wz

Tu sú odkazy na moje a mnou vytvorené weby•••Seniorka•••Cezmín•••Slovania Kelti•••Svadba•v•Vianoce•••Múdra ako rádio•••Moji psi•••Príroda•••Cintorín•••Gloria Polo•••CBRSK CB rádioamatéri•••Aishwarya Rai•••Veľká noc•••Viktoriánska doba•••Obec Horné Chlebany•••Jedovaté bylinky•••Jánska noc Kelti•••Ľudový básnik M.Krpelan•••Svet bábik•••Dieťa•••Holub Olympionik z Liptova•••Buldog English•••Senior Baťo•••Seniorka a deti

Z vesmíru
Mesiac je oveľa menší ako Zem.
Saturn má 18 známych mesiacov.
Na Mesiaci nie je voda ani vzduch.
Prirodzená družica Zeme je mesiac.
Mesiac nežiari, ale odráža slnečné lúče.
Povrch Mesiaca preskúmali kozmonauti.
Okolo planéty Urán obieha 27 Mesiacov.
Hory na Marse dosahujú výšky až 25 km.
Vo vesmíre slzy nepadajú, ale držia sa pri oku.

Dĺžka leta alebo zimy na Uráne trvá 21 rokov.
Mesiac má šesťkrát menšiu gravitačnú silu ako Zem.
Obeh Mesiaca okolo Zeme trvá približne 27 dní a 8 hodín.

Denne spadne na Zem asi 10 000 ton vesmírneho prachu.
Malé jamky na Mesiaci sa nazývajú kratéry, spôsobili ich meteority.
Sonda Voyager 2 našla štyri prstence obiehajúce okolo planéty Neptún.
Voyager 2 objavil magnetické pole Uránu s intenzitou podobnou našej Zeme.
Keby ste stáli na planéte Merkúr, slnko by sa vám zdalo 2,5x väčší ako na Zemi.
Každú sekundu premieňa Slnko 4 milióny ton svojej hmotnosti na žiarivú energiu.
Na strane obrátenej k Slnku má Mesiac teplotu až 100 °C, na odvrátenej -155 °C.

Deň na Marse trvá 24 hodín a 37 minút (na Zemi 23 hodín a 56 minút), jeho rok trvá 687 dní.
Ak by ste do lyžičky naliali hmotu z neutrónovej hviezdy, bola by jej hmotnosť vyše 100 miliónov ton.
Najteplejší planétou našej slnečnej sústavy je Venuša s priemernou povrchovou teplotou 462 stupňov.

Slnečné škvrny sú miesta, kde silné magnetické polia bránia prenosu tepla z vnútra Slnka do fotosféry.

Slnečná sústava: Slnko, planéty: Merkúr Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, planétka Pluto.
Slnko má v jadre teplotu 14 miliónov °C, čo je dostatočná teplota na spustenie termonukleárnej reakcie. Vzniká energia, ktorá sa prenáša z jadra smerom von žiarením.
LAJKA bola prvým živým tvorom, ktorý sa pred polstoročím dostal na obežnú dráhu Zeme. Počas letu zomrela od strachu.
Zem je prvá planéta od Slnka, ktorú sprevádza prirodzená družica (Mesiac) a zároveň jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá má mesiac len jeden.
Merkúr je najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku a najmenšia planéta slnečnej sústavy.
V roku 1655 objavil Christiaan Hygens Titan, ktorý je najväčším mesiacom planéty Saturn.
Človek by na Titanovom povrchu neprežil vhľadom na jeho tvrdú atmosféru tvorenú nitrogénom, metánom, amoniakom, argónom a ďalšími plynmi.
Merkúr obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo všetkých planét, no jeho rotácia je naopak veľmi pomalá. Nemá nijaký mesiac.
Doba obehnutia Saturnu je 16 dní. Vzdialenosť od neho je 1 221 870km. Jeho veľkosť predstavuje 1:45 z veľkosti Zeme. Atmosférický tlak je mierne vyšší ako na Zemi.
Venuša je najhorúcejšia planéta v slnečnej sústave. Je to náš najbližší sused, podobný Zemi veľkosťou a hustotou. Venuša rotuje najpomalšie zo všetkých planét, viac než 240-krát pomalšie ako naša Zem.
Venuša obiehajúca okolo Slnka ako druhá planéta, je „skalnatá guľa“ obklopená hustými žltými oblakmi. Tieto oblaky, odrážajúce časť slnečného svetla, majú za následok, že Venuša je po Slnku a Mesiaci najjasnejšie teleso na oblohe. Hustá atmosféra na Venuši spôsobuje horúce a dusivé prostredie. Povrchové teploty dosahujú +480 °C a atmosferický tlak je 90-krát väčší ako na Zemi. Žltú farbu mračien spôsobuje kyselina sírová.
Mars, známy ako červená planéta, je v poradí štvrtou planétou od Slnka a poslednou kamennou planétou. Mars má medzi všetkými planétami v Slnečnej sústave najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu v porovnaní so Zemou, hoci človek by na povrchu súčasného Marsu nemohol žiť. Niekedy tu dochádza k cyklónovým búrkam, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú pozemské cyklóny.
Mars má dva maličké mesiace - Fobos a Deimos. Ich malé rozmery naznačujú, že môže ísť o atsteroidy zachytené gravitáciou Marsu.
Neil Armstrong (Američan) je prvý človek na Mesiaci. Na Mesiaci pristál v roku 1969. Let trval 3 dni. Letel v kozmickej lodi Appolo 11.

Jupiter má potvrdených 16 mesiacov Jupitera. Štyri najväčšie mesiace (Galileiho mesiace) sú Ganymedes, Kalisto, Io a Európa.
Neptún je najmodrejšia planéta slnečnej sústavy. Skladá sa najmä z vodíka a hélia, so stopami metánu, ktorý spôsobuje modrú farbu planéty.

Najnápadnejším búrkovým mrakovým útvarom Jupitera je Veľká červená škvrna, ktorá pozostáva zo špirálujúceho stĺpa mrakov, ktorý je trikrát širší ako Zem a vystupuje asi osem kilometrov nad vrchnú vrstvu mrakov.
Jupiter je v poradí piata planéta od Slnka a prvá zo štyroch plynných obrov. Je najväčšou a najhmotnejšou planétou s priemerom asi 11-krát väčším ako je priemer Zeme a s hmotnosťou 2,5-krát väčšou ako je súhrnná hmotnosť ostatných planét.
Pluto je trpasličia planétka 134340 slnečnej sústavy, v minulosti považovaná za najmenšiu a
najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. 24. augusta 2006 mu bolo toto označenie odňaté na konferencii astronomickej únie v Prahe z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy a objavov ďalších veľkých telies za dráhou Neptúna. Okolo Pluta zatiaľ nepreletela žiadna sonda. Na povrchu Pluta sú veľmi početné krátery ako výsledok činnosti medziplanetárnej hmoty. Okolo Pluta obiehajú tri mesiace. Najväčší z nich, nazvaný Cháron, bol objavený 22. júna 1978. Jeho priemer 1 200 km predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Pluto a Cháron spolu obiehajú okolo jedného ťažiska.

Voyager 2 lokalizoval 11 prstencov obiehajúcich okolo Uránu. Sú veľmi jemné a tenké. Ich šírka je niečo len cez 10 km a tvoria ich prevažne 1 m veľké kamene. Sú tak tmavé, že predstavujú najtmavší materiál v slnečnej sústave.
V mrakoch Saturna sa objavujú búrky a víry, ktoré pozorujeme ako červené alebo biele ovály. Saturn má extrémne tenkú sústavu prstencov, ktorých hrúbka je menšia ako jeden kilometer, ale je veľmi rozsiahla a do diaľky siaha asi 420 tisíc kilometrov od povrchu planéty.
Niektoré mesiace Saturna: Dione, Japetus, Phoebe, Helena, Telesto, Kalypso, Janus, Pandora, Atlas, Pan, Enceladus, Hyperion, Epimeteus, Prometeus.
Mars má dva maličké mesiace - Fobos a Deimos. Ich malé rozmery naznačujú, že môže ísť o atsteroidy zachytené gravitáciou Marsu.
Z diaľky vyzerá Zem ako drobná modrá guľôčka voľne sa vznášajúca v priestore. Zblízka je to však obrovský kus skaly so žeravým jadrom. Vďaka vhodným podmienkam tu žije viac než 5 miliárd ľudí. Tým, že Zem obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 149 miliónov km, je jedinou planétou s takou teplotou, že na nej v dostatočnom množstve existuje voda v  kvapalnom skupenstve. Aj gravitácia Zeme je ideálna: udrží atmosféru, aby sme mohli dýchať.
Merkúr je malá kamenná planéta s povrchom posiatym krátermi. Teploty na jeho povrchu kolíšu od +440° C cez deň po -180 °C v noci. Za takéto obrovské rozdiely môže hlavne neprítomnosť hustej atmosféry. Možno ho pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka.
Donedávna bol preskúmaný len jedinou sondou, Mariner 10, ktorá v rokoch 1974 - 75 trikrát preletela okolo Merkúra a urobila viac než 10 000 snímok jeho povrchu. V súčasnosti sa na výskume podieľa sonda MESSENGER, ktorá uskutočnila už tri prelety okolo planéty a odoslala na Zem množstvo záberov.
Zdrojom obrovského množstva energie Slnka sú jadrové premeny vodíka na hélium a potom na ďalšie ťažšie prvky.

Zaujímavú ukážku priťahovania predmetov medzi sebou a v tomto prípade vody predviedol kanadský astronaut Chris Hadfield na vlastnom tele.

Tears in Space (Don't Fall) Ukážka: že slzy vo vesmíre nepadajú...

http://www.youtube.com/watch?v=P36xhtpw0Lg

Pohľad do vesmírnych diaľav

Všetky planéty v našom solárnom systéme sa otáčajú proti smeru hodinových ručičiek. Len Venuša sa otáča naopak.
Vesmír obsahuje najmenej 50 000 000 000 galaxií. Každá galaxia obsahuje okolo 300 000 000 000 hviezd. Okolo každej hviezdy sa motajú planéty podobné našej. Naozaj si ešte myslíte, že sme vo vesmíre sami?
Je dobré to vedieť, pretože Mars je ďalšia zastávka ľudstva, až zničíme našu planétu. Ďalším krokom je Jupiterov mesiac Europa. Iné miesta na žitie v tejto slnečnej sústave neexistujú.
Teplota blízko stredu Zeme je 3870 stupňov Celzia. Povrchová teplota Slnka je okolo 5500 stupňov Celzia. V strede Slnka je to už krásnych 14 miliónov stupňov. Špendlíková hlavička s touto teplotou vás spáli na uhoľ zo vzdialenosti 100 km.
Gravitácia na Marse je o 62% menšia ako na Zemi. Takže stokilový človek na Marse váži iba 38 kilogramov. Ako pierko.
Jupiter je najrýchlejšie sa otáčajúcou planétou. Jedno otočenie mu trvá menej ako desať hodín. Obeh okolo Slnka mu však trvá 12 rokov.
Na Mesiaci sú zrkadlá. Umiestnili ich tam astronauti, aby sme mohli pomocou odrazu laserových lúčov zmerať presnú vzdialenosť zo Zeme na Mesiac.
Dĺžka dňa je 23 hodín, 56 minút a 4.09 sekúnd. Preto máme každé štyri roky vo februári o jeden deň viac, aby sa tento schodok zrovnal.

7.11.2014 Slovakia -  Cezmín