wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

Pri mojej nočnej vychádzke do záhrady za jasnej mesačnej noci som si začala nôtiť starý československý hit pri spomienke na prvého človeka, ktorý vyletel do vesmíru a ktorý sníval o tom, dostať sa raz aj na Mesiac. Mesiačik jasne svietil a prišla mi na um práve tá túžba kozmonauta spred mnohých rokov, ktorý sa už na hviezdy nad hlavou nemôže dívať zo zeme, no hľadí na nás kdesi z nebíčka..., že by raz chcel vzlietnuť na Mesiac. Aj som sa zasmiala, lebo v nočnej tíšine pri žiarivom mesiačiku som si začala spievať pesničku: "Dobrý den majore Gagarine..." Nezabudnem na tú eufóriu, keď sme počúvali správy v rozhlase a boli sme plní hrdosti, že náš slovanský človek vzlietol ako prvý na svete ku hviezdam na okružnú cestu okolo zeme. Pesnička, ktorú som vtedy počula v podaní Gustava Broma sa mi veľmi páčila a spolu so spolužiakmi sme sa ju rýchlo naučili naspamäť a vyspevovali si ju doma, na ulici a aj pri pasení kôz, kráv a husí.

12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur zazneli slová Jurija Gagarina pri vzlete do vesmíru.
„Поехали! - Pojechali! "Ideme!"

Pieseň "Pozdrav astronautovi" zaznela z rádia behom dvoch hodín potom, čo sa súbor dozvedel, že Jurij Gagarin je prvým človekom vo vesmíre. „Když muzikanti brblali, že se zas budou všude hrát budovatelské písně", navrhl jim Brom, aby složili něco sami. Jaromír Hnilička pak přinesl hudbu, Pavel Pácl text a Brom ji nazpíval," spomína manažér súboru Tibor Lenský. Pôvodne ju mala naspievať Jarmila Veselá, sólistka Orchestra Gustava Broma, no jej hlas do hudby neladil. Potom ju skúšali nahrať ako duo Veselá – Brom, ale ani ten pokus nebol dobrý. Nakoniec to naspieval a nahral Gustav Brom sám. Legendárna pieseň s pôvodným názvom Pocta astronautovi (označovaná aj ako Dobrý den, majore Gagarine) sa stala vo svojom čase skutočným československým hitom. Bola to óda na historickú udalosť z 12. apríla 1961, kedy sovietska kozmická loď Vostok 1 vyniesla do vesmíru prvého človeka, kozmonauta Jurija Gagarina. A bola skutočným hitom, spievali sme si ju ako deti aj pri pasení husí a kôz s kravami za dedinou.

"Pocta astronautovi" alebo "Dobrý den, majore Gagarine"
Gustav Brom

1. Celý svět slyšel tu zprávu TASSu,
celý svět zanechal hovoru,
celý svět vyskočil od rozhlasu
a zdvihl pohledy nahoru.

2. Dobrý den majore Gagarine,
tak jsme se konečně dočkali,
celý svět připil Vám rudým vínem,
lidé vám zezdola mávali.

R. Vyřiďte prosím na měsíci,
vyřiďte mezi hvězdami
co chceme všichni dneska říci
že přijdem brzo za vámi.


3. Já to tak zazpívat nedovedu
trémou se třese mi dneska hlas
máte prý majore dvacet sedum
a svět je mladý podle vás.

Dobry den majore Gagarine

https://www.youtube.com/watch?v=eO1Xmhfr3vM


Sergej Pavlovič Koroľov (rus. Серге́й Па́влович Королёв; * 12. január 1907, Žytomyr, Ruské impérium, dnes Ukrajina – † 14. január 1966, Moskva, ZSSR, dnes Rusko) bol sovietsky raketový konštruktér, v rokoch 1946 až 1966 bol počas vesmírnych pretekov medzi USA a ZSSR vedúcim sovietskeho raketového programu. Na rozdiel od svojho náprotivku v USA, Wernhera von Brauna, bola jeho kľúčová úloha v sovietskom vesmírnom programe utajovaná až do jeho smrti. Počas práce na programe bol známy len ako „hlavný konštruktér“.

V roku 1938 sa stal obeťou Stalinových čistiek. Príčinou bolo to, že inštitút, v ktorom pracoval, viedol maršal Tuchačevskij, ktorého obvinili z protištátnej činnosti a Koroľova ako jedného z nestraníckych zamestnancov onedlho 22. júna 1938 zatkli. Pri výsluchu mu jeden z vyšetrovateľov NKVD zlomil čeľusť. Vzhľadom na to, že zranenie mu ešte niekoľko dní nikto neošetril, trpel pri otvorení úst ešte dlho veľkými bolesťami, veľmi rýchlo si preto odvykol usmievať sa. Je iróniou, že toto zranenie v neskoršom období zapríčinilo zhoršenie jeho zdravotného stavu a napokon viedlo k jeho smrti.
Koroľov teda nečakane zomrel pri zdanlivo nekomplikovanej operácii a sovietsky kozmický program bez jeho jasnozrivosti a nástojčivosti začal prešľapovať na mieste „Kým žil on, boli sme prví,“ dodnes nostalgicky vzdychajú Rusi.

Sergej Pavlovič Koroľov nečakane v roku 1966 zomrel po neúspešnom chirurgickom zákroku.


Pamätník postavený S. P. Koroľovovi na moskovskom predmestí v Koroľove

Video: http://www.cosmoworld.ru/spaceencyclopedia/gagarin/index.shtml?video.html

Jurij Alexejevič Gagarin (* 9. marec 1934, Klušino, Západná (dnes Smolenská) oblasť, Ruská SFSR, ZSSR – † 27. marec 1968, neďaleko obce Novoselovo, Vladimirská oblasť, Ruská SFSR, ZSSR) bol sovietsky kozmonaut, prvý človek, ktorý vzlietol do vesmíru. Na svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Obletel Zem a po 108 minútach pristál.
Po návrate z letu do vesmíru sa stal hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi doma aj vo svete. Napriek záťaži svojich verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii, súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 pri cvičnom lete zahynul.

Mladosť

Gagarinov rodný dom v Klušine, dnes múzeum.

Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny, ktorá žila v dedine Klušino v Smolenskej oblasti. Jeho rodičia pracovali v kolchoze. Otec, Alexej Ivanovič Gagarin bol tesár a stolár. Matka, Anna Timofejevna, bola dojička, neskôr postúpila na vedúcu mliečnej farmy kolchozu. Gagarinovci mali štyri deti, najstaršieho Valentina,  jedinú dcéru Zoju, Jurija a najmladšieho Borisa.

Hvězdný muž - Pravda o Juriji Gagarinovi CZ

https://www.youtube.com/watch?v=GBgmPEBf2L000

Do ich života silno zasiahla vojna. Keď sa v septembri 1941 priblížil front, jedného dňa pristálo na poli za dedinou poškodené lietadlo Jak-1 a tak dedinské deti prvýkrát v živote videli lietadlo. Malému Jurijovi pilot dovolil aj sadnúť si do kabíny. Po príchode Nemcov v októbri 1941 bola uzatvorená škola, do ktorej začal sedemročný Jurij Gagarin chodiť len pred niekoľkými týždňami. Aj keď nikto z rodiny nezahynul, život na okupovanom území bol neľahký. Ich dom zabrali nemeckí vojaci a Gagarinovci si potom museli vykopať zemľanku, aby mali kde žiť.

Zemljanka...

Do školských lavíc sa Jurij mohol vrátiť až po oslobodení v marci 1943. V tej dobe bola rodina rozdelená, ustupujúci Nemci so sebou odvliekli jeho dvoch starších súrodencov, ale obaja zo zajatia utiekli a potom bojovali v Červenej armáde až do konca vojny. Otca zase po oslobodení odviedli do Červenej armády, slúžil v neďalekom Gžatsku. Celá rodina sa zišla až po skončení vojny v lete 1945.
V máji 1945 sa Gagarinovci presťahovali do Gžatska. Roku 1949 Jurij Gagarin dokončil 6. triedu základnej školy a rozhodol sa vyučiť remeslu. Prijali ho do učilišťa pri podniku poľnohospodárskych strojov v Ľubercy pri Moskve na výučbu v odbore zlievač. Súčasne vo večernej škole robotníckej mládeže chodil do 7. triedy, aby mal úplné stredné vzdelanie. Po dokončení učilišťa roku 1951 bol ako jeden z najlepších učňov vybraný na ďalšie štúdium na Saratovskej priemyselnej škole, ktorú absolvoval s výborným prospechom. V Ľubercy aj v Saratove veľa času venoval športu, vynikol najmä v basketbale, napriek svojej výške - bol vysoký iba 165 cm. V Saratove sa stal aj kapitánom basketbalového mužstva školy, ale tiež hral na trúbku v kapele. Zúčastnil sa práce fyzikálneho krúžku, tu okrem iného dostal za úlohu pripraviť prednášku o Konstantinovi Ciolkovskom a jeho prácach o raketových motoroch a kozmických letoch. Ciolkovského myšlienky zanechali v Gagarinovi hlboký dojem.
Počas štúdií v Saratove so spolužiakmi sníval o lietaní. Koncom roka 1952 sa prihlásili do pilotných kurzov DOSAAF, ale k lietaniu sa nedostali. Keď neďaleko Saratova vznikla škola civilného letectva, skúsili šťastie aj tam, ale nespĺňali podmienky pre prijatie. Uspeli až na tretíkrát, v októbri 1954 ich prijali do saratovského aeroklubu, od jari 1955 už Gagarin lietal na Jaku-18. V lete dokončil štúdium a rozhodol sa pre dráhu stíhacieho letca. Na jeseň 1955 bol prijatý na vojenskú leteckú školu v Orenburgu. Štúdium sa neobišlo bez problémov, v druhom roku mal Gagarin problémy s pristávaním s cvičným MiGom-15UTI, hrozilo mu dokonca vylúčenie zo školy. Popularitu medzi spolužiakmi mu neprinieslo jeho nekompromisné vyžadovanie disciplíny z pozície pomocníka veliteľa čaty. Po dvoch rokoch ukončil leteckú školu s vyznamenaním.

Ako absolvent s vynikajúcim prospechom mal právo vybrať si miesto služby. S priateľmi sa rozhodol pre život na severe Ruska. Slúžil v 769. stíhacom leteckom pluku 122. stíhacej leteckej divízie Severnej flotily na základni Luostari-Novoje pri Murmansku za polárnym kruhom. K pluku nováčikovia prišli koncom novembra 1957. Po dôkladnej teoretickej príprave a zložení skúšok zo špecifík lietanie na severe začali od marca nasledujúceho roka lietať na strojoch MiG-15bis. V útvare dosiahol 265 letových hodín (teda v lietadlách nalietal 265 hodín, počítajúc od počiatkov jeho leteckej kariéry v aeroklube).

V závere štúdií v Orenburgu sa po jedenapolročnej známosti 27.októbra 1957 oženil so zdravotníčkou Valentinou Ivanovnou Gorjačevovou. Zoznámil sa s ňou na tanečnom večierku v leteckej škole začiatkom roka 1956. Za rok a pol, 10. apríla 1959, sa im narodila dcéra Jelena, druhá dcéra Galja sa narodila 7. marca 1961, iba päť dní pred Gagarinovým kozmickým letom.
Účasť na kozmickom programe
Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvoch tisíc záujemcov ostal nakoniec medzi najužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom. Nakoniec sám šéf sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov navrhol poveriť pilotovaním prvej kozmickej lode práve Gagarina (zrejme značnú úlohu hrala jeho skromná povaha a vhodný triedny pôvod).

12. apríla 1961 o 6 hodine a 7 minúte svetového času odštartoval Jurij Gagarin v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. (Traduje sa jeho radostné zvolanie pri zážihu motorov: „Поехали!“ – Ideme!) Uskutočnil jeden oblet Zeme a po 108 minútach pristál na padáku pri Semelove v Saratovskej oblasti.
Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty, čo sovietska vláda využila. Jurij Gagarin bol povýšený z nadporučíka na majora, vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom. 14.apríla ho triumfálne privítali v Moskve.


Bozk od Sofie Lorenovej...

V nasledujúcich dňoch a mesiacoch po celom svete od Londýna až po Havanu (nie je bez zaujímavosti, že Gagarinova vôbec prvá zahraničná cesta viedla do Československa, úvodnú časť trávil v Karlových Varoch, potom v Prahe a následne v Košiciach.

Velikáni na smetišti
Čestné miesto prvého človeka vo vesmíre
je na "PARKOVIŠTI" letiska

Město Karlovy Vary tehdy zaplatilo za vytvoření pomníku celkem 443 641 Kčs. Slavnostní odhalení pomníku proběhlo dne 11. května 1975 v rámci oslav 30. výročí osvobození vlasti Sovětskou armádou současně s otevřením nově vybudované moderní kolonády, která tehdy dostala název Vřídelní kolonáda Jurije Gagarina. Karlovarská socha byla jediným Gagarinovým pomníkem odhaleným na území tehdejšího Československa. Po roce 1989 se začali množit stížnosti obyvatel města na umístění pomníku, který se do lázeňského centra nehodí. (Pozn: A čo sa tam hodí, českí páni? Muslimská mešita?! Cezmín) Podstavec pod sochou byl navíc v havarijním stavu a hrozil zřícením těžké plastiky. Karlovarští zastupitelé proto rozhodli pomník přemístit do prostoru letiště v Olšových Vratech. V listopadu roku 1992 byl proto Gagarinův pomník za pomocí autojeřábu odvezen.  Z důvodu modernizace zázemí mezinárodního letiště byla plastika v letech 2007-2009 několikrát přemístěna a nakonec instalována na novém podstavci na okraji parkoviště v sousedství nové moderní odbavovací haly.
Fiedlerová, A. 2000 : Velikáni na smetišti, IX. Historický seminář Karla Nejdla, Karlovy Vary, 19/20

Jurij Gagarin v čase svojej dovolenky v ČSSR, v utorok 11. júla 1966 vo večerných hodinách priletel z Prahy do východoslovenskej metropoly Košice, kde v nasledujúci deň navštívil učilište. (Po jeho odchode malo učilište aj čestný názov - Stredné odborné učilište hutnícke J. A. Gagarina a hoci meno sovietskeho kozmonauta z názvu školy po roku 1991 "vypadlo", nad vstupom do budovy dodnes ostala jeho pôvodná podoba.)



"V stredu predpoludním absolvoval prehliadku Východoslovenských železiarní. Nakoniec sa zúčastnil besedy v hutníckom učilišti v Šaci. Neskôr ho po Gagarinovi aj pomenovali, ale po roku 1989 to nové vedenie zrušilo (obyčajná neúcta, čo si neváži historické fakty, keby to bol amerikanec, tak by to nezrušili, fujtajbl!). Nasledovala cesta do Popradu a sprievod sa zastavil na Spišskom salaši. Ochutnali spišskú borovičku aj baldovskú minerálku. Bavili sa o hokeji. „Obdivoval Jožka Golonku a ľutoval, že ich zborná nemala vtedy takého strelca gólov.“ Na druhý deň ráno sa išlo na rybačku a Gagarin mal šťastie – chytil niekoľko pstruhov. Poobede si ešte pozrel Štrbské pleso a vykúpal sa v ňom. Medzitým sa rozchýrilo, že vo vode je Gagarin. Keď vyšiel na breh, okamžite ho obklopili turisti a pýtali si autogramy. Bolo to na konci pobytu. Večer cestoval domov.


Tu si môžete pozrieť osobne bronzovú sochu akad. sochára Juraja Bartusza, odhalenú v roku 1975 a vzdať hold prvému človeku vo vesmíre, ktorý mesto poctil svojou osobnou návštevou v roku 1966. "Zem je kolískou ľudstva, ale v kolíske sa večne žiť nedá." Na fotografii dnes už neexistujúci napis pred sochou.
"Asi bol až príliš kovový pre neprispôsobivých?."


V roku 2011 v Londýne odhalili sochu prvého človeka vo vesmíre. V meste Houston, odhalili v roku 2012 sochu prvého človeka vo vesmíre.


Košice mali náskok niekoľko desiatok rokov a výhodu, že námet tejto sochy ba i "model" sa vyskytol priamo v tomto meste aj osobne. Fascinácia sa pretavila do sochy "Gagarin v nasadení života skúša let". Zastupuje celé ľudstvo. Juraj Bartusz (1933) nás privádza na myšlienky, ako je kozmonautovi v jeho module,
až sa jeho raketa podobá človeku.

Okrem verejných povinností sovietskej „ikony“ (o. i. bol aj poslancom Najvyššieho sovietu) zostal Gagarin kozmonautom. Ako vedúci skupiny kozmonautov (a od roku 1963 zástupca veliteľa výcvikového strediska) sa podieľal na ich výcviku a veľmi usiloval o účasť na ďalších kozmických letoch, najmä na (neskôr zrušenom) programe letu na Mesiac. Študoval tiež na Žukovského vojenskej leteckej akadémii v Moskve.

Manželka Gagarina na mieste nešťastia...

Zahynul 27.marca 1968 spolu so svojím inštruktorom Vladimirom Serjoginom pri bežnom cvičnom lete, keď sa zrútil ich MiG-15. Stroj havaroval asi 18 km od mesta Kiržač vo Vladimirskej oblasti. Okolo okolností pádu lietadla existujú viaceré špekulácie. Niektoré hovoria, že sa mohol dostať do stopy turbulencie iného stroja. Túto verziu napokon preukázalo aj dlho utajované vyšetrovanie, ktorého časť uverejnil až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov. Gagarin sa spolu s Serioginom dostali počas letu blízko stroja Su-15, ktorého prototyp bol v tej dobe v oblasti testovaný. Pilot Su-15, ktorý sa mal pohybovať vo výške okolo 10 000 m však porušil predpisy a letel v malej výške, kde sa pohyboval aj MiG-15 s Gagarinom a Serioginom, ktorí o jeho prítomnosti nič netušili. Po tom, čo sa dostali do stopy jeho stroja ich MiG-15 v malej výške padol do vývrtky, ktorú sa im už nepodarilo vybrať a ich stroj sa roztrieštil o zem.

Po pristátí... Gagarin sa katapultoval...

Niektoré iné teórie hovorili, že v pretlakovej kabíne došlo k dekompresii a obaja letci sa rozhodli pre okamžité klesanie skôr ako dôjde k strate vedomia. Počas strmhlavého letu však Gagarin aj Serjogin stratili vedomie a ich neovládaný stroj narazil do zeme a explodoval. Gagarin bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre v Moskve. Jeho pohreb sa konal 30. marca 1968.
Mesto Gžatsk blízko Jurijovej rodnej dediny nesie od roku 1968 na jeho pamiatku meno Gagarin. Je po ňom pomenovaná planétka č. 1772 Gagarin a kráter na odvrátenej strane Mesiaca.


Hrob Gagarina pri kremeľskom múre...

Podobné odkazy
Psí kozmonauti: http://cezmin.szm.com/2014mikinka.htm
Jurij Gagarin: http://cezmina.wz.sk/Vovesmire.htm
Ženy vo vesmíre: http://cezmina.wz.sk/Vesmirzeny.htm  

ODKAZY
https://www.stream.cz/slavnedny/575757-den-kdy-prvni-clovek-vyletel-do-vesmiru-12-duben
Video: http://www.cosmoworld.ru/spaceencyclopedia/gagarin/index.shtml?video.html
https://cs.wikipedia.org/wiki/Hv%C4%9Bzdn%C3%A9_m%C4%9Bste%C4%8Dko
http://www.cosmoworld.ru/spaceencyclopedia/gagarin/index.shtml?index_g.html
http://hokej.pravda.sk/khl/clanok/293858-prvy-kozmonaut-obdivoval-golonku
http://www.cosmoworld.ru/spaceencyclopedia/gagarin/index.shtml?bl12.html
http://tech.sme.sk/c/6839302/rusi-priznali-ako-zomrel-jurij-gagarin.html
http://tech.sme.sk/c/6839302/rusi-priznali-ako-zomrel-jurij-gagarin.html
http://www.spacefacts.de/bios/portraits2/cosmonauts/gagarin_yuri.jpg
http://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_kozmonautov_podľa_mena
Remek https://cs.wikipedia.org/wiki/Vladim%C3%ADr_Remek
http://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/vostok/vo-1/index.htm
http://www.astronaut.ru/as_rusia/vvs/text/gagarin01.htm
http://mek.kosmo.cz/pil_lety/rusko/vostok/vostok.htm
http://www.energia.ru/ru/history/gagarin/gagarin.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Jurij_Alexejevič_Gagarin
http://www.halonoviny.cz/articles/view/219094
http://www.ian.cz/redsys/upload/743-625.jpg
https://cs.wikipedia.org/wiki/Jurij_Gagarin
http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=2287
http://cs.wikipedia.org/wiki/Jurij_Gagarin
http://mek.kosmo.cz/pil_lety/index.htm
http://tsniimash.ru/main.php?id=151
http://rusarchives.ru/12april/bio.php
http://www.kosicednes.sk/71964
http://to-name.ru/biography
http://wwww.un.org
http://www.ruvr.ru
http://www.fai.org
http://spravy.pravda.sk
http://www.astronaut.ru,
http://www.federalspace.ru
http://www.vildman.wbs.cz
http://www.velkyzpevnik.cz
http://www.akordytexty.sk
http://www.calend.ru
http://www.vesti.ru
http://24news.ru
http://www.pamatkyaprirodakarlovarska.cz/karlovy-vary-pomnik-jurije-gagarina
https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Yuri_Gagarin#/media/File:GagarinAndSemyorka.png
http://www.astro.cz/clanky/kosmonautika/pred-ctyriceti-roky-zahynul-prvni-kosmonaut-sveta-jurij-gagarin.html
https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Yuri_Gagarin#/media/File:Viale_dei_cosmonauti.JPG



4.11.2014 Slovakia Cezmín