofňukala. Trápili ju stŕpnuté nohy, trpela bolesťami hlavy, celkovou únavou, nevoľnosťami, nechutenstvom a počas celého letu skoro nič nejedla.
Za pristátie si však Valentina zaslúži plné uznanie, pretože tento manéver si vyžadoval odvahu a hrdinstvo. V tom čase sa pristávalo tak, že kozmonaut sa musel vo výške sedem kilometrov nad zemou katapultovať. Kozmická kabína a kozmonaut potom pristávali osobitne na samostatných padákoch. Bolo to veľmi komplikované a nebezpečné, preto bol neskôr vytvorený spoľahlivejší systém pristávania.
V rovnakom čase ako Valentina Tereškovová sa vo vesmíre pohyboval i kozmonaut Valerij Bykovskij na Vostoku 5. V určitej chvíli sa dokonca k sebe priblížili na vzdialenosť päť kilometrov. V niektorých štatistikách sa preto táto skutočnosť hodnotí ako skupinový kozmický let.
V roku 2000 jej v Londýne udelili titul Žena storočia a prejavom uznania bolo i pomenovanie krátera na Mesiaci jej menom.

Valentina Tereškovová bola dlhých devätnásť rokov jediná žena vo vesmíre. Až v roku 1982 letela do kozmu druhá žena, tiež občianka Sovietskeho zväzu, Svetlana Savická. O rok neskôr 1983 dostala príležitosť tretia žena, tentoraz Američanka. Sally Ridová bola v roku 1983 členkou posádky raketoplánu Challenger. Potom sa už vesmírne lety žien stali pomerne bežnou záležitosťou, hlavne v americkej astronautike.

Doteraz bolo vo vesmíre 56 žien, z toho 45 Američaniek, 3 Rusky, 2 Kanaďanky, 2 Japonky, po jednej Britka, Francúzka, Juhokórejčanka a Číňanka.

Za dva dni, 22 hodín a 50 minút obletela štyridsaťosemkrát Zem. Bolo to viac, ako mali dovtedy za sebou všetci americkí astronauti dohromady. Spojené štáty poslali prvú ženu do vesmíru až o dvadsať rokov neskôr. Z vyše päťsto ľudí, ktorí sa dodnes vystriedali na orbite, bola približne každá desiata žena. Ani jedna však nesedela v kozmickej lodi tak ako Tereškovová – úplne sama.

Nakoniec sa ľadovému kúpeľu vyhla, no po bolestivom pristátí doslova na hlave musela absolvovať úporný zápas s ťažkým neovládateľným padákom, ktorý ju ťahal v silnom altajskom vetre. Príbeh Valentiny Tereškovovej spôsobil, že ďalšia žena Svetlana Savická sa vydala do kozmu až po devätnástich rokoch.

No sníva svoj ďalší kozmický sen. Je ním záhadná červená planéta Mars, o ktorej často hovorili so Sergejom Koroľovom. Štúdiu Marsu venovala niekoľko rokov svojho života. „Letela by som tam aj vtedy, keby neexistovala možnosť vrátiť sa,“ povedala.

V polovici 60. rokov vstúpila Tereškovová do politiky. V rokoch 1964-1969 vyštudovala Akadémiu vojenského letectva N. J. Žukovského a získala titul inžinier letec-kozmonaut. V rokoch 1966 až 1989 bola poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR. Od roku 1966 až do konca 80. rokov bola poslankyňou Najvyššieho sovietu ZSSR, pričom viedla Výbor sovietskych žien. Od roku 1968 do roku 1987 viedla Výbor sovietskych žien. Stihla dokončiť štúdiá na Vojenskej leteckej technickej akadémii a zastávala mnoho ďalších funkcií. Koncom 80.rokov sa stala predsedníčkou prezídia Zväzu sovietskych spoločností pre priateľstvo a kultúrne styky so zahraničím.
Generálmajor letectva Tereškovová dostala mnoho vyznamenaní – od Leninovho radu cez hrdinu Sovietskeho zväzu až po Zlatú mierovú medailu OSN. Je autorkou knihy "Vesmír – široký oceán" a napísala libreto k Boldyrevovej opere "Alfa a omega". Jej meno nesie aj kráter na odvrátenej strane Mesiaca.
Z armády odišla do dôchodku v roku 1997 v hodnosti generálmajora letectva. V roku 2000 jej bol v Londýne udelený titul "Žena storočia". (Spracované s použitím stránok  dolu v odkazoch).

V druhej polovici roku 1968 sa podarilo bezpilotnými loďami Sojuz, pod krycím označením Zond, obletieť Mesiac.

Doteraz bolo vo vesmíre 56 žien, z toho 45 Američaniek,
3 Rusky, 2 Kanaďanky, 2 Japonky, po jednej Britka, Francúzka, Juhokórejčanka a Číňanka.

Anna Lee Fisher - Amerika

Anousheh Ansari - Irán

Barbara Morgan -  California

Bonnie Jeanne Dunbar -  Amerika

Catherine Grace Coleman - Carolina

Claudie André- Deshays Haingeré - Francia

Dorothy Marie Metcalf-Lindenburger - Colorado

Eileen Colins - Amerika

Ellen Louise Shulman - North Carolina

Ellen Ochoa - California

Heidemarie Martha Stefanyshyn - Amerika

Helen Patricia Sharman - Anglicko

Millie Hughes Fulford - Amerika

Chiaki Mukai - Japonsko

Nancy Jan Davis - Amerika

Janet L. Kavandi -  Missouri

Jelena Kondakova - Rusko

Judith Arlene Resnik - Ohio

Kaplana Chawla - India

Kathryn Dwyer Sullivan - New Jersey

Kathryn Patricia "Kay" Hire - Alabama

Kathryn Thornton - Alabama

Laure Clark

Linda Godwin Texas

Lisa Marie Caputo Nowak USA

Lyu Yang Cuhk - Čína

Mae Carol Jemison - Alabama

Marsha Ivins - Maryland

Mary Ellen Weber - Ohio

Katherine Megan Mc Arthur -  Hawai - Amerika

Nancy Jane Currie - Amerika

Naoko Yamazaki - Japonsko

Nicole Stot - Amerika

Pamela Melroy - California

Peggy Whitson - Amerika

Roberta Bondar - Ontario

Sally Kirsten Ridova - California

Samantha Cristoforettiova - Taliansko

Sandra Magnus - Illinois

Sunita Williams - Amerika

Svetlana Savicka - Rusko

Shannon Lucid - Čína

Shannon Walkerova - Texas

Stephanie D.Wilson - Amerika

Susan Jane Helms - Carolina

Susan Still Kilrain - Georgia

Tamara E. Jernigan - Amerika

 Janice Elaine Voss - Indiana Amerika

Wendy Barrien Lawrence - Florida - Amerika

Yi So Yeon Južná Kórea


https://www.youtube.com/watch?v=cDLLGTXgmtM

NAJ, naj, naj....

Najdlhší osamotený pobyt vo vesmíre má za sebou Valerij Bykovskij, ktorý na palube Vostoku 5 strávil na obežnej dráhe 4 dni a 23 hodín a bolo to v roku 1963.

Najdlhšie strávil mimo našej Zeme ruský kozmonaut Sergej Krikaljov, celkom 803 dní, 9 hodín a 39 minút, teda 2,2 roka vo vesmíre. Tohto času dosiahol počas šiestich letov v ldích Sojuz, na americkom raketopláne, na staniciach Mir a ISS. Naposledy letel do vesmíru v roku 2005.

Ženský rekord dvoch letov drží v tejto chvíli Američanka Peggy Whitsonová, ktorá strávila vo vesmíre viac ako rok - 376 dní, 17 hodín a 22 minút počas dvoch letov na ISS. Druhou ženou je tiež Američanka Sunita Williamsová s 321 dňami, 17 hodinami a 15 minútami. Jej posledný let skončil v novembri 2012.

Pokiaľ ide o neprerušovaný pobyt vo vesmíre, doterajší rekordman je Valerij Vladimirovič  Poljakov (na foto vľavo)ktorý pobudol na stanici Mir 437,7 dňa, teda rok a necelé tri mesiace, a to v rokoch 1994 a 1995.

Ženský rekord drží Sunita Williamsová za 195 dni (2006-2007 na ISS). Je iba otázkou času, či ich niekto prekoná. 

 



The First Woman in Space

https://www.youtube.com/watch?v=GRBYDTlovjkk

Medzinárodná vesmírna stanica, ktorej hodnota je 100 miliárd dolárov, sa zrodila v novembri 1998 vynesením ruského modulu Zarja na obežnú dráhu. Jej životnosť bola zatiaľ predĺžená do roku 2024. Do projektu sú zapojené USA, Rusko, Európska vesmírna agentúra (ESA), Japonsko, Kanada a Brazília. Väčšinu dielov komplexu vlastnia USA a Rusko.

Tereškovova a Colemanova

 

Podobné odkazy
Psí kozmonauti: http://cezmin.szm.com/2014mikinka.htm
Jurij Gagarin: http://cezmina.wz.sk/Vovesmire.htm
Ženy vo vesmíre: http://cezmina.wz.sk/Vesmirzeny.htm 

Odkazy
Čítajte viac: http://encyklopedia.sme.sk/c/4351145/tereskovova-valentina.html#ixzz3YMY6moOY
Viac: http://encyklopedia.sme.sk/c/4351145/tereskovova-valentina.html#ixzz3YMXtTbwt
http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/283875-prva-kozmonautka-bola-najlepsia-na-zemi/
http://zivot.cas.sk/clanok/13965/prva-zena-vo-vesmire-tereskovova-zvladala-let-tazko
https://cs.wikipedia.org/wiki/Valentina_T%C4%9Bre%C5%A1kovov%C3%A1?oldid=
https://sk.wikipedia.org/wiki/Valentina_Vladimirovna_Tere%C5%A1kovov%C3%A1
http://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/343604-valentina-tereskovova.html
http://tech.sme.sk/c/4935569/na-mesiac-sa-startovalo-pred-40-rokmi.html
http://encyklopedia.sme.sk/c/4351145/tereskovova-valentina.html
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sovietsky_kozmick%C3%BD_program
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_kozmonautov_podľa_mena
https://cs.wikipedia.org/wiki/Valentina_Těreškovová?oldid=
http://21stoleti.cz/2010/12/23/lety-do-vesmiru-od-a-do-z/
http://mek.kosmo.cz/novinky/clanky/preteky/02_rusi.htm
http://www.quickiwiki.com/en/Valentina_Tereshkova
http://www.atlasaerospace.net/eng/aqua_tech.html
http://ria.ru/science/20060616/49619382.html
http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1332
http://visualrian.ru/ru/site/gallery/#612433
http://www.manonmoon.ru/book/27.htm
https://blog.globalair.com/post/Report-From-the-25th-Annual-International-Women-in-Aviation-Conference.aspx
http://www.pluska.sk/plus-7-dni/zahranicie/prva-zena-vo-vesmire-tereskovova-si-rakete-aj-pofnukala-boleli-ju-nohy-nejedla.html




 

Sen Gagarina, Let na Mesiac...

"Vyřiďte prosím na měsíci, Vyřiďte mezi hvězdami,
co chceme všichni dneska říci, Že příjdem brzo za vámi."

Neil Alden Armstrong na Mesiaci

Neil Alden Armstrong (* 5. august 1930 – † 25. august 2012) bol americký astronaut, veliteľ posádky kozmickej lode Apollo 11. On a Buzz Aldrin ako prví ľudia 20. júla 1969 pristáli na Mesiaci. Je to prvý človek, ktorý sa po ňom prechádzal. Celkovo strávil na povrchu Mesiaca 2 hodiny a 16 minút. Od roku 1971 bol profesorom na univerzite v Cincinnati. Vo vesmíre strávil celkom 8 dní, 14 hodín, 12 minút, 30 sekúnd. Ako prvý človek stúpil Armstrong na povrch Mesiaca a vyslovil vetu: „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo.“

Buzz Aldrin vl.m. Edvin Eugene Advin na Mesiaci

Buzz Aldrin pôvodným menom Edwin Eugene Aldrin, Jr. (* 20. január 1930) plukovník USAF v. v., je bývalý americký vojenský pilot a astronaut. Bol pilotom lunárneho modulu kozmickej lode Apollo 11 a 20. júla 1969 spolu s Armstrongom ako prví ľudia pristáli na Mesiaci.
Na Aldrinovu počesť bol v roku 1970 jeden z kráterov blízko miesta pristátia Apolla 11 (selenografické súradnice 1,4° s. š., 22,1° v. d., priemer 3 km) pomenovaný jeho menom. Jeho priezvisko nesie tiež planétka 6470 Aldrin, ktorú objavil v roku 1982 na observatóriu na Kleti Antonín Mrkos.
Nadaboval sám seba pre epizódu seriálu Simpsonovci „Deep Space Homer“, kde spolu s Homerom Simpsonom a fiktívnym astronautom Racem Banyonem letí do vesmíru

Na záver....

Eileen Colins

Eileen Collinsová bola prvou ženou – pilotkou a veliteľkou raketoplánu.

Eileen Marie Collinsová (* 19. november 1956, Elmira, New York, USA) je bývalá americká astronautka a podplukovníčka vzdušných síl Spojených štátov vo výslužbe.

4.11.2014 Slovakia Cezmín